Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-289-2016.pdf
PDF · 146.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/289/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne: L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, F., zastúpená JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, so sídlom Farská 25, Nitra proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, za účasti občianskeho združenia Najlepšia ochrana spotrebiteľa NOS, so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 42 337 135, o určenie neplatnosti zmlúv a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. marca 2016 č. k. 14C/185/2015-132 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, uzavretá dňa 19. 08. 2013 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná. Ďalším výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08. 2013, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná. Taktiež určil, že Záložná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území A., nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území F. U. a nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území R., je neplatná. V poradí štvrtým výrokom rozhodnutia určil, že Zmenka č. 404201399 vystavená žalobkyňou dňa 19. 08. 2013 na rad veriteľa Pohotovosť, s. r. o. je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.631,30 eura titulom bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.996,30 eura od 11. 11. 2015 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, v časti finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 709,46 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 467 eur na účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 451 ods. 1, 2. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 80 písm. c/ OSP. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13. 03. 2015 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08. 2013, Záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území A., nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území F. U. a nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území R., ako i
neplatnosti Zmenky zabezpečujúcej úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399. Ďalej sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.289 eur, ako i zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur a náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 04. 02. 2016 č. k. 14C/185/2015-118 súd pripustil zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 5.631,30 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.996,30 eura od 11. 11.2015 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Súd dospel k tomu, že žalobkyňa má na danom určení o neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem, nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že by bola naďalej podriadená režimu týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, ale i zaťažil nehnuteľnosť záložným právom. Nakoniec by sa mohol domáhať neoprávneného plnenia z titulu vystavenej zmenky. Súd najskôr skúmal platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže práve na ňu sa viaže vedľajší zmluvný vzťah - dohoda o zrážkach, ale aj zmenka a záložná zmluva. Predmetná zmluva o úvere je nesporne zmluvou spotrebiteľskou, a preto je potrebné posudzovať ju v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobkyňa ako fyzická osoba - dlžník, je spotrebiteľom. Ďalej z nej vyplýva, že žalobkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 1.924 eur, t. j. celkovo dlžník zaplatí 3.924 eur. V zmluve bolo uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 783 eur a administratívnych nákladov vo výške 1.141 eur. Výška RPMN daného úveru bola uvedená 96,20% a výška priemernej RPMN je 31,72%. Počet splátok bol určený 12 a ich výška 327 eur, pričom tieto náležitosti boli uvedené v osobitnej listine - splátkovom kalendári. V tomto prípade teda zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko počet a výška splátok neboli uvedené priamo v úverovej zmluve, ako to vyžaduje toto ustanovenie, keď navyše v zmluve ani nebolo uvedené, že by splátkový kalendár bol jej súčasťou. Zmluva spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru je koncipovaná tak, že je v nej významná nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, čo je vidno najmä v ustanoveniach o sankciách - zmluvná pokuta, súhlas na úhradu s každou zaslanou upomienkou vo výške 10 eur, dohoda o zrážkach zo mzdy (bod 7,8,11 VP). Tieto zmluvné dojednania sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a sú nevyvážené a neurčité, a navyše, neboli individuálne dohodnuté. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je upravené len vo VP, ktoré navyše ani nie sú podpísané dlžníkom, a nie v samotnej zmluve. Súd mal za to, že bežný spotrebiteľ sa nemohol oboznámiť s ustanoveniami o zmluvnej pokute, ktoré boli inkorporované do VP. Začlenenie zmluvnej pokuty do všeobecných podmienok v neprehľadnom texte nemožno považovať za dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným. I keď to výslovne nie je vo Všeobecných podmienkach uvedené, veriteľ si vynútil od spotrebiteľa aj podpísanie ďalších zabezpečovacích prostriedkov - uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, zmenka. Súd poukázal najmä na to, že v samotnej zmluve je uvedené, že úroky sú síce "len" 39,15% ročne, avšak nákladom dlžníka je pripočítaný aj ďalší poplatok a to vo výške 1.141 eur, teda vyššej ako sú samotné úroky. Potom výška RPMN daného úveru predstavuje 96,20%, čo je vlastne aj výška ročných úrokov daného úveru. Je zrejmé, že veriteľ sa pritom úmyselne vyhol vyjadreniu celkovej úrokovej sadzby, keď svoju odplatu vyjadril jednak pevným poplatkom, a jednak úrokom. Napriek tomu je zrejmé, že výška poplatku za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy, súd po posúdení celého obsahu zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto je absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd súčasne poukázal na ďalšiu nekalú praktiku, keď žalovaný pri omeškaní sa so splácaním splátok, dlh žalobkyne dňa 20. 11. 2014 (15 mesiacov po uzavretí zmluvy) vyčíslil na sumu 4.070,57 eura, ktorý dlh v takejto výške uviedol v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, pritom dlžníčka v tom čase už mala uhradenú sumu 1.127 eur. Je zrejmé, že žalovaný používa nekalé praktiky spočívajúce aj v úročení dlžnej sumy, keď 3 mesiace po splatnosti predmetného úveru mala celkovo žalobkyňa vrátiť žalovanému sumu 5.197,57 eura pri požičanej čiastke 2.000 eur. V zmysle žalobného návrhu sa súd ďalej zaoberal posúdením platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá bola uzavretá v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy v rovnaký deň, a to 19. 08. 2013. Dohoda o zrážkach slúžila ako zabezpečovací inštitút k zmluve o úvere, nakoľko dlžník súhlasil, aby
sa uspokojenie veriteľovej pohľadávky zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 327 eur a uhrádzal ju na účet veriteľa. Keďže dohoda o zrážkach je zabezpečovací inštitút, je teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému právnemu vzťahu, v tomto prípade k zmluve o úvere, keď dohodou o zrážkach sa má zabezpečiť splatenie dlžnej úverovej sumy v prípade jej splatnosti. Dohodu o zrážkach zo mzdy Európska komisia už skôr posúdila ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Toto konštatovanie je podporené aj samotným konaním žalovaného ako veriteľa, keď sám určil dlh žalobkyne v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 4.070,57 eura, napriek tomu, že dlžníčka v tom čase už mala uhradenú sumu 1.127 eur. Je zrejmé, že táto suma nezodpovedá skutočnej výške dlhu žalobkyne. Keďže súd dospel k záveru, že hlavný záväzok - zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, jej neplatnosť spôsobuje i neplatnosť vedľajších právnych úkonov viazaných na hlavný právny úkon. Preto súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretá dňa 19. 08. 2013 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná. Ďalej sa súd zaoberal napadnutou záložnou zmluvou, uzavretou medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Zmluva o zriadení záložného práva č. 544/2014 - RAČ bola podpísaná medzi žalovaným a žalobkyňou v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako záložca, pričom išlo o zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č. 404201399 zo dňa 19. 08. 2013. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky katastrálny odbor zo dňa 16.2.2015 č. V 6744/2014 - 12 vyplýva, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 544/2014- RAČ k nehnuteľnostiam žalobkyne zamietol, pričom poukazoval práve na ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Uvedené ustanovenie je však účinné až od 01. 05. 2014, pričom dohoda o splnomocnení bola podpísaná žalobkyňou už pri uzatváraní zmluvy dňa 19. 08. 2013, a preto nemožno aplikovať toto ustanovenie na danú vec. Je však nesporné, že záložná zmluva je zabezpečovacím inštitútom, t. j. slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Je teda v akcesorickom vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka, v tomto prípade k úverovej zmluve. Záložné právo umožňuje záložnému veriteľovi, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a včas neuspokojil dlžník a to z výťažku predaja zálohu. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu, preto záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou, a preto nemôže existovať bez existencie zabezpečovanej pohľadávky. Ak teda nedôjde k vzniku hlavného záväzku, nemohli nastať ani účinky akcesorického záväzku. Z uvedeného vyplýva, že keď predmetná zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, tak ani záložné právo v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2014 nemohlo vzniknúť platne, nakoľko má akcesorickú povahu k hlavnej zmluve o pôžičke. Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti a právny stav, súd vo výroku rozsudku určil, že záložná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014 je neplatná. Ďalej sa súd zaoberal otázkou platnosti zmenky, ktorú vystavila žalobkyňa dňa 19. 08. 2013 pod č. 404201399 a v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa Pohotovosť, s. r. o. zaplatiť zmenkovú sumu 3.924 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,14% denne odo dňa vystavenia tejto zmenky. Uvedená zmenka zabezpečuje úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, o čom svedčí rovnaké číslo, aké má predmetná úverová zmluva, ako aj dlžná suma 3.924 eur. Z dokazovania vyplynulo, že spotrebiteľ
- žalobkyňa si neuvedomila, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jej postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,14% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalovaný ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Súd poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Napriek tomu, zmenka bola vystavená v prospech veriteľa - žalovaného, kde okrem zmenkovej sumy 3.924 eur je požadovaný aj zmenkový úrok 0,14%
denne, čo predstavuje až 51,10 % ročný úrok. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom, a preto je neplatná. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré najskôr predstavovalo sumu 635 eur, v priebehu konania došlo k úprave petitu jeho rozšírením zo strany žalobkyne, nakoľko musela žalovanému zaplatiť dňa 10. 11. 2015 ďalšiu sumu 4.996,30 eura, keď chcela dosiahnuť, aby bola z LV XXXX vymazaná plomba v dôsledku toho, že Okresný úrad Nové Zámky zamietol návrh žalovaného na vklad záložného práva titulom tejto úverovej zmluvy. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 5.631,30 eura (4.996,30 eura + pôvodná suma 635 eur). Súd mal za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému na predmetnom úvere v splátkach do 19. 11. 2014 sumu 1.327 eur a zrážkami zo mzdy v počte 4 po 327 eur sumu 1.308 eur, spolu sumu 2.635 eur. Následne žalobkyňa zaplatila žalovanému dňa 10. 11. 2015 (potvrdenie žalovaného) ešte sumu 4.996,30 eura. Celkovo tak žalobkyňa titulom predmetnej úverovej zmluvy uhradila žalovanému sumu 7.631,30 eura. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201399 zo dňa 19. 08. 2013 je neplatná, žalovaný má nárok na zaplatenie sumy, ktorú žalobkyni skutočne poskytol a to bola suma 2.000 eur. V časti sumy 5.631,30 eura vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a to plnením z neplatného právneho úkonu zo strany žalobkyne. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.631,30 eura. Žalobkyňa žiadala aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.996,30 eura od 11. 11. 2015 do zaplatenia, avšak v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko nemal za preukázané, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s vrátením tejto sumy, t.j. či ho žalobkyňa vôbec na vrátenie sumy 4.996,30 eura vyzývala, keď len dňa 10. 11. 2015 zaplatila žalovanému predmetnú sumu. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby jej súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur, a to z dôvodov rôznych atakov zo strany žalovaného vo forme telefonátov za účelom vymoženia plnenia, pričom poukazovala na to, že konanie žalovaného je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom konaní súd vyhovel žalobkyni v plnom rozsahu časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy i zmenky, ale aj v časti istiny vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa zase potvrdila, že keď sa dostala do omeškania so splácaním, nastali telefonické ataky každý deň aj domov, aj do práce, dokonca dva krát ju doma niekto navštívil zo strany žalovaného, o čom sa dozvedela od rodinných príslušníkov. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na priznanie finančného zadosťučinenia, keďže na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu spotrebiteľa. Navyše, súd poukázal na to, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalovaný používa obdobné úverové zmluvy voči veľkému množstvu spotrebiteľov ako jeho klientov, čím sa na ich základe nezákonne obohacuje. Napriek jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a tiež disponovaniu s vysokým právnym povedomím, sa nezdržal používania nezákonného postupu voči veľkému množstvu spotrebiteľov. Preto súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktorú sumu súd považoval v danom prípade za primeranú, a ktorú je povinný jej zaplatiť žalovaný. Vo zvyšku, v časti finančného zadosťučinenia v sume 500 eur, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko jej neúspech bol nepatrný, a to v časti príslušenstva z istiny bezdôvodného obohatenia. V časti primeraného finančného zadosťučinenia súd priznal náhradu trov konania len v časti priznanej výšky 500 eur. Žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená advokátom, a preto jej vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré jej súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Základná sadzba tarifnej hodnoty je určená jednak zo sumy 1.135 eur (suma 635 bezdôvodné obohatenie + 500 finančné zadosťučinenie) do rozšírenia žaloby, čo predstavuje odmenu 61,41 eura za jeden úkon a následne po rozšírení žaloby zo sumy 6.131,30 eura (5.631,30 + 500), kde je potom odmena vo výške 210,81 eura. Súd priznal právnej zástupkyni odmenu za 6 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11. 03. 2015, odmena za úkon v sume 61,41 eura, 2/ podanie žaloby dňa 13. 03. 2015 - odmena v sume 61,41 eura, 3/ účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2015 - odmena v sume 61,41 eura, 4 - 5/ účasť na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 a dňa 02. 03. 2016 - odmena v sume 210,81 eura x 2, 6/ účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2016 (vyhlásenie rozsudku) - 1/4 z odmeny v sume 52,70 eura. Odmena za tieto úkony právnej služby je spolu 658,55 eura. K týmto úkonom právnej služby prináležia režijné paušály za 3 úkony vykonané v roku 2015 v sume 8,39 eura/ úkon a za 3 úkony vykonané v roku 2016 po 8,58 eura / úkon. Celkovo tak režijný paušál predstavuje sumu 50,91 eura. Trovy právneho zastúpenia žalobkyne tak predstavujú sumu 709,46 eura, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 467 eur na účet súdu, a to s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže v konaní nebol úspešný. Žalobkyňa je v konaní oslobodená od platenia
súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. Suma 467 eur predstavuje súdny poplatok vo výške 99,50 eura za určovací výrok (položka 1b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) a suma 367,50 eura za výroky na plnenie (suma 5.631,30 eura + 500 eur).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcej časti, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa ním zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva strany na spravodlivé súdne konanie. Taktiež namietal, že tvrdenie žalobkyne, ako i súdu prvej inštancie o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Navyše, podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ďalej uviedol, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný dňa 15. 03. 2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 a na to, že rozsudok jasne a jednoznačne potvrdil, že cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice nie je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť zmluvy. Vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy ako celku tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. Taktiež je toho názoru, že žalobkyňa na určení neprijateľnej podmienky nemá naliehavý právny záujem, keď nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. K RPMN uviedol, že táto je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06. 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 05. 2014, teda obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Klient uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Ďalej uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že neexistujú nároky z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalobkyňou. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa tri základné kritéria, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie poskytnutých finančných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. K záložnej zmluve uviedol, že pri podpise zmluvy zároveň klient splnomocnil na základe samostatne dojednanej Dohody o splnomocnení združenie ProHelp, ktoré je notársky osvedčené. To, že bola zmluva predložená spolu s úverovou zmluvou, nenapĺňa znaky protiprávnosti tak, ako k tomu došiel vo svojom závere súd prvej inštancie. Zmluva slúži ako zabezpečovaní prostriedok zmluvy o úvere a pristupuje sa k nej zásadne len vtedy, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti zo záväzku, ku ktorému sa zaviazal. Plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené. Preto nie je možné považovať zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú. K zmenke žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že takáto dohoda nemá čo hľadať v spotrebiteľských vzťahoch, je nedôvodné a nepravdivé. Zmenka je totiž cenným papierom, a nie spotrebiteľskou zmluvou, a teda vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské. Taktiež namietal, že žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Mal za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni nevznikla. Poukázal na duplicitu požadovaných peňažných plnení zo strany žalobkyne - a to vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených žalobkyňou, bez ohľadu na fakt, že ich neuznáva, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, považuje za šikanózny. Taktiež je toho názoru, že zo Zmluvy o úvere č. 404201399 nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne vyžaduje. Záverom uviedol, že nakoľko je rozsudok vydaný nesprávne a predčasne, nesúhlasí ani s povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, a to k jeho argumentácii ohľadom neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 a na v ňom uvedené, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. K žalovaným citovanému rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vydanému dňa 15. 03. 2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 uviedla, že text rozhodnutia pokračuje v takom znení, že uvedená smernica však nebráni tomu, aby členský štát v súlade s právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. Má za to, berúc do úvahy množstvo akcesorických záväzkov viažucich sa k predmetnej zmluve o úvere, že lepšiu ochranu spotrebiteľa zaistí jednoznačne vyhlásenie hlavnej zmluvy za neplatnú. Taktiež poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 76/10 Pohotovosť proti Iveta Korčkovská. K otázke naliehavého právneho záujmu poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. 06. 2009. Naviac má za to, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. K námietke žalovaného ohľadom výpočtu RPMN poukázala na argumentáciu uvedenú v žalobnom návrhu, z ktorej vyplýva, že celková odplata prekročila výšku stanovenú § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného k Dohode o zrážkach zo mzdy poukázala na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 a k argumentácii ohľadom záložnej zmluvy na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Sp/4/2012. K námietke žalovaného ohľadom zmenky uviedla, že explicitne citovala ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré zakazuje zabezpečenie splatenia spotrebiteľského úveru zmenkou, pričom žalovaný napriek výslovnému zákazu uvedené zaistenie zmenkou použil. K námietke žalovaného ohľadom finančného zadosťučinenia poukázala na rozhodnutie NS SR z 20. 03. 2008 sp. zn. 6Obo/302/2006, v ktorom Najvyšší súd vymedzil kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pričom pri posudzovaní je potrebné prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, dosah tohto konania, okruh subjektov, ktorých mohlo toto konanie zasiahnuť. Taktiež má za preukázané, že jednoznačne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci prejednania podaného odvolania je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP), ako i rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP), okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP, vrátane prípadu, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý (§ 379 písm. a/ CSP). S použitím tohto zákonného ustanovenia § 379 písm. a/ CSP potom odvolací súd, napriek tomu, že žalovaný napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie len v jeho vyhovujúcich výrokoch, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho celom rozsahu, keď rozhodovanie o uplatnenom nároku na primerané finančné zadosťučinenie a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom (vo vzťahu ku ktorým nárokom súd prvej inštancie žalobe vyhovel len čiastočne) je závislé od rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku žalobkyne na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). 10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13. 03. 2015 domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08. 2013, Záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 21. 10. 2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území A., nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území F. U. a nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území R., ako i neplatnosti Zmenky zabezpečujúcej úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399. Ďalej sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.631,30 eura s príslušenstvom (po pripustenej zmene petitu žaloby), ako i zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 19. 08. 2013 bola medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2.000 eur za úrok vo výške 39,15% p.a. a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.141 eur. Spolu so Zmluvou bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy; záložná zmluva; zmenka a pravdepodobne aj rozhodcovská zmluva. Úrok vo výške 39,15% ročne (pokiaľ by vôbec bolo možné akceptovať rozdelenie celkového navýšenia na úrok a administratívny poplatok) je podľa názoru žalobkyne jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Úroková miera na základe údajov zverejnených na webovom sídle Národnej banky Slovenska ku dňu poskytnutia úveru bola vo výške 11,55% ročne. Uvedená úroková miera 3,3- násobne, teda podstatne, prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, a teda dohoda o výške úrokov je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala za to, že Zmluva o úvere ako celok nie je udržateľná, a preto je v zmysle § 39 absolútne neplatná. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je ju potrebné považovať minimálne za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej poukázala na to, že na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľ strháva sumu vo výške 327 eur mesačne, a to napriek skutočnosti, že istina poskytnutého spotrebiteľského úveru už bola uhradená. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá dohoda poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jej majetku, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. K požadovanému vysloveniu neplatnosti záložnej zmluvy uviedla, že nedisponuje jej znením a poukázala na rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 6744/2014-12, ktorým okresný úrad zamietol vklad záložného práva, pričom
ona o uzatvorení predmetnej záložnej zmluvy nemá žiadnu vedomosť, ako ani nemá vedomosť, že by akýmkoľvek právnym úkonom splnomocnila občianske združenie ProHelp k podpisu záložnej zmluvy. Ďalej uviedla, že o tom, že je záväzok zo zmluvy o úvere zabezpečený zmenkou sa dozvedela náhodne, tejto skutočnosti si nebola vôbec vedomá, pričom poukázala na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhala zaplatenia sumy, ktorú nad výšku poskytnutého úveru 2.000 eur plnila žalovanému. Zároveň sa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur, keď dôvodila, že žalovaný ju prostredníctvom svojich zamestnancov obťažoval telefonátmi a výhražným spôsobom ju atakoval v záujme dosiahnutia čo najvyššieho plnenia. Rovnako žalovaný kontaktoval i mzdové oddelenie jej zamestnávateľa, pričom príslušnej zamestnankyni hrozil rôznymi ujmami v prípade, ak nebude vykonávať zrážky zo mzdy v požadovanej výške. Taktiež poukázala na písomnosti zasielané jej žalovaným. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov videla v tom, že v súčasnej dobe existuje stav právnej neistoty, v dôsledku ktorej nie je zrejmé, koľko má žalovanému zaplatiť, aby nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Zároveň splácanie neprimerane vysokých úrokov by mohlo mať za následok značne nepriaznivé dôsledky tak, ako aj výkon zrážok zo mzdy. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti súvisiacich právnych úkonov vidí v tom, že tieto právne úkony sú v rozpore s platnou legislatívou a vzhľadom na konanie žalovaného, kedy je možné predpokladať, že uplatní plnenie z týchto právnych úkonov je potrebné vyhlásiť ich za neplatné.
11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399, Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 08. 2013, Záložnej zmluvy zo dňa 21. 10. 2014 a Zmenky zabezpečujúcej úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 404201399 vyhovel, keď vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení uviedol, že žalobkyňa má na určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem, nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že by bola naďalej podriadená režimu týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, ale i zaťažil nehnuteľnosť záložným právom a mohol by sa domáhať i neoprávneného plnenia z titulu vystavenej zmenky. 12. Podľa § 80 písm. c/ OSP, účinného do 30. 06. 2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
13. Podľa § 137 písm. c/ CSP, účinného od 01. 07. 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Určovacia žaloba (do 30. 06. 2016 - § 80 písm. c/ OSP, od 01. 07. 2016 - § 137 písm. c/ CSP) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na splnenie povinnosti]. To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).
15. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu konania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.
18. S ohľadom na obsah žalobkyňou podanej žaloby je nesporné, že táto podala okrem žaloby na plnenie i žalobu určovaciu, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti troch právnych úkonov (zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy a záložnej zmluvy), ako i neplatnosti zmenky ako cenného papiera, podmienkou prípustnosti ktorej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanou určení. Keďže žalobkyňa žiadala vysloviť neplatnosť právnych úkonov, ako i neplatnosť zmenky, naliehavý právny záujem na požadovanom určení bolo potrebné skúmať vo vzťahu ku každému žalobkyňou napádanému právnemu úkonu.
19. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie sa touto povinnosťou dôsledne neriadil, keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu len konštatoval, že žalobkyňa má na určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem, nakoľko v opačnom prípade by jej postavenie bolo neisté v tom, že by bola naďalej podriadená režimu týchto zmlúv, na základe ktorých jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, ale i zaťažil nehnuteľnosť záložným právom a mohol by sa domáhať i neoprávneného plnenia z titulu vystavenej zmenky. Súd prvej inštancie síce skonštatoval neplatnosť všetkých žalobkyňou napádaných právnych úkonov, vrátane neplatnosti zmenky, avšak bez toho, aby sa primárne dôsledne zaoberal tým, či na požadovanom určení, vo vzťahu ku každému právnemu úkonu samostatne, má žalobkyňa naliehavý právny záujem. S ohľadom na uvedené skutočnosti potom rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v tomto ohľade považovať za nepreskúmateľné, nakoľko neposkytuje odpoveď na tie skutkové a právne skutočnosti, ktoré sú pre jeho rozhodnutie v danej veci potrebné.
20. Z hľadiska potreby súdu primárne skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení neplatnosti, a to samostatne vo vzťahu k ňou napádaným právnym úkonom (vrátane neplatnosti zmenky) odvolací súd poukazuje i na to, že žalobkyňou uplatnený nárok, okrem žaloby na určenie neplatnosti, obsahuje i nárok na plnenie (majúc na mysli nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), pričom vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia. Rovnako je potrebné konštatovať, že posúdenie dôvodnosti žaloby na plnenie v sebe zahŕňa aj vyriešenie predbežnej otázky platnosti zmluvy, na základe ktorej je plnenie požadované. Potom by bolo nadbytočným, aby súd samostatným výrokom rozhodol o neplatnosti zmluvy, keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie a z odôvodnenia rozsudku bude jednoznačne vyplývať, ako súd posúdil otázku platnosti zmluvy. Tak, ako už odvolací súd zdôraznil, určovacia žaloba má zväčša preventívny charakter a jej opodstatnenosť je daná vtedy, ak nemôže vyriešiť predmet sporu. V prípade, že medzi stranami sporu sú sporné otázky
definitívne vyriešené práve rozhodnutím o nároku na plnenie, ani prípadným určením neplatnosti zmluvy o úvere by sa právne postavenie žalobkyne nijak nezmenilo. Je potom potrebné posúdiť, či žaloba na určenie, za súčasného uplatnenia žaloby na plnenie je procesne vhodným nástrojom ochrany práva žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 16. 03. 2016 č. k. 8Cdo/251/2015.
21. Odvolací súd ďalej udáva, že vo vzťahu k žalobkyňou napádanej neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 21. 10. 2014 sa z hľadiska skúmania existencie naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odbor katastrálny zo dňa 16. 02. 2015 č. k. V 6744/2014-12 bol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 544/2014-RAČ zamietnutý, a v tomto kontexte potom nevyhodnotil to, či vo vzťahu k žalobkyňou požadovanému určeniu neplatnosti záložnej zmluvy má žalobkyňa na tomto určení naliehavý právny záujem. Len konštatovanie súdu prvej inštancie vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, že žalovaný zaťažil nehnuteľnosť žalobkyne záložným právom nezodpovedá uvedenému zisteniu v konaní a je z hľadiska nedostatku dôvodov rozhodnutia nepreskúmateľné.
22. Napokon, odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalobkyňou uplatneného plnenia na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa považuje za nedostatočne odôvodnené, a to predovšetkým vo vzťahu k výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, keď z tohto pohľadu je len konštatovanie súdu o primeranosti výšky 500 eur, bez toho, že by bolo možné preskúmať správnosť tohto rozhodnutia s ohľadom na konkrétne dôvody, ktoré súd viedli k stanoveniu tejto výšky, nedostatočné.
23. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok (v celom jeho rozsahu, tak ako odvolací súd konštatoval v bode 4. svojho odôvodnenia) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude primárne skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení, a to vo vzťahu k ňou namietanej neplatnosti jednotlivých právnych úkonov a vo veci opätovne rozhodnúť, súčasne sa vysporiadajúc s argumentáciou strán sporu vo vzťahu k predmetu sporu.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).