Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-252-2014.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/252/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovaným 1/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom T., C. XXXX/ XX, 2/ W. Rumanovskému, nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom T., N. XXX/X o zaplatenie 6.389,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 25.09.2014 žalobca požiadal súd, aby žalovaných 1/,2/ zaviazal zaplatiť mu sumu 6.389,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.389,28 Eur od 10.10.2010 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 28.10.2004 žalovaní so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej 1/ úver v sume 9.958,18 Eur (300.000,- Sk), ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal uhrádzať za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach po 133,11 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný 2/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný 1/. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Žalobca dodal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Aj premlčanie je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaní porušili svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 15.854,91 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13.575,91 Eur, úroku z omeškania vo výške 2.279,- Eur. Žalobca sa domáha zaplatenia 48 neuhradených splátok úveru zročných od 20.10.2010 do 20.09.2014 v celkovej sume 6.389,28 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.10.2010 do 20.09.2014 sa stali splatnými dňa 09.10.2010, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní od spísania návrhu neuhradili žalobcovi žiadnu sumu. 2. Žalovaní sa k návrhu nevyjadrili. 3. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadali. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných na základe obsahu spisu a vykonaných dôkazov.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, oboznámením dokladov predložených žalobcom a to žaloby, Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.10.2004, Dohody o ručení zo dňa 28.10.2004, všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, Oznámenia
o postúpení pohľadávky žalovanému 1/,2/, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2008 vrátane prílohy č. 1, pokusu o zmier zo dňa 27.08.2014, vyjadrenia žalobcu na výzvu zo dňa 28.03.2017, výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 06.03.2006 vrátane kópie doručenky žalovaného 1/ a 2/, výzva na zaplatenie zo dňa 18.12.2006, výpisu z úverového účtu.
5. Žalovaný 1/ ako dlžník, žalovaný 2/ ako ručiteľ uzavreli dňa 28.10.2004 s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 9.958,18 Eur (300.000,- Sk) a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi pri úrokovej sadzbe vo výške 9,80% ročne(v deň podpisu zmluvy) v pravidelných mesačných splátkach po 133,11 Eur( 4.010,- Sk), zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.11.2004, posledná splátka bola zročná dňa 20.09.2014. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky veriteľa.
6. Listom zo dňa 06.03.2006 označeným ako posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky vyzvala SLSP, a.s. žalovaného 1/,2/ dlžnej omeškanej sumy úveru, s tým, že sú v omeškaní ku dňu 06.03.2006 vo výške 26.929,- Sk, v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Žalovanému 1/ bola výzva odoslaná dňa 07.03.2006, žalovaný 2/ výzvu prevzal dňa 09.03.2006. Následne dňa 18.12.2006 veriteľ opätovne vyzval žalovaného 1/prostredníctvom splnomocneného zástupcu na zaplatenie omeškaných splátok do 31.12.2006 s tým, že v opačnom prípade pristúpi veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 prejavili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník vôľu postúpiť pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v celkovej výške 15.854,91 Eur, posledná úhrada bola zaplatená dňa 20.09.2005.
8. Dňa 02.01.2009 právny predchodca žalobcu oznámil písomne žalovaným 1/ a 2/ postúpenie pohľadávky. Pokusom o zmier zo dňa 27.08.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/,2/ , aby v lehote do 30.08.2014 uhradili dlžnú čiastku vo výške 13.575,91 Eur s tým, že v opačnom prípade pristúpi k uplatneniu predmetnej pohľadávky na súde.
9. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.03.2017 vyplynulo, že pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Ďalej pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoB) nemožno toto ustanovenie spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto ust. nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky keďže norma obsiahnutá v § v 92 ods. 8 zákona ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods.1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Odhliadnuc od uvedeného boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 2386 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že
omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takomto prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015 v ktorom bolo konštatované: "Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že určitá výnimka je aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením, čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne jeden rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne posúdená príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, kde sa konštatuje omeškanie s plnením peňažných záväzkov po dobu viac ako 1304 dní, pričom konečná splatnosť úveru bola 20.02.2012, ale zmluva o postúpení pohľadávok je z 15.12.2012." Vzhľadom na uvedené žiada žalobca, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov / ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
12. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 28.10.2004 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným 1/ uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu, nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.
21. Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa - banky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 ZoB vyzval žalovaného 1/,2/ na úhradu omeškaných splátok.
22. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne otázku premlčania uplatneného nároku.
23. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
24. Súd podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. musel prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. K uvedenému ustanoveniu zákonodarca nezakotvil prechodné ustanovenie. Za použitia jednoduchého gramatického výkladu vzhľadom na text citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy a keďže bolo účinné v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ho musel aplikovať. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Uplatnenie práva po uplynutí premlčacej doby má v občianskom súdnom konaní podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.
25. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Je nepochybné, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. "absolútnym obchodom" a teda by sa na ňu mali vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Súd však zdôrazňuje, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorou bol založený občianskoprávny vzťah, pričom postavenie odporkyne ako spotrebiteľa nespochybnil ani navrhovateľ, a osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Zák. č. 258/2001 Z.z., zákon č. 250/2007 Z.z. a Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasl. Podľa názoru súdu úpravu v Obchodnom zákonníku nemožno aplikovať na daný občianskoprávny vzťah v prípade, že niektoré otázky sú riešené osobitne v Občianskom zákonníku. Súd mal za to, že na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní
obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania dlhšia premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka /4 ročná/ zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože predlžuje stav právnej neistoty odporkyne, keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplateného úveru kratšia, a to 3 ročná. Ústavný súd SR v uznesení spis. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť obchodnej spoločnosti, ktorá namietala porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6 Co 81/2012-279 zo 14. februára 2013, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu pre premlčanie nároku voči spotrebiteľovi z úverovej zmluvy uzavretej dňa 1.1.2004. Všeobecné súdy aplikovali na úverovú zmluvu pri premlčaní pre spotrebiteľa výhodnejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka, napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, pretože dospeli k záveru, že niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Ústavný súd SR nevyhodnotil závery prvostupňového súdu a odvolacieho súdu za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ani za ústavne neudržateľné.
26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvá splátka úveru v sume 133,11 eur bola splatná dňa 20.11.2004, ďalšie splátky úveru bolo splatné vždy k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci do 20.09.2014. Medzi zmluvnými stranami bolo dojednané právo veriteľa zosplatniť úver(v bode 7.6.1 VOP), žalovaní boli preukázateľne v omeškaní so splátkami viac ako tri mesiace, bezvýsledne im zaslané výzvy na zaplatenie. V danom prípade je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru stráca dlžník výhodu splátok a veriteľovi vzniká právo požadovať od dlžníka úhradu celého zostatku úveru v lehote podľa zmluvných dojednaní, jeho právo je uplatniteľné na súde. V predmetnej veci žalobca v žalobe jednoznačne tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňa 09.10.2010 a v zmysle tohto tvrdenia si i uplatnil úrok z omeškania. Toto tvrdenie žalobcu nebolo v konaní účastníkmi namietané, spochybnené a preto súd nemá dôvod o ňom pochybovať a vychádza z neho. Dňa 09.10.2010 tak nastala predčasná splatnosť celého úveru vrátane dovtedy nesplatných splátok. Dňa 10.10.2010 začala tak plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 10.10.2013. Nakoľko návrh bol podaný na súde dňa 25.09.2014, súd považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za premlčaný. Preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
27. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
28. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Žalovaní 1/,2/ boli v konaní úspešní, preto by im patrila náhrada trov konania. Nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili, zo spisu nevyplýva, že by im v konaní nejaké trovy vznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal(výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.