Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/27/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, zast. JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom Levice, Bernoláková 12, proti manželke: N. E., nar. 20. XX. XXXX, bytom P. XX, zast. JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou so sídlom Kozárovce 632, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX E., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 26. 11. 2014 č.k. 15P/202/2013-67, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh manželky na priznanie sumy 100 eur zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť manželke (ďalej v texte len odporkyni podľa označenia uvedeného v uznesení súdu prvej inštancie) sumu vo výške 100 eur na účet jej právnej zástupkyni vedený v U. a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 147a ods. 1-5 a § 119 ods. 2-4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Uviedol, že v predmetnom konaní o rozvod manželstva účastníkov si manželka uplatnila nárok na priznanie peňažnej sumy 100 eur za pojednávanie odročené dňa 05. 09. 2014 v zmysle § 147a ods. 2 OSP, k odročeniu ktorého došlo pre neúčasť navrhovateľa a jeho právnej zástupkyni. Mal za to, že z ust. § 147a OSP možno výkladom vyvodiť, že právo účastníka zastúpeného advokátom vyžadovať od protistrany sumu 100 eur v prípade, že došlo k odročeniu nariadeného pojednávania, vzniká len pri splnení zákonných podmienok, ktorými sú: 1. odročenie pojednávania na základe žiadosti účastníka, 2. dôležitý dôvod na strane účastníka, ktorý zavinil alebo bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, 3. nesplnenie si povinnosti podľa § 119 ods. 2 OSP a nedoručenie žiadosti o odročenie pojednávania najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania a 4. neuplatnenie práva do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať. Konštatoval, že právnu relevanciu má však len dôležitý dôvod na strane účastníka, ktorý zavinil, pričom zavinenie z pohľadu právnej teórie je chápané ako psychický vzťah subjektu ku konaniu a jeho následku. Poukázal na to, že právna zástupkyňa navrhovateľa predložila súdu práceneschopnosť navrhovateľa, ktorá vznikla ešte dňa 02. 09. 2014, až dňa 04. 09. 2014, t.j. necelý jeden deň pred termínom pojednávania a teda nepostupovala v zmysle § 147a ods. 4 OSP a ani v zmysle § 119 ods. 2, 3 OSP. S ohľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že odporkyni vzniklo právo požadovať od navrhovateľa sumu 100 eur podľa § 147a ods. 2 OSP, a preto jej návrhu vyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie ani odôvodnením napadnutého uznesenia poukazujúc na to, že práceneschopným bol uznaný od 02. 09. 2014 a ospravedlnenie z

neúčasti na pojednávaní jeho právna zástupkyňa doručila súdu prvej inštancie elektronickou poštou dňa 03. 09. 2014 a následne dňa 04. 09. 2014 doručila mu aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Naviac dňa 03. 09. 2014 bola jeho práceneschopnosť oznámená aj emailom právnej zástupkyni odporkyne. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu neoznámil, ako jeho ospravedlnenie posúdil a či ho považuje za dôležitý dôvod, pre ktorý pojednávanie odročí. Vyjadril prekvapenie nad postupom odporkyne a jej právnej zástupkyni, ktoré sa dostavili na pojednávanie, hoci boli informované o jeho neprítomnosti pre chorobu. Argumentoval tiež, že zákonodarca ukladá účastníkovi prísne a v prípade choroby nesplniteľné podmienky pre nárok na odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, keďže lehota najmenej 3 dni pred termínom pojednávania na predloženie práceneschopnosti v prípade zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku choroby spolu aj s vyjadrením ošetrujúceho lekára je splniteľná ťažko, najmä keď chorý nebýva v sídle súdu a všeobecného lekára má tiež mimo sídla súdu, pričom onemocnel v rámci tejto lehoty. Uzavrel, že návrh na rozvod manželstva podal ešte v roku 2013, v konaní neprebehlo ani jedno meritórne pojednávanie a nie je v jeho záujme bez vážneho dôvodu odročovať pojednávania a robiť v postupe súdu nejaké prekážky. 4. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a tento bol nahradený zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a v mimosporovej agende zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Civilný mimosporový poriadok ako procesný kódex sa uplatňuje výlučne v právnych veciach v ňom stanovených, pričom k nim patria i konania o rozvod manželstva (druhá časť, prvá hlava, druhý diel . Podľa prechodného ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nových procesných kódexov. Zároveň ust. § 2 ods. 1 zakotvuje, že pokiaľ nie je ustanovené inak, na konania podľa neho sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tým je vyjadrená všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku spočívajúca v koncepcii, že Civilný mimosporový poriadok upravuje iba odlišnosti a tam, kde ich nestanovuje, uplatní sa Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 po zistení, že odvolanie podal v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 účastník konania, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

7. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo na návrh navrhovateľa doručený súdu prvej inštancie dňa 18. 07. 2013, ktorým žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa 22. 06. 2005 na Obecnom úrade C. rozviedol a na dobu po rozvode zveril maloleté deti E. a B. E. do jeho osobnej starostlivosti a matke určil výživné vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na každé dieťa. Po vykonaní procesných úkonov súd prvej inštancie určil termín prvého pojednávania vo veci na deň 02. 12. 2013, ktorý pre kolíziu pojednávaní právnej zástupkyne navrhovateľa a prekážky na strane právnej zástupkyne odporkyne bol zmenený na deň 05. 02. 2014. Pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne bol i tento termín pojednávania zrušený a ďalší termín pojednávania bol určený na deň 05. 09. 2014, ktorý bol účastníkom konania a právnej zástupkyni odporkyne doručený dňa 28. 05. 2014 a právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 27. 05. 2014. Dňa 03. 09. 2014 o 16.22 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila súdu podanie, ktorým žiadala o ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa na pojednávaní z dôvodu, že tento od 02. 09. 2014 je práceneschopný a nesúhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. V nasledujúci deň predložila i potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa a poukázala na to, že o vzniknutej situácii bola emailom informovaná aj právna zástupkyňa odporkyne. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 05. 09. 2014 pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa, odporkyňa a jej právna zástupkyňa, ako i kolízny opatrovník sa na pojednávanie dostavili. Súd prvej inštancie bez prejednania veci pojednávanie odročil na neurčito s tým, že dĺžku trvania práceneschopnosti navrhovateľa bude zisťovať prostredníctvom jeho ošetrujúcej lekárky. Návrhom zo dňa 16. 09. 2014 si odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila priznanie peňažného nároku pri odročení pojednávania v zmysle § 147a OSP v sume 100 eur za zmarenie pojednávania dňa 05. 09. 2014 z dôvodu pracovnej neschopnosti navrhovateľa. Súd prvej inštancie o tomto návrhu odporkyne rozhodol uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania,

ktorým návrhu odporkyne v plnom rozsahu vyhovel. Konanie vo veci samej bolo skončené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 11. 01. 2016 č.k. 15P/202/2013-194 a to jeho zastavením po tom, čo navrhovateľ zobral návrh na rozvod manželstva v celom rozsahu späť. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 01. 2016.

8. Za situácie, že v danom prípade odporkyňa návrh na priznanie sumy 100 eur podala a súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodoval ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom nová procesná úprava už takúto úpravu neobsahuje, bolo potrebné na danú vec aplikovať právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, teda Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016.

9. Podľa § 147a ods. 1 OSP, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

10. Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur (§ 147a ods. 2 OSP).

11. Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana (§ 147a ods. 3 OSP).

12. Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania (§ 147a ods. 4 OSP).

13. Právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať (§ 147a ods. 5 OSP).

14. Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

15. Podľa § 119 ods. 3 OSP, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

16. V preskúmavanom uznesení už súd prvej inštancie poskytol teoreticko-právny výklad aplikácie ust. § 147a OSP, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, a preto ho duplicitne opakovať nebude. Považuje však za potrebné v tomto smere zvýrazniť, že právo podľa § 147a OSP vzniklo za podmienky, že súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila. Rovnako tak, že zo znenia odseku 2 § 147a OSP možno vyvodiť, že ak účastník je síce zastúpený advokátom, ale dôvodom odročenia pojednávania je dôvod na strane účastníka (a nie jeho advokáta), protistrana má právo požadovať sumu len 15 eur.

17. Hodnotiac predmetnú vec z hľadiska týchto aspektov odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 147a OSP na daný prípad. Je

tomu tak z dôvodu, že navrhovateľ síce prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ospravedlnil svoju neúčasť na inkriminovanom pojednávaní v následný deň po tom, čo bol uznaný práceneschopným a nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal a v tomto smere ani nepodal návrh. Znamená to potom, že pokiaľ neboli splnené podmienky zakotvené v § 119 ods. 2, 3 OSP (absencia návrhu na odročenie pojednávania a vyjadrenia ošetrujúceho lekára), nebola tak preukázaná existencia dôležitých dôvodov na strane navrhovateľa pre odročenie pojednávania určeného na deň 05. 09. 2014. Rovnako tak neboli splnené ani predpoklady pre aplikáciu § 147a OSP, keď o odročení nariadeného pojednávania súd prvej inštancie rozhodol bez žiadosti navrhovateľa. V tomto smere je tiež významné, že odporkyňa si právo na zaplatenie sumy 15 eur podľa § 147a ods. 1 OSP ani neuplatnila a ňou uplatnené právo na zaplatenie sumy 100 eur podľa § 147a ods. 2 OSP nemalo oporu vo vtedy platnej právnej úprave, pretože k odročeniu pojednávania nedošlo z dôvodov na strane právnej zástupkyne navrhovateľa. Je totiž nepochybné, že k odročeniu pojednávania došlo práve z dôvodu neúčasti navrhovateľa na pojednávaní, ako to preukazuje i obsah zápisnice a túto skutočnosť nespochybnila ani samotná odporkyňa.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

19. Keďže v danom prípade išlo o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na dobu po rozvode, spadajúce pod právnu úpravu zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, odvolací súd spravujúc sa ust. § 57 nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľ v tomto smere návrh nepodal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .