Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-435-2015.pdf
PDF · 91.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/435/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: H. K., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I., S. XXXX/X, I.. Č.. S. XX, XXXX Q., K., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti žalovanému: H.. I. B., K.. XX.XX.XXXX, O. V. Q. XXX, zast.: advokátskou kanceláriou WERNER&ANGER s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 865 435, v mene ktorej koná JUDr. Peter Anger, konateľ, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. I., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere 196 m2, parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX a vyporiadava tak, že uvedené nehnuteľnosti v celosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 9.416,66 eura a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pôvodne voči žalovanej Q.. A. B.. Podanou žalobou navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. úz. I., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere 196 m2, parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX na mene žalovanej v spoluvlastníckom podiele 5/24-in a na mene žalobcu v spoluvlastníckom podiele 19/24-in a vyporiadavať tak, že uvedené nehnuteľnosti v celosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 6.625 eur. Žalobu podal z dôvodu, že sa so žalovanou nedohodli na mimosúdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pôvodne žalovanej navrhol v zmysle znaleckého posudku znalca H.. B. S. Č.. XX/XXXX zo dňa 02.06.2015, ktorý určil celkovú všeobecnú cenu nehnuteľností sumou 31.800 eur vyplatiť jej podiel v sume 6.625 eur. Žalovaná neakceptovala ním navrhnutú všeobecnú cenu a navrhla, aby finančná náhrada za jej spoluvlastnícky podiel bola určená sumou 15.900 eur čo predstavovalo polovicu cenu nehnuteľností. Napriek tomu, že jej spoluvlastnícky podiel je 5,24-in a nie 1-ica, a preto s tým on nesúhlasil.
2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.11.2015 č.k. 6C/435/2015-50 súd pripustil, aby z konania vystúpila žalovaná Q.. A. B. a na jej miesto vstúpil do konania ako žalovaný H.. I. B..
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože predmetné nehnuteľnosti je možné bez problémov rozdeliť, nakoľko rodinný dom vznikol spojením dvoch stavieb a opätovné rozdelenie nebude vyžadovať vynaloženie neprimerane vysokých nákladov. Rodinný dom navrhol rozdeliť tak, že juhozápadná časť rodinného domu spolu s juhozápadnými časťami pozemkov by sa stali jeho výlučným vlastníctvom a severovýchodná časť rodinného domu spolu so severovýchodnými časťami pozemkov by sa stali výlučným vlastníctvom žalobcu. Spoluvlastník, ktorý by sa stal vlastníkom nehnuteľností, ktorých hodnota by prevyšovala hodnotu jeho aktuálneho spoluvlastníckeho podielu bol by povinný uhradiť druhému spoluvlastníkovi príslušnú finančnú náhradu. Tiež nesúhlasil s hodnotou nehnuteľností určenú znaleckým posudkom, keď podľa neho odhadom táto predstavuje čiastku 50.000 eur. Za primeranú peňažnú náhradu by považoval čiastku vo výške 10.416 eur.
4. Žalobca listom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nehnuteľnosť reálnou deľbou nie je možné rozdeliť, pretože reálne rozdelenie veci musí korešpondovať s výškou spoluvlastníckych podielov.
5. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2016 uviedol, že v dobrej viere s rodinnými príslušníkmi chce nehnuteľnosť užívať, chce do nej investovať a súčasný stav je pre neho neprijateľný, pretože ako spoluvlastník nemá od nehnuteľnosti kľúče. Spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe darovacej zmluvy od matky, ktorá bola vo veci pôvodne žalovaná. V predmetnej nehnuteľnosti trávil svoje detstvo a tiež k nej má citový vzťah, pretože pôvodným vlastníkom bol jeho starý otec. K deliteľnosti nehnuteľnosti uviedol, že sú to dve nehnuteľnosti s dvomi vchodmi, staršia, ktorá je v horšom technickom stave, o ktorú má záujem, aby mu bola prikázaná a chce ju rekonštruovať. Vyslovil ochotu hradiť aj náklady, ktoré by boli spojené s rozdelením predmetnej nehnuteľnosti. V prípade, že nehnuteľnosť nebude reálne deliteľná navrhol, aby mu bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva.
6. Svedkyňa S. J. vo svojej výpovedi uviedla, že k stranám sporu nie je v príbuzenskom pomere, ale v domácnosti opatrovala starého otca 20 rokov, ktorý zomrel 02.09.2014. Boli tam dva domy, starý dom dedka W., ktorého opatrovala. V roku 1966 požiadal o povolenie prístavby, vyzerá to, že je to spojené, ale starý dom je z nepálenej surovej tehly a na bývanie bola využívaná prístavba. Žalobca tam chodieval do roka asi 3-4 krát, tiež tam chodievala aj matka žalovaného i žalovaný, ale menej ako žalobca bývajúci v Nórsku. Podľa nej nehnuteľnosť sa nedá rozdeliť. Zo staršej časti zostali iba jedny dvere, surová tehla, malá izbička a malá chodbička z dvora. Prístavba pozostáva z detskej izby, spálne, obývačky, kuchyne, kúpeľne a pivnice pod kuchyňou.
7. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom H.. Ľ. B. z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti nedoporučuje, tak ako sa bližšie tým zaoberá v samotnom znaleckom posudku v časti A. Posúdenie možnosti reálnej deľby. Zo záveru znaleckého posudku ďalej vyplýva, že prípadnou reálnou deľbou podľa spoluvlastníckych podielov by boli znehodnotené vnútorné dispozície stavebných objektov a neboli by splnené podmienky STN 734301 obytné budovy a stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Reálna deľba stavieb podľa návrhu žalovaného a podľa alternatívneho návrhu nezohľadňuje výšku spoluvlastníckych podielov. V znaleckom posudku znalec určil všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností, predpokladanú hodnotu nehnuteľností na trhu vo výške 45.200 eur.
8. Žalobca listom právneho zástupcu sa vyjadril k znaleckému posudku tak, že súhlasí s jeho závermi. Rovnako žalovaný listom právneho zástupcu uviedol, že akceptuje závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého znalec neodporúča rozdelenie predmetných nehnuteľností a určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 45.200 eur a navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal tak, aby boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a tento zaviazaný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 9.416,66 eura.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne S. J., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, znaleckého posudku znalca H.. Ľ.T. B. Č.. XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I. zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere 196 m2, parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parcele č. XXXX na mene žalovaného v spoluvlastníckom podiele 5/24-in a na mene žalobcu v spoluvlastníckom podiele 19/24-in. Pred podaním žaloby žalobca mal záujem riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s predchádzajúcou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu žalovaného a za tým účelom dal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej ceny nehnuteľností. Znalec Ing. B. S. v znaleckom posudku zo dňa 02.06.2015 určil všeobecnú cenu nehnuteľností sumou 31.800 eur na základe čoho žalobca bol ochotný vyplatiť podielovej spoluvlastníčke Q.. A. B. finančnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu vo výške 6.625 eur. Táto ponuku neakceptovala a za primeranú považovala finančnú náhradu vo výške 15.900 eur. Preto žalobca podal na tunajšom súde žalobu domáhajúc sa zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania tak, že nehnuteľností budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva a on vyplatí pôvodnej žalovanej sumu 6.625 eur. Po pripustení zámeny na strane žalovanej, žalovaný najskôr požadoval reálne rozdelenie nehnuteľností. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie a znalec H.. Ľ. B. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že po podrobnom rozbore reálnu deľbu predmetných nehnuteľností nedoporučuje a určil ich všeobecnú cenu vo výške 45.200 eur. Táto cena bola akceptovaná samotným žalovaným, ktorý súhlasil s prikázaním nehnuteľností žalobcu oproti zaplatenia primeranej náhrady vzhľadom na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu 5/24-in a to vo výške 9.416,66 eura.
10. Podľa § 142 ods.1 až 3 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
11. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktorý spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, je rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu. Pokiaľ ide o stavbu, rodinný dom musí ísť nehnuteľnosť, ktorá je deliteľná a rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. že vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá povahe veci. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto spôsobom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci a tiež na veľkosť podielov. Podstatné pri takomto spôsobe je aj výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorou treba rozumieť podiel všeobecnej ceny veci a teda i schopnosť spoluvlastníka takúto finančnú protihodnotu spoluvlastníckeho podielu druhému zo spoluvlastníkov aj riadne a v primeranej lehote zaplatiť. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť nechce.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dohoda strán o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nebola možná, a preto musel vo veci rozhodnúť súd. Citované zákonné ustanovenie upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania a
súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie nehnuteľností, čo v danom prípade nie je možné a vyplýva to jednoznačne zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX. Preto pripadá do úvahy druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov a to žalobcu vychádzajúc jednak z výšky jeho podielu, užívania a starostlivosti o nehnuteľnosti a tiež aj zo súhlasného stanoviska samotného žalovaného k takémuto spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Preto súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na vyrovnanie podielu žalovaného zaviazal súd žalobcu zaplatiť mu sumu 9.416,66 eura vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku č. XX/XXXX a všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností určených znalcom vo výške 45.200 eur, z ktorej sumy 5/24-in predstavuje uvedenú sumu 9.416,66 eura, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanému do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Podľa § 255 ods.1,2 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal pritom z výsledku samotného konania, i keď je pravdou, že súd vyhovel žalobnému návrhu žalobcu čo do spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý mal záujem sa na takomto spôsobe zrušenia a vyporiadania dohodnúť s pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou pred podaním žaloby, avšak táto neakceptovala navrhovanú sumu, ktorá predstavovala finančnú hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu 6.625 eur. Táto suma bola potom uvedená aj v samotnom žalobnom návrhu. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom a zo znaleckého posudku vyplýva hodnota spoluvlastníckeho podielu vo výške 9.416,66 eura. Preto nemožno hovoriť o úspechu žalobcu a za spravodlivé považoval, aby každá zo strán znášala svoje trovy konania samostatne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).