Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-165-2016.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/165/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., K. XX, 2. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, oboch zastúpených JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Františkánska 5 proti žalovanému O.. Z. R., nar. X.X.XXXX, bytom v P., Ž. X, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Fejova 4, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.1.2016 č.k. 22C/106/2009-322 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v sume 449,48 eur a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Tiborovi Sásfaiovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcov nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 3.574,16 eur na účet právneho zástupcu žalovaného a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že svojim rozsudkom zo dňa 30.4.2013 pod č.k. 22C/106/2009-249 zamietol žalobu žalobcov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v rozsudku zaviazal žalobcov nahradiť žalovanému trovy konania v sume 449,48 eur. Pri určovaní výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby advokátom vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Mal za to, že pokiaľ je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, predstavuje to skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Tento rozsudok bol odvolacím súdom zrušený vo výroku o trovách konania s poukazom na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho názoru, že predmet sporu nie je oceniteľnými peniazmi. Poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 119/2012, z ktorého vyvodil, že pri predmete sporu, ktorým je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania oceniť z hľadiska tarifnej odmeny. Pre potreby stanovenia základu pre tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo znenia jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky (§ 10 ods. 2, § 11 ods. 1) možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú odmenu a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva.
3. S poukazom na tento právny názor súd prvej inštancie v teraz preskúmavanom uznesení opätovne rozhodol o trovách konania žalovaného vychádzajúc zo záveru, že predmet konania je peniazmi oceniteľný a tarifnú hodnotu veci ustálil na sumu 48.000,00 eur a výšku odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ustálil na sumu 519,48 eur. Na základe toho žalovanému priznal odmenu za 7 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia v sume 519,48 eur, účasť na pojednávaniach dňa 5.4.2011 a 27.5.2011, 2 x po 129,87 eur vychádzajúc zo záveru o znížení odmeny podľa § 13a ods. 4 na 1/4, á 4 x 519,48 eur za účasť na pojednávaní v dňoch 3.7.2012, 2.10.2012, 7.12.2012 a 30.4.2013. S pripočítaním režijných paušálov, ako aj DPH ustálil celkovú výšku trov právneho zastúpenia žalovaného na sumu 3.492,09 eur.
4. Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovi. Títo žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a žalovanému nepriznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedli, že sú toho názoru, že súd pri rozhodovaní o trovách konania mal prihliadnuť na ich finančnú situáciu, ako aj celkovú situáciu, za ktorej prišli o byt, čo vyplýva aj zo súdneho spisu. Majú za to, že pôvodná nadobúdateľka využila neznalosť a pomery žalobcov a aj vďaka pochybeniu katastra došlo k nadobudnutiu jej vlastníckeho práva k bytu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Nie sú schopní a nie je v ich možnostiach uhradiť súdom priznanú náhradu trov konania, keďže sú odkázaní len na dávky od štátu, na základe čoho boli aj oslobodení od súdnych poplatkov. Žiadali, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).
7. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v ust. § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami podľa ust. § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je sčasti dôvodné.
10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom ustanovení právneho predpisu a v dôsledku toho aj nesprávne rozhodol o trovách konania účastníkov.
11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu s poukazom na jeho plný úspech v konaní. V tejto časti považuje odvolací súd jeho závery za správne. Pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil pri vyčísľovaní výšky odmeny trov právneho zastúpenia žalovaného predstavujúcich odmenu za právne služby poskytnuté mu advokátom. V predchádzajúcich rozhodnutiach o trovách konania bola riešená otázka, či je túto výšku možné ustáliť podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda vypočítať základnú sadzbu tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty predmetu konania, lebo základnú sadzbu tarifnej odmeny vypočítať podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, teda vo výške 1/13 výpočtového základu s poukazom na to, že predmet konania nie je možné vyjadriť hodnotou veci alebo práva v peniazoch. Súd prvej inštancie síce uvedenú spornú otázku vyriešil správne, pokiaľ vychádzal zo záveru, že v prípade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vypočítava z tarifnej hodnoty veci. Ide však o všeobecné ustanovenie, ktoré má výnimku upravenú v ust. § 11 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie.
12. Z obsahu spisu je nesporné, že predmetom určenia vlastníckeho práva bola nehnuteľnosť, ktorá je síce peniazmi oceniteľná, zároveň však vyplýva, že predmetom konania bol byt, teda nehnuteľnosť určená na bývanie, pričom klientom bola fyzická osoba. Toto ustanovenie takto predstavuje výnimku zo
všeobecnej úpravy § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, preto rozhodnutie o výške odmeny za 1 úkon právnej služby bolo potrebné vychádzať z tohto zákonného ustanovenia.
13. Na základe toho odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a žalovanému priznal odmenu za 7 úkonov právnej služby, teda za úkony, za ktoré mu bola priznaná odmena aj súdom prvej inštancie, avšak iba vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 predstavoval sumu 57,00 eur, v roku 2012 sumu 58,69 eur a v roku 2013 60,07 eur. Na základe toho priznal žalovanému odmenu za úkon prevzatia a prípravy zastúpenia v sume 57,00 eur, za účasť na pojednávaniach v dňoch 5.4.2011 a 27.5.2011 v sume 2 x po 14,25 eur (znížená na 1/4 podľa § 13a ods. 4 z dôvodu, že tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci), za účasť na pojednávaniach v dňoch 3.7.2012, 2.10.2012 a 7.10.2012 - 3 x po 58,69 eur a z titulu účasti na pojednávaní dňa 30.4.2013 sumu 60,07 eur. Výška odmeny za všetky úkony právnej služby takto predstavuje sumu 321,64 eur a s pripočítaním režijných paušálov vo výške 3x 7,41 eur, 3 x 7,63 eur a 7,81 eur (spolu 52,93 eur) predstavuje odmena sumu 374,57 eur a s pripočítaním DPH v sume 74,91 eur to predstavuje celkovú výšku odmeny 449,48 eur. Bude povinnosťou žalobcov nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného v takejto výške k rukám jeho právneho zástupcu.
14. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej sa žalobcovia domáhali na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
15. Podľa tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
16. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade zistenia mimoriadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy je možno uplatniť výnimku zo základnej zásady, že neúspešný účastník zodpovedá za trov konania úspešného účastníka. Odvolací súd má za to, že žalobcovia v konaní takto mimoriadne dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázali. Skutočnosť, že títo sa trvale zdržiavajú v Írsku a poberajú dávky uchádzačov o zamestnanie vo výške 342,60 eur týždenne, t.j. v sume prevyšujúcej 1.370,00 eur mesačne, nepredstavuje mimoriadny dôvod pre ich zbavenie povinnosti nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že v konaní im bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je totiž potrebné vyhodnocovať nie iba samotné osobné, majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby, ale aj skutočnosť, či od úspešného účastníka možno spravodlivo požadovať, aby si napriek úspechu v konaní znášal svoje trovy sám. Takéto okolnosti však v konaní preukázané neboli. Vo vzťahu k terajšiemu žalovanému, ktorý sa stal pasívne legitimovaným až v priebehu prebiehajúceho konania totiž nemožno vyhodnocovať ako okolnosti, ktoré existovali v čase podania žaloby na súd vo vzťahu k iným žalovaným.
17. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 449,48 eur.
18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli obidve procesné strany čiastočne úspešné, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.