Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/387/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov L. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na J. ulici č. XX a O. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v W. na T. ulici č. XX v konaní o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 15/2015-109 z 5.8.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zakázal s tyk otca s maloletým dieťaťom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu W. II sp. zn. 23P 137/2009 z 20.11.2011 vo výroku o úprave styku otca s maloletým J. J. nar. XX.X.XXXX tak, že styk otca s maloletým zakázal. Matku aj otca zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II každému po 238,60 Eur z titulu náhrady trov štátu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o zákaze styku, podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a upravil styk s maloletým dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod., každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v čase letných prázdnin od 1.7. 10:00 hod. do 14.7. 16:00 hod. a od 1.8. 10:00 hod. do 14.8. 16:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa prevezme v stanovený čas pred bytom matky a následne ho tam odovzdá v čase určenom.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd rozhodol správne, zákonne a predovšetkým v prospech maloletého dieťaťa. Uviedol, že pri prešetrovaní rodinných a sociálnych pomerov v domácnosti maloletého dieťaťa opakovane osobným rozhovorom s dieťaťom bola zisťovaná jeho vôľa a najlepší záujem vo veci úpravy styku s otcom. Maloletý J. pri osobných rozhovoroch dôrazne vyjadril svoju vôľu kolíznej opatrovníčke, že sa nechce stretávať s otcom. V tejto súvislosti kolízny opatrovník zdôraznil ust. § 38 ods. 1 CMP, kedy ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako správny, zákonný, ktorý rešpektuje názor a právo maloletého dieťaťa.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 zrušil zák. č. 99/1963 Zbierky Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o zvýšenie výživného.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len .

7. Podľa § 395 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom v ustanovení § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vyhodnotil dôkazy v súlade s § 191 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa znaleckých posudkov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so závermi všetkých znaleckých posudkov vykonaných tak v samotnom konaní o úprave styku ako aj so záverov znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní otca maloletého dieťaťa. K odvolacej námietke otca, ktorý vytkol konajúcemu súdu, že znalecké posudky, ktoré boli vypracované, nevyhodnotil rovnocenne a prihliadol len na závery znaleckých posudkov, ktoré boli v jeho neprospech a naopak, neprihliadol na závery znaleckého posudku súdneho znalca PhDr. O. X., ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým by bol v rozpore s potrebami maloletého dieťaťa a poukázal aj na tvrdenie znalca, ktorý uviedol, že o zákaze styku s maloletým by bolo z pedopsychologického hľadiska možné a potrebné uvažovať v prípade závažnej osobnostnej a psychickej narušenosti otca, pričom zároveň po znaleckom vyšetrení otca otca konštatoval, že v tomto prípade to nie je aktuálne, odvolací súd dodáva a zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz hodnotiť jednotlivo, a to aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. V tejto súvislosti odvolací súd pre úplnosť dodáva, že už súd prvej inštancie sa zo závermi znaleckého posudku vypracovaného PhDr. O. X. dostatočne vysporiadal keď uviedol, že záver znaleckého posudku nie je pre súd smerodajným a v danom prípade znalec sa jednoznačne nevyjadril k maloletým prezentovanému negatívnemu postoju k otcovi, len konštatoval, že takéto vyjadrenia maloletého na adresu otca nemusia byť vyjadrením skutočného stavu. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie práve

preto, aby okrem iného bol zistený aj dôvod vyjadrovaného názoru maloletého, ku ktorej skutočnosti sa znalec ale jednoznačne nevyjadril, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že v tejto časti sa znaleckému dokazovaniu znalec nevenoval dostatočne, a pritom u maloletého zistil rezidua post traumatickej stresovej poruchy, ktoré svedčia o silne negatívnom a stresujúcom vplyve existujúcej rodinnej situácie na jeho psychický stav a nekompromisné odmietanie otca maloletým. Preto opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že v danom prípade neobstojí v náväznosti na všetky ostatné vykonané dôkazy domnienka znalca, kde pripúšťa, že tieto zistené stavy na strane maloletého môžu byť ovplyvnené silným podporovaním či prezentovaním zo strany matky dieťaťa. Pričom samotný znalec v bode 10 záverom znaleckého posudku poukázal na to, že dôvodom zákazu styku otca s maloletým by mohla byť závažná psychická a osobnostná narušenosť otca, i keď znalec udáva vzápätí v danom prípade toto nie je aktuálne, súd prvej inštancie správne dospel k opačnému záveru, s ktorým sa zhodol aj odvolací súd, že na strane otca ide o taký stupeň rizikovosti súvisiacej s jeho sexuálnou deviáciou, ktorú rizikovosť nevylúčili ani samotní znalci v trestnom konaní, ktorí otca vyšetrovali, ktorá rizikovosť je jednoznačným dôvodom pre takéto rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s maloletým a len dokresľuje a vysvetľuje skutočnú dôvodnosť opakovane jednoznačne prejavenej vôle maloletého s otcom sa do budúcna nekontaktovať. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnil skutkový stav a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov aj vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania ako aj námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave styku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodičov, preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu. Spoľahlivé zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o zákaze styku, predovšetkým či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa alebo ide o predstieraný stav a tiež okolnosti súvisiace s výchovným prostredím rodičov a jeho dopadom na vývoj osobností dieťaťa vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, čo v danom prípade bolo dôsledne vykonané súdom prvej inštancie, keďže vychádzal z niekoľkých znaleckých posudkov, a to znaleckého posudku vypracovaného PhDr. O. X. so závermi, ktorého sa v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T 70/2011, z ktorého zistil, že voči otcovi maloletého bolo vedené trestné konanie vo veci zločinu výroby detskej pornografie v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávanie detskej pornografie, ktorého sa dopustil tým, že využil dieťa na výrobu detskej pornografie a spáchal tak trestný čin na dieťati mladšom ako 12 rokov a prechovával detskú pornografiu tak, že od presne nezisteného času v počítači prechovával detskú pornografiu a fotografie a videozáznamy zobrazujúce súlož a iný spôsob pohlavného styku. Preto mu bol za uvedené v súlade s dohodou o vine a treste uložený úhrný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V rámci trestného konania boli vypracované znalecké posudky MUDr. S. a PhDr. Q. W., s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne oboznámil a na závery ktorých prihliadol aj v konaní o úprave styku. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na závery týkajúce sa charakteristiky otca uvedenými súdnymi znalcami, ktorí konštatovali, že názor menovaného na jeho vlastnú deviáciu je neštrukturovaný, svoju deviáciu a nebezpečnosť si v dostatočnej miere neuvedomuje, čo ho robí pre budúcnosť potencionálne nebezpečného v zmysle recidívy deviantného správania a práve sexuologická liečba má mať aj preventívny charakter, má ho chrániť pred recidívami deviantného správania. Jeho pobyt na slobode vyhodnotili ako nebezpečný z hľadiska sexuologického, keďže nebolo možné vylúčiť opakovane protispoločenských aktivít. Konajúci súd pri rozhodnutí o zákaze styku v neposlednom rade prihliadol a vychádzal aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že pri opakovaných pohovoroch s maloletým bolo jednoznačné, že maloletý kontakt s otcom odmieta a výslovne uvádza, že s otcom sa stretávať nechce. Odvolací súd dodáva, že zásah súdu, t.j. rozhodnúť o zákaze styku je možné len vtedy, keď je to potrebné v záujme dieťaťa, teda keď styk ohrozuje fyzické či psychické zdravie dieťaťa, pričom ide o opatrenie, ktoré prenikavo

zasahuje do práv a povinností rodičov. Preto je nevyhnutné vykonať veľmi dôsledné dokazovanie tak, ako to bolo vykonané v danom prípade súdom prvej inštancie. Ide totiž o opatrenie, ktoré má súd použiť len v najkrajnejších prípadoch keď zistí, že stykom rodiča a dieťaťa sa výchova dieťaťa narušuje do tej miery, že ohrozuje zdravotný stav dieťaťa. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade tak, ako to vyplynulo z vyjadrenia otca, tento absolvoval ambulantnú liečbu a preto pripúšťa, že v budúcnosti bude možné a bude to právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorému bol styk zakázaný, resp. obmedzený, aby opätovne podal návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom príslušný súd vykoná dokazovanie vo veci a v prípade, ak dôjde k záveru, že u otca na základe liečby došlo k stabilizácii jeho psychického a zdravotného stavu a pominul akýkoľvek negatívny vplyv na psychické zdravie maloletého, opätovne na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci rozhodne.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .