Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 57 279 667, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: H. Ď., F.. XX.XX.XXXX, T. H. S. XXX/X, XXX XX S., Š. Z. J., o zaplatenie 311,13 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,60 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 7,64 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 71,60 eur od 31.05.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. pre Clubcard kreditnú kartu platných od 18.08.2011, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako spoločnosťou a žalovaným ako klientom dňa 22.10.2011 v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát z kalendárny mesiac. Upomienku je spoločnosť oprávnená zaslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, SMS správ a mailu.“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.05.2015 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.06.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 311,13 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 33,19 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 311,13 eur od 31.05.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 18,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 79,90 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. 2. Žalobca návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „HCS“) ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 22.10.2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru.

Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Žalovaný zároveň obdržal ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len „Sadzobník“). Žalovaný podpisom ÚZ a ÚZP potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník. ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 320,- eur zo strany HCS žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, konkrétne Hlava 3. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 23.01.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento postup žalobca považoval za súladný aj s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že si žalobou uplatňuje úroky z omeškania, ktoré si uplatňuje v sadzbe vo výške 8,25 % ročne, ktorá bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 13.02.2014 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 33,19 eur z čiastky 311,13 eur od 13.02.2014 do 30.05.2015, t. j. do dňa vyhotovenia žaloby. Napokon žalobca uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči žalovanému celkovo dlh vo výške 311,13 eur pozostávajúci: zo sumy 282,40 eur - istina, zo sumy 27,10 eur - úrok a zo sumy 1,63 eur - poplatok za výpis z účtu. 3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené spôsobom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, v súdom určenej lehote (resp. do rozhodnutia súdu vo veci) písomne nevyjadril. 4. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 28.04.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.04.2017. 7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 8. Dňa 22.10.2011 uzavrela HCS ako veriteľ a žalovaný ako klient zjavne na predtlači HCS úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“; dôkaz predložený žalobcom na č. l. 21 spisu), ktorou sa zaviazala HCS poskytnúť žalovanému bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 320,- eur a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, 11,88 % s poznámkou „*“ (táto poznámka bola následne objasnená na samotnom konci zmluvy textom s veľmi malou výškou, a to „v závislosti na výške čerpanej čiastky viď Sadzobník“), priemernej hodnote úrokovej miery pre kreditné karty (táto časť predtlače nebola vyplnená). Žalovaný svojím podpisom na ÚZ potvrdil,

že bol oboznámený s Úverovými podmienkami HCS, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť ÚZ a súčasne prevzal ako neoddeliteľné časti ÚZ Sadzobník poplatkov a odmien a Pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu a prejavil súhlas byť nimi viazaný. Súčasne žalovaný súhlasil (vyznačením tejto možnosti krížikom na predtlači) s tým, aby bol poistníkom (HCS) poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu (Balíček PLUS), pričom sa zaviazal uhradiť poistné vo výške 2,29 eur mesačne. Žalovaný tiež súhlasil (vyznačením tejto možnosti krížikom na predtlači) s tým, aby bol poistníkom (HCS) poistený pre prípad straty alebo odcudzenia karty, pre prípad zneužitia karty a straty alebo odcudzenia dokladov a kľúčov, pokiaľ k ich strate alebo odcudzeniu došlo súčasne so stratou alebo odcudzením karty a pre prípad odcudzenia mobilného telefónu, ak pri jeho odcudzení došlo súčasne s odcudzením karty (Poistenie zneužitia karty), pričom sa zaviazal uhradiť poistné vo výške 0,50 eur mesačne. 9. Podľa ust. Hlavy 1 § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. pre Clubcard kreditnú kartu platných od 18.08.2011 (ďalej len „ÚZP“, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 22 spisu) uzatvorením ÚZ sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien (ďalej iba „Sadzobník“). 10. Podľa ust. Hlavy 2 § 2 ÚZP ÚZ sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. 11. Podľa ust. Hlavy 2 § 3 ÚZP po uzatvorení ÚZ zriadi spoločnosť (HCS) klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Klient je povinný hradiť po uvedenú dobu všetky poplatky a odmeny s úverovým účtom súvisiace. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v ÚZ alebo stanovená za podmienok uvedených v ÚZP hlava 3, § 7 či 8. 12. Podľa ust. Hlavy 3 § 1 ÚZP RÚ umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty. Karta má funkciu identifikačnú a platobnú. 13. Podľa ust. Hlavy 5 § 1 ÚZP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci nasledujúcom po zúčtovacom období, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Za zúčtovacie obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. 14. Podľa ust. Hlavy 5 § 2 ÚZP v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky a zmluvné sankcie (ďalej iba „splátka“). Príslušná časť úverovej istiny je závislá na výške poplatkov, úrokov a prípadných ďalších záväzkov klienta vzniknutých na základe ÚZ v príslušnom zúčtovacom období (či v predchádzajúcich zúčtovacích obdobiach, pokiaľ ich výška presiahla v danom zúčtovacom období výšku pravidelnej mesačnej splátky) a je stanovená ako rozdiel pravidelnej mesačnej splátky a záväzkov klienta vzniknutých v zúčtovacom období predchádzajúcom splatnosti tejto splátky (či v mesiacoch predchádzajúcich, pokiaľ pravidelná mesačná splátka nestačila k ich úhrade). V prípade záporného výsledku je príslušná časť úverovej istiny rovná nule. 15. Podľa ust. Hlavy 5 § 3 ÚZP úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Klientov záväzok k hradeniu úrokov z poskytovaného úveru voči spoločnosti vzniká okamihom uskutočnenia transakcie. Úročí sa istina vrátane čiastok k nej prirastených, a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby (podiel ročnej úrokovej sadzby a skutočného počtu dní v danom roku). 16. Podľa ust. Hlavy 5 § 4 ÚZP klient a spoločnosť sa dohodli na prirastaní úrokov a úhrady za poistenie k istine, a to vždy k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Prirastanie úrokov k istine je dohodnuté i pre obdobie od zosplatnenia úveru do jeho úplného vrátenia spoločnosti. 17. Podľa ust. Hlavy 5 § 8 ÚZP výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky (t. j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. V prípade, že takto vypočítaná výška splátky by bola nižšia ako 12,- eur (tzv. splátkové minimum), platí že splátka je vo výške splátkového minima. 18. Podľa ust. Hlavy 5 § 15 ÚZP celkový počet splátok, ktorými bude poskytnutý RÚ splatený, sa rovná počtu mesiacov nutných pre splatenie čerpaného úveru spolu s poplatkami a úrokmi a je závislý na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné klientom. 19. Podľa ust. Hlavy 8 § 2 písm. a) ÚZP je klient povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

20. Podľa ust. Hlavy 8 § 4 veta druhá ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP alebo v právnych predpisoch. 21. Podľa ust. Hlavy 14 § 1 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát z kalendárny mesiac. Upomienku je spoločnosť oprávnená zaslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, SMS správ a mailu. 22. Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 , že HCS mal v čase uzavretia ÚZ zapísaný v obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. 23. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.01.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 31 spisu) vyzývala HCS žalovaného v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 6110122524 k splateniu celého úveru, čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j. na zaplatenie sumy 412,13 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Súd nemal závažné a dôvodné pochybnosti o tom, že táto výzva bola žalovanému doručená v lehote do 12.02.2014 (15 dní od odoslania výzvy), keďže žalobca preukázal podanie výzvy u poštového doručovateľa na prepravu (viď hromadný poštový podací hárok, dôkaz predložený žalobcom na č. l. 32 spisu) a žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu o jeho omeškaní odo dňa 13.02.2014 nenamietal. 24. Podľa listiny označenej žalobcom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 33 spisu) žalovaný v období od 25.10.2011 (prvé čerpanie v sume 24,97 eur) do29.06.2012 (posledné čerpanie v sume 8,37 eur) čerpal úver celkovo do sumy 347,60 eur. Žalovanému bolo predpísaných do zosplatnenia (dňa 23.01.2014) na úhradu 35 splátok splatných od 20.11.2011 (splatnosť prvej splátky) do 20.12.2013 (splatnosť poslednej splátky označenej ako 35. splátka). Žalovaný vykonal v období od 25.11.2011 (1. úhrada) do 16.12.2013 (posledná úhrada) úhrady v celkovej výške 315,06 eur. Súčasne boli v listine vyčíslené: dlh na istine vo výške 282,40 eur (predpis 347,60 eur

- úhrady započítané na istinu 65,20 eur), dlh na úroku za poistné vo výške 0,- eur (predpis 0,45 eur - úhrady započítané na úrok za poistné 0,45 eur), dlh na úroku za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,- eur (predpis 0,44 eur - úhrady započítané na úrok za poistné 0,44 eur), dlh na úroku vo výške 27,10 eur (predpis 174,33 eur - úhrady započítané na úrok za hotovostné transakcie 147,23 eur), dlh na poistení Bill protection 0,- eur (predpis 32,06 eur - úhrady započítané na poistenie Bill protection 32,06 eur), dlh na poistení PZK 0,- eur (predpis 7,- eur - úhrady započítané na poistenie PZK 7,- eur), dlh na poplatku za zaslanie upomienky I. vo výške 0,- eur (predpis 30,- eur - úhrady započítané na poplatky za zaslanie upomienky I. 30,- eur), dlh na poplatku za výpis z účtu 1,63 eur (predpis 24,45 eur - úhrady započítané na poplatok za výpis z účtu 22,82 eur), dlh na opravných úrokoch - grace period vo výške 0,- eur (predpis 9,86 eur - úhrady započítané na opravný úrok 9,86 eur) a dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 33,19 eur (30,13 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 282,40 eur /istina/ od 13.02.2014 do 30.05.2015 /472 dní/ + 2,89 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 27,10 eur /úrok/ od 13.02.2014 do 30.05.2015 + 0,17 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1,63 eur /poplatok za výpis z účtu/ od 13.02.2014 do 30.05.2015), t. j. spolu dlh vo výške 344,32 eur. 25. Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by žalovaný uhradil HCS, resp. žalobcovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 315,06 eur, súd vychádzal z toho, že žalovaný doposiaľ na predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 315,06 eur. 26. Právny zástupca žalobcu (aj ako splnomocnený zástupca HCS, podľa predloženej plnej moci zo dňa 31.05.2014 na č. l. 15 spisu) listom zo dňa 19.11.2014 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 17 spisu) oznamoval žalovanému, že pohľadávky HCS vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2011 boli postúpené na žalobcu. 27. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 28. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 29. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 30. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), i) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru. 31. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 32. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania

spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 33. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 34. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 35. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 36. Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 37. Podľa ust. § 365 ods. 1 v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 38. Podľa ust. § 369 ods. 1 v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 39. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 40. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 41. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. 42. Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 43. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

44. Podľa ust. § 52 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 45. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 46. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 47. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 48. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 49. Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 50. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, 51. Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 52. Podľa ust. § 54 ods. 2 v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 53. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 54. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 55. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 56. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 57. Podľa ust. § 526 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 58. Podľa ust. § 544 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 59. Podľa ust. § 544 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 60. Podľa ust. § 565 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 61. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.

z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 62. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 63. Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 64. Podľa ust. § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 65. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 66. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 67. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 68. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. 69. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 70. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 71. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 bola v zmysle cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) (účinného v čase uzavretia zmluvy medzi HCS a žalovaným) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi jeho účastníkmi spravovala bez ohľadu na to, kto bol subjektom tohto právneho vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. 72. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi HCS a žalovaným vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 22.10.2011. Aj s poukazom na to, že zo strany HCS išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver bezúčelovo, t. j. na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany HCS žalovanému, súd dospel k záveru, že medzi HCS a žalovaným vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 a pod., sa súd tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené

skutkové zistenia a právny výklad, mal súd za to, že v danom prípade HCS so žalovaným uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa zaviazala HCS žalovanému poskytnúť opakovane úver do výšky 320,- eur (tzv. revolvingový úver) a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o úvere bola v čase uzavretia ÚZ absolútnym obchodom, pokiaľ sa týka možnej aplikovateľnosti na zmluvný vzťah založený predmetnou ÚZ na túto možno priamo aplikovať, len ako všeobecnú, právnu úpravu obsiahnutú v prvej časti piatej hlavy (ust. § 53 a nasl.) upravujúcu spotrebiteľské zmluvy. Iné ustanovenia v danom prípade možno aplikovať len za podmienok vymedzených v ust. § 1 ods. 2 ObZ. K uvedenej problematike zaujal nepriamo právne stanovisko aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení medzi iným uviedol, že: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“. 73. Súd tak vychádzal z toho, že HCS svoju povinnosť podľa ust. § 497 splnila opakovaným poskytnutím peňažnej sumy, a to v celkovej výške 347,60 eur žalovanému prostredníctvom platieb žalovaného HCS vydanou kartou v dňoch 25.10.2011 až 29.06.2012 s tým, že žalovaný sa mal zaviazať vrátiť HCS túto sumu zvýšenú o úrok vo výške 26,28 % ročne (pri vyčerpaní čiastky nižšej ako 1.000,- eur), resp. 11,88 % ročne (pri vyčerpaní čiastky vyššej ako 1.000,- eur) a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov ako neoddeliteľnej súčasti ÚZ, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4 % (minimálne však 12,- eur, resp. vo výške celkovo nesplatenej čiastky) z dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia (kalendárny mesiac). 74. Súd však poukazuje na to, že dotknutá ÚZ uzavretá medzi jej účastníkmi neobsahovala riadne uvedenie náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve (a ani v jej neoddeliteľných súčastiach - ÚZP, Sadzobník poplatkov a Pravidlách odmien pre Clubcard kreditnú kartu) sa totiž nenachádza údaj o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré mali byť vo výške 4 % z dlžnej čiastky [údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.]. Ak sa v žalobcom predloženom listinnom dôkaze „Clubcard kreditná karta sa predstavuje“ (na č. l. 30 spisu) udáva, že splátku je nutné zaplatiť tak, aby bola najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca od čerpania pripísaná na účet HCS, súd poukazuje na to, že listina „Clubcard kreditná karta sa predstavuje“ nebola súčasťou zmluvy a tak takéto dojednanie, pokiaľ by aj medzi účastníkmi ÚZ bolo, nenapĺňalo podmienku písomnej formy, ako bola táto požadovaná pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Rovnako je možné konštatovať, že v zmluve sa nenachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov [údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.]. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že tento údaj nie je možné určiť, súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil, keďže zo zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno odvodiť výnimku, že by tento údaj v zmluvách o revolvingovom úvere nemusel byť uvedený a navyše tento mal byť vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, t. j. nie na základe údajov podľa skutočného čerpania úveru žalovaným a priebehu jeho splácania. Ani pri štandardnom (rozumej jednorazovom) úvere, predsa v čase uzavretia úverovej zmluvy nie je možné určiť do akej sumy (z celkovej výšky úverového rámca) dlžník požiada veriteľa o poskytnutie peňažných prostriedkov a kedy presne budú tieto dlžníkovi zo strany veriteľa poskytnuté, čo vyplýva z toho, že zmluva o úvere, ako už bolo uvedené, je konsenzuálnou zmluvou, t. j. na jej vznik (platné uzavretie) sa nevyžaduje súčasné reálne poskytnutie peňažných prostriedkov. 75. Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 347,60 eur, je však ÚZ v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia ÚZ aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle tohto cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (vrátane poplatku za výpis z účtu; súd poukazuje súčasne na to, že podľa Sadzobníka poplatkov a odmien, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou ÚZ bol mesačný poplatok za výpis vo výške 0,- eur, z čoho vyplýva, že medzi stranami ÚZ ani nebola dojednaná povinnosť žalovaného takýto poplatok hradiť). Žalovanému ako dlžníkovi tak z predmetnej ÚZ vznikol peňažný záväzok vrátiť HCS poskytnuté peňažné prostriedky (v danom prípade v sume 347,60 eur) a uhradiť poistné vo výške 2,79 eur mesačne (z toho poistné na poistenie „Balíček PLUS“ vo výške 2,29 eur a poistné na poistenie „Zneužitia karty“ vo výške 0,50 eur), celovo v sume 39,06 eur (14 mesiacov x 2,79 eur mesačne; na plnenie tohto nároku tak HCS, resp. žalobca oprávnene započítali plnenie peňažné žalovaného v sume 39,06 eur). 76. Súd tak z dôvodu uvedeného v predchádzajúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, t. j. z dôvodu neexistencie právneho základu, už bez ďalšieho zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku

v celkovej výške 27,10 eur spolu s úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 2,89 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 27,10 eur od 31.05.2015 do zaplatenia a súčasne v časti o zaplatenie poplatku za výpis z účtu vo výške 1,63 eur spolu s úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,17 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1,63 eur od 31.05.2015 do zaplatenia, a to vzhľadom k tomu, že postúpením pohľadávky podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 nemohla byť na žalobcu zo strany HCS postúpená neexistentná pohľadávka aj spolu s jej príslušenstvom (§ 121 ods. 3 . Súd napokon považuje v tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku za potrebné ešte dodať, že pokiaľ HCS, resp. žalobca vykonal zápočet akejkoľvek úhrady žalovaného na uvedené nároky, teda na nároky na zaplatenie úroku (v celkovej sume 157,98 eur = úroky v sume 147,23 eur + úroky za poistenie, zjavne podľa ust. Hlavy 5 § 3 a 4 ÚZP, v sume 0,45 eur + úroky za nevyužitú GP - poistné, tiež zjavne podľa ust. Hlavy 5 § 3 a 4 ÚZP, v sume 0,44 eur + opravné úroky - grace period 9,86 eur) a na zaplatenie poplatku za výpis z účtu (v celkovej sume 22,82 eur), t. j. započítal úhrady žalovaného v súhrnnej výške 180,80 eur, urobil tak neoprávnene a súd tieto úhrady žalovaného započítal na úhradu nároku žalobcu na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov), ako je to nižšie uvedené. 77. Na tomto mieste v súvislosti s celkovým právnym posúdením veci, súd opätovne poukazuje na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi HCS (resp. po postúpení pohľadávky medzi žalobcom) a žalovaným založený predmetnou ÚZ sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do (ust. § 52 a nasl.) inkorporovaná novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. (tomu zásadne zodpovedá aj znenie cit. ust. § 298 ods. 1 a 2 78. Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky, a to podľa vyššie uvedeného ust. Hlavy 14 § 1 ÚZP, na základe ktorého HCS požadovala od žalovaného zaplatenie poplatkov za zaslanie upomienky v súhrnnej výške 30,- eur (6 x poplatok za upomienku I., zúčtované na ťarchu žalovaného dňa 20.05.2012, dňa 20.06.2012, dňa 20.08.2012, dňa 20.09.2012, dňa 20.10.2012 a dňa 20.12.2012) a na tento svoj nárok započítala plnenie žalovaného vo výške 30,- eur. 79. V nastolenej problematike sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania dotknutej zmluvnej podmienky. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. čl. 8 v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). 80. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového

pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti (možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné správanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012) 81. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku podľa cit. ust. Hlavy 14 § 1 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku kreujúcu vznik práva HCS na poplatok za prvú upomienku vo výške 5,- eur, resp. za druhú a ďalšiu upomienku vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok HCS na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy za nárok na poplatok za službu poskytnutú HCS spotrebiteľovi (žalovanému), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (žalovaným) vymieneného plnenia. Je zrejmé, že žalovaný nežiadal HCS o zaslanie upomienky a rovnako je možné vyvodiť nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom žalovaného. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 14 § 1 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku HCS. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady HCS spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má za to, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci, že HCS ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za cenu 5,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať svoje peňažné záväzky riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva z ÚZ) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 . Keďže v danom prípade súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 14 § 1 ÚZP nebola individuálne dojednaná, dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 a z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy, keďže túto časť je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. 82. Z uvedených dôvodov potom považoval súd zmluvný základ pre vznik HCS, resp. HCS žalovanému účtovaného nároku na zaplatenie sumy 30,- eur, na ktorý HCS, resp. žalobca započítal peňažné plnenie žalovaného v rovnakej sume, za neplatný. Pokiaľ tak ide o HCS, resp. žalobcom vykonaný zápočet úhrady žalovaného v rozsahu sumy 30,- eur na nárok na zaplatenie poplatku za zaslanie upomienky, súd považoval tento za neoprávnený a úhradu žalovaného v rozsahu tejto sumy 30,- eur opätovne započítal, ako je nižšie uvedené na úhradu nároku žalobcu na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov). Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 298 ods. 2 . 83. Ak si teda navrhovateľ v konaní napokon uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 282,40 eur ako nárok na vrátenie doposiaľ nesplatenej peňažnej sumy poskytnutého úveru, súd s ohľadom na plnenie HCS zo zmluvy v celkovej výške 347,60 eur, ďalej na povinnosť žalovaného uhradiť poistné v celkovej sume 39,06 eur, vyslovenú bezpoplatkovosť a bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru, ako aj na vyššie konštatované závery o neplatnosti zmluvného dojednania o poplatku za upomienky a neoprávnenosti konania HCS, resp. žalobcu spočívajúceho v zápočte peňažného plnenia žalovaného na neoprávnené nároky HCS, resp. žalobcu na zaplatenie úrokov, poplatkov za výpis z účtu, poplatkov za zaslanie upomienky a napokon na skutočnosť, že do rozhodnutia súdu vo veci žalovaný preukázateľne uhradil HCS, resp. žalobcovi len sumu 315,06 eur, dospel k záveru, že žalobca z dôvodu postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom - HCS podľa ust. § 524 ods. 1 mal ku dňu rozhodnutia oprávnenú pohľadávku na zaplatenie sumy 71,60 eur ako doposiaľ nesplatenej peňažnej sumy poskytnutého úveru

(suma poskytnutého úveru 347,60 eur - 276,- eur plnenie žalovaného, ktoré bolo možné započítať na zaplatenie istiny úveru, keďže vo zvyšnom rozsahu 39,06 eur plnenie žalovaného započítala HCS, resp. žalobca oprávnene na zaplatenie poistného v sume 39,06 eur = dlh žalovaného 71,60 eur). 84. Vzhľadom k tomu, že v uzavretej ÚZ nebola medzi HCS a žalovaným platne dojednaná splatnosť jednotlivých splátok plnenia peňažného záväzku žalovaného, teda tak platne nebol dojednaný čas plnenia peňažného záväzku žalovaného, súd vychádzal z ust. § 340 ods. 2 ObZ, teda že HCS ako veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí ÚZ, resp. po poskytnutí úveru a žalovaný ako dlžník bol povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. HCS preukázateľne žalovaného požiadala o plnenie sumy 71,60 eur až výzvou zo dňa 23.01.2014, v ktorej požadovala HCS od žalovaného zaplatiť dlžnú sumu do 15 dní. Súd vychádzal z toho, že táto lehota uplynula najneskôr dňa 12.02.2014 (z dôvodu nespornosti skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe o omeškaní žalovaného počnúc dňom 13.02.2014) a žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením sumy 71,60 eur dňa 13.02.2014 a v tomto omeškaní sa nachádzal aj ku dňu vyhlásenia rozsudku. 85. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 282,40 eur (ako úverovej istiny) ako dôvodnému vyhovel v rozsahu zaplatenia sumy 71,60 eur, pričom zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a v ostatnom rozsahu sumy 210,80 eur návrh v tejto časti zamietol. (282,40 eur - 71,60 eur = 210,80 eur) 86. Čo sa týka žaloby vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 30,13 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 282,40 eur (uplatnená istina) za obdobie od 13.02.2014 do 30.05.2015 a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 282,40 eur od 31.05.2015 do zaplatenia, súd návrh v tejto časti posúdil nasledovne. Ako už bolo vyššie uvedené žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 71,60 eur dňom 13.02.2014 a z tohto dôvodu tak HCS, resp. po postúpení pohľadávky (podľa cit. ust. § 524 ods. 2 žalobcovi vzniklo podľa ust. § 369 ods. 1 právo požadovať od žalovaného úroky z omeškania v zákonnej výške, t. j. vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ, teda podľa predpisov občianskeho práva. Občianske právo upravovalo výšku úrokov z omeškania pre daný záväzkový vzťah v ust. § 517 ods. 2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 , že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 13.02.2014 vo výške 0,25 % ročne. HCS, resp. po postúpení pohľadávky (podľa cit. ust. § 524 ods. 2 žalobcovi tak v zmysle vyššie uvedeného vzniklo právo požadovať od žalovaného úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 71,60 eur od 13.02.2014 do zaplatenia, pričom za obdobie od 13.02.2014 do 30.05.2015 v kapitalizovanej sume 7,64 eur (8,25 % ročne x 472 dní obdobia od 13.02.2014 do 30.05.2015 / 365 dní kalendárneho roka x 71,60 eur). Súd tak žalobe v uvedenej časti vyhovel v rozsahu o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 7,64 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 71,60 eur od 31.05.2015 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 22,49 eur (suma uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania 30,13 eur - suma súdom priznaných vyčíslených úrokov z omeškania 7,64) a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 210,80 eur od 31.05.2015 do zaplatenia žalobu v tejto časti zamietol. 87. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 88. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 89. Žalovaný bol v prejednávanej veci nesporne úspešný v pomerne väčšej časti, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na pomernú náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 . V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).