Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-19-2017.pdf
PDF · 79.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. C., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, bytom u matky, dieťa rodičov, matky K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Žilina, A. Bernoláka 51, IČO: 47 258 608 a otca K.. D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/94/2016-402 zo dňa 27. 10. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dovtedy stanoveného výživného v sume 150,- eur mesačne na sumu 67,- eur mesačne. Prvoinštančný súd konštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov, ktoré by znamenali dôvod na zmenu výšky výživného. Naopak zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktoré od poslednej úpravy výživného je staršie a navštevuje vyšší stupeň školy. Rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, pričom zmenu pomerov skúmal od posledného rozhodnutia o úprave výživného zo dňa 03. 03. 2015, keď tiež súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a v rámci kompromisu znížil vyživovaciu povinnosť voči synovi na sumu 100,- eur mesačne. Platenie výživného vo výške 150,- eur mesačne bolo určené rozhodnutím zo dňa 26. 05. 2014, pričom v predchádzajúcom období v roku 2013 a 2014 jeho príjem predstavoval mesačne okolo 900,- eur. K podstatnej zmene pomerov došlo v apríli 2015, od kedy poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Od 25. 05. 2015 do 24. 07. 2015 bol zamestnaný s príjmom 458,- eur, od 27. 07. 2015 do 27. 03. 2016 bol dlhodobo PN. Následne od 28. 03. 2016 do 22. 09. 2016 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu. Od 23. 09. 2016 získal zamestnanie s priemerným hrubým mesačným zárobkom 486,- eur. Uviedol, že o zníženie výživného žiada opakovane, pričom súd vôbec neberie do úvahy, že niekoľko mesiacov bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, resp. niekoľko mesiacov bol úplne bez príjmu a napriek tomu z dôvodu zamietnutia návrhu na zníženie výživného musel platiť mesačné výživné vo výške 150,- eur. V súčasnej dobe jeho hrubý mesačný príjem klesol na polovicu oproti príjmu, z ktorého bolo určené výživné v sume 150,- eur na maloletého. Poukázal ďalej na to, že zo svojho príjmu prispieva
matke na teplo, svetlo, vodu, tiež má cestovné výdavky, ďalej výdavky na hygienické potreby, telefónne poplatky, zdravotnú starostlivosť, pričom výživné vo výške 150,- eur mesačne a jeho nevyhnutné náklady predstavujú sumu 395,- eur, t. j. celý jeho príjem. Poukazoval tiež na to, že mal problémy stretávať sa s maloletým a až prostredníctvom súdu musel vyvinúť úsilie a snahu, aby sa so synom stretával. Matka dieťaťa nedbá o dobré meno otca, taktiež mu neumožňuje výkon otcovstva v zmysle zákona starostlivosti o dieťa i v zmysle dobrých mravov a má za to, že otec dieťaťa, ktorému matka akýmkoľvek spôsobom bráni v styku s dieťaťom, má naopak právo žiadať zníženie výživného. Pokiaľ matka dieťaťa poukazovala na skutočnosť, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, ide o bezvýznamné spoluvlastnícke podiely k bezcenným trvalým trávnym porastom, ktorých hodnota sa uvádza v centoch. Tieto podiely sú v podstate nepredajné, takže nepredstavujú žiadnu majetkovú hodnotu.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne, zákonné, riadne odôvodnené, pričom súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Matka v plnom rozsahu zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej vo svojich doterajších písomných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Podľa názoru matky maloletého v konaní nebol preukázaný záver, že by došlo k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane otca maloletého, v dôsledku ktorej je potrebné aj zmeniť výšku výživného určenú naposledy rozsudkom zo dňa 26. 05. 2014 v sume 150,- eur mesačne. Na strane maloletého naopak došlo k výraznej zmene pomerov, navštevuje 2. stupeň základnej školy, navštevuje ZUŠ v Kysuckom Novom Meste. U matky naopak došlo k zmene pomerov, a to zníženie v jej príjmovej oblasti. K výkonu rodičovských práv a povinností a plneniu vyživovacej povinnosti matka maloletého uviedla, že otec od narodenia dieťaťa vykazuje laxný prístup k výkonu svojich rodičovských práv a povinností. O syna otec dlhodobo neprejavuje záujem, nezaujíma sa o dôležité veci týkajúce sa zdravotného stavu, jeho študijných výsledkov, jeho aktivít a pod. Nad rámec súdom stanovenej vyživovacej povinnosti nijak inak dieťaťu neprispieva, ani nerealizuje žiadne vecné plnenia pre syna. Otec za svoje zlyhania v budovaní a rozvíjaní citových väzieb a vzájomného vzťahu medzi ním a synom účelovo uvádza nepravdivé tvrdenia a zodpovednosť prenáša na matku bez reálneho základu s cieľom matku očierniť. Matka nikdy nebránila styku otca so synom, tak ako nepravdivo uvádza otec vo svojom odvolaní. Úprava styku bola predmetom vzájomnej rodičovskej dohody, ktorá bola schválená súdom. Otec i maloletý syn žijú v jednej obci a pri náhodných osobných stretnutiach otec maloletého ani len neosloví.
4. K podaným vyjadreniam sa navzájom vyjadrili matka i otec maloletého dieťaťa, pričom zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenia uvedené v odvolaní, resp. vo vyjadrení.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti za predpokladu, že dôjde k zmene v pomeroch medzi účastníkmi. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), a to v dôsledku jeho fyzického vyspievania, ako i v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, čím nepochybne dochádza k zvyšovaniu nákladov na zabezpečenie základných potrieb, ale i na strane povinného (v tomto prípade rodiča) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, zvýšenia počtu vyživovacích povinnosť, atď. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene pôvodného rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od pôvodného (posledného) rozhodnutia. Neprislúcha mu v žiadnom prípade hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného už právoplatného rozhodnutia.
8. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom, mal i odvolací súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/66/2014 zo dňa 26. 05. 2014 bolo stanovené výživné na maloletého D. sumou 150,- eur mesačne. Dňa 03. 03. 2005 rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 15P/297/2014
súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Od 25. 05. 2015 do 24. 07. 2015 bol otec zamestnaný s mesačným príjmom 458,- eur, od 27. 07. 2015 do 27. 03. 2016 bol dlhodobo PN, pričom mu bola vyplácaná nemocenská dávka v priemernej mesačnej výške 455,88 eur. Následne do 22. 09. 2016 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez príjmu, od 23. 09. 2016 pracuje s hrubým mesačným zárobkom 486,- eur. Matka maloletého dieťaťa bola tiež v období od 04. 05. 2016 do 04. 09. 2016 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie postupoval súd správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca zamietol. Vzhľadom na vek dieťaťa je zrejmé, že maloletý D. nie je schopný dosahovať svojou vlastnou činnosťou nijaký príjem (napr. brigádnicky), preto je v plnej miere odkázaný na výživné a starostlivosť rodičov. Vzhľadom na príjem matky, ako aj osobnú starostlivosť o syna, sa odvolací súd stotožnil so závermi prvoinštančného súdu a má za to, že pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného prvoinštančný súd postupoval v súlade so zásadami stanovenými zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, pričom s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie považuje za správne a v celom rozsahu ho potvrdil, majúc za to, že nie je dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči synovi.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).