Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-104-2017.pdf
PDF · 77.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/104/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Y. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na Alžbetinej 29 zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 a K. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H., M. A. XX, D., CO X., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Považskej 26 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 20.12.2016 č.k. 21P 137/2016-35 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením z 20.12.2016 č.k. 21P 137/2016-35 zastavil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. S. nar. XX.XX.XXXX.
2. Rozhodol tak na základe zistenia, že matka dieťaťa podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. S. na Okresný súd Košice I dňa 14.9.2016 z dôvodu, že po nezhodách s otcom dieťaťa opustila územie Írskej republiky 5.4.2016 a od tej doby nepretržite žije aj s maloletým synom na území Slovenskej republiky. Otec dieťaťa odmietol rozumnú dohodu vo veciach starostlivosti o spoločné dieťa a po jeho vyhrážkach, že má rovnaké právo na dieťa, rozhodla sa podať návrh na súd. Dňa 7.8.2016 matka oznámila otcovi dieťaťa, že sa s ním rozchádza a zostáva na Slovensku. Matka tvrdila, že má súhlas otca s vycestovaním dieťaťa, ale preukázať to nevedela a otec zotrval na tom, že matke udelil súhlas len na vycestovanie na Slovensko za príbuznými, ale nikdy jej neudelil súhlas s trvalým premiestnením dieťaťa. Na základe zistenia, že maloletý S. sa narodil rodičom na území Írskej republiky, kde rodičia žili v spoločnej domácnosti až do odchodu matky s dieťaťom na Slovensko, rozhodol, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu má nepochybne právomoc rozhodovať súd Írskej republiky podľa čl. 8 Nariadenia 2201/2003 ES. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 161/2015 Z.z., čl. 8 ods. 1 kapitoly II Nariadenia rady č. 2201/2003, čl. 9 Nariadenia a podľa § 2 ods. 1, § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. Z týchto dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pre nedostatok právomoci. S poukazom na ust. § 57 CMP o náhrade trov konania nerozhodoval s odôvodnením, že takýto návrh nikto nepodal.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka dieťaťa podľa § 355 ods. 2, § 357 písm. d/, § 362 ods. 1 a § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Vyjadrila názor, že obvyklý pobyt maloletého S. bol vždy na území Slovenskej republiky a spolu s otcom a dieťaťom sa zdržiavali na
území Írska iba dočasne. Maloletý S. sa narodil XX.XX.XXXX v Írsku a pricestovala s ním na územie Slovenskej republiky už vo februári 2015 a od narodenia dieťa strávilo viac času na území Slovenskej republiky, ako na území Írska, a takmer výlučne s ňou. Dieťa je na ňu naviazané, stále ho dojčí, čím sa prehlbuje ich vzájomné putu. V tejto súvislosti zdôraznila, že v prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti, ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča (judikatúra Súdneho dvora). Rovnako zdôraznila, že ak nie je možné určiť na základe analýzy všetkých relevantných skutočností obvyklý pobyt dieťaťa, môže si súd vo výnimočných prípadoch založiť právomoc podľa čl. 13 Nariadenia, ktorý priznáva právomoc súdu členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Vytkla konajúcemu súdu, že ani nezisťoval, ako dlho sa zdržiava maloletý syn na území Slovenskej republiky a svoje rozhodnutie založil len na určení, odkedy sa dieťa nepretržite zdržiava na území Slovenskej republiky. Má za to, že treba zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu vrátane množstva času, ktorý s maloletým synom strávila na území Slovenskej republiky, pričom nikdy neuvažovala o svojom zotrvaní na území Írska, kam odišla s priateľom. V danom prípade sú splnené všetky podmienky na to, aby súd konal. Poukázala aj na to, že otec dieťaťa využil rozhodnutie Slovenského súdu vo svoj prospech a začal jej posielať iba minimálne výživné, a to napriek tomu, že na výživnom sa predtým dohodli. S poukazom na to, že súd konanie zastavil pred pojednávaním v uvedenej veci, preto jej právna zástupkyňa nemala ani možnosť, aby si trovy právneho zastúpenia uplatnila, preto vidí nesprávnosť rozhodnutia konajúceho súdu aj v tom, že sa trovami konania nezaoberal. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd ako vecne a miestne príslušný rozhodol tak, že zruší uznesenie Okresného súdu Košice I z 20.12.2016 sp. zn. 21P 137/2016 a vec mu vráti na ďalšie konanie a otca zaviaže zaplatiť jej právnej zástupkyni trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Otec dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie na základe matkou podaného odvolania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol, ak zastavil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. S., pretože prejednanie a rozhodnutie veci podľa čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“) nespadá do jeho právomoci. Konajúci súd v tejto súvislosti správne vyhodnotil, že maloletý S. S. mal v čase podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností svoj obvyklý pobyt v Írskej republike a z obsahu spisu nevyplýva, že by všetci účastníci prijali v čase začatia konania právomoc Slovenského súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom, preto odvolací súd ,napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP dodáva, že že čl. 8 Nariadenia neobsahuje žiaden výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „obvyklý pobyt“, toto určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení Nariadenia a jeho cieľ, najmä ten, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia čl. 12, podľa ktorého ním stanovené kritéria a právomoci sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti. Štát obvyklého pobytu dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, do úvahy je potrebné vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte, t.j. štát, v ktorom dieťa určitý čas žilo, kde navštevovalo školu, predškolské zariadenie, zúčastňovalo sa mimoškolských aktivít, kde si vytvorilo blízke citové väzby k príbuzným, prípadne k priateľom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky poznamenáva, že dĺžka pobytu matky s dieťaťom na Slovensku za účelom návštevy príbuzných, pretože otec s trvalým premiestnením dieťaťa na Slovensko nikdy nesúhlasil, nie je bezprostredne relevantná
pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa a rovnako nevykazuje takú mieru integrácie dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia na Slovensku so zreteľom najmä na útly vek dieťaťa, ktoré si ešte neuvedomuje a neprežíva faktory tzv. kritéria blízkosti, ale naopak, vžilo sa so zaužívaným spôsobom fungovania rodiny na základe zhodnej vôle rodičov so striedavým pobytom v Írskej republike a na Slovensku, aby príslušné orgány v Írsku nemohli čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti pre rozhodnutie vo veci samej. Ak by skutkové zistenia, že miera integrácie dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia je rovnaká tak v Írsku ako na Slovensku, malo viesť k záveru, že dieťa nemalo obvyklý pobyt v Írsku, muselo by to isté skutkové zistenie viesť k rovnakému záveru aj pokiaľ ide o Slovenskú republiku, t.j. k záveru, že dieťa nemalo obvyklý pobyt ani na Slovensku. Takýto záver je však z povahy veci neprijateľný, a teda nesprávny. Za miesto obvyklého pobytu dieťaťa treba rozumieť miesto, kde dieťa bývalo na základe zhodnej vôle rodičov vykonávajúcich spoločne opatrovnícke právo pred svojvoľným rozhodnutím matky sa nevrátiť do Írska (5.4.2016), ktoré oznámila otcovi dieťaťa 7.8.2016 s odôvodnením, že sa s ním, ako partnerom, rozchádza, ktorým miesto je nepochybne bydlisko rodičov a dieťaťa v Írskej republike. V konaní nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že obaja rodičia boli v čase premiestnenia dieťaťa nositeľmi opatrovníckeho práva, t.j. práva a povinností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, že toto právo v čase premiestnenia dieťaťa vykonávali spoločne, t.j. že ani jeden z nich nemohol rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa (resp. o jeho zmene) bez súhlasu druhého, že posledné bydlisko dieťaťa pred premiestnením určené zhodnou vôľou rodičov bolo v Írskej republike a že opatrovnícke právo bolo porušené, keďže matka detí nepreukázala, že otec so zmenou miesta pobytu dieťaťa z Írskej republiky na Slovensko súhlasil (hoci táto povinnosť pre matku vyplývala z čl. 13 písm. a/ Dohovoru). Vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy a nepochybné zistenie, že otec dieťaťa neprijal právomoc súdu Slovenskej republiky výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom, odvolací súd dospel k záveru, že neboli podmienky ani pre postup podľa čl. 13 Nariadenia, t.j. pre založenie právomoci súdu členského štátu (Slovenská republika), v ktorom sa dieťa nachádza. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
7. O trovách účastníkov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a podľa ust. § 55 CMP vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo by spravodlivé náhradu trov konania priznať, preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).