Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-62-2014.pdf
PDF · 132.66 KB
No categories available
25P/62/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners s.r.o., Mickiewiczova 9, Bratislava a manžela: N. zastúpeného AK Kolíková & Partners s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: W. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Y. a N. uzavreté dňa X.X.XXXX v T., G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. vo zväzku B., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza. Maloleté deti W. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške 500,-€ mesačne a na výživu maloletej Y. výživným vo výške 500,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- posledný víkend v nepárnom mesiaci v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v týždni nasledujúcom po poslednom víkende v nepárnom mesiaci vždy v utorok, v stredu a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.30 hod.,
- prvý víkend v párnom mesiaci v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú a po ukončení styku vráti v mieste ich bydliska. V prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení bude preberanie a odovzdávanie maloletých detí prebiehať v mieste ich bydliska. Táto úprava neplatí v mesiaci júl a počas zimných školských prázdnin.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý rok od 3.7. od 10.00 hod. do 3.8. do 10.00 hod.,
- každý nepárny rok od posledného dňa školského vyučovania pred zimnými prázdninami od 17.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 10.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich matka prevezme v mieste bydliska otca. Matka je p o v i n n á maloleté deti k styku riadne pripraviť. Matka je p o v i n n á umožniť kontakt maloletých detí s otcom prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk každú druhú a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. stredoeurópskeho času. Súd konanie o návrhu manželky v časti týkajúcej sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania s maloletými deťmi z a s t a v u j e . Manželka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 406,17 € na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
Manžel je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 406,17 € na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 6.12.2013 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 6.3.2014 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom. Návrh odôvodnila tým, že od júla 2008 do júla 2012 žili ako rodina v O.. Od roku 2010 však manželovi začal vadiť jej spôsob hospodária a starostlivosti o deti, vyčítal jej malichernosti v hospodárení, nakupovaní, varení a podobne. Odmietal sa ale na domácich prácach podieľať a tiež prispievať na výživu detí. V júli 2012 sa na základe vzájomnej dohody presťahovali celá rodina na Slovensko a spočiatku bývali spoločne. Od 1.2.2013 už nebývajú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa manžel odsťahoval. Ostala s dcérami žiť v H. na adrese trvalého pobytu a manžel sa časť roka zdržiaval v O. a časť roka trávil v O.. Snažila sa s manželom dohodnúť, aby našli spoločný spôsob, ako optimálne hospodáriť ako aj vychovávať maloleté deti. Rozhovory však často končili hádkami a ponižovaním z jeho strany. Pokúšala sa s ním dohodnúť aj o stretávaní s dcérami, ale bezvýsledne. Zdôraznila, že manžel má úmysel vysťahovať deti mimo Slovenska, pretože v novembri 2013 ich vzal na 4-dňový výlet do H. bez jej vedomia a súhlasu. Dokonca sa rozhodol, že deti vymeškajú aj jeden školský deň a oznámil jej to až po troch dňoch. Ďalším varovným signálom o jeho úmysle vysťahovať deti do O. bola skutočnosť, že deťom neustále rozpráva o tom, ako sa čoskoro presťahujú do O. a ako budú s ním žiť v dome, kde predtým, avšak bez matky. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhla, aby obe deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Vyživovaciu povinnosť otca žiadala určiť vo výške 500,- € mesačne na jedno dieťa. Zároveň žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to každú sobotu od 7.00 hod. do 19.00 hod. Tiež žiadala, aby bolo otcovi zakázané vysťahovať maloleté deti z ich trvalého bydliska v Slovenskej republike mimo územia Slovenskej republiky, bez písomného súhlasu matky overeného notárom a aby bolo otcovi zakázané vycestovať s maloletými deťmi mimo ich trvalého bydliska bez písomného súhlasu matky overeného notárom. V priebehu konania manželka niekoľkokrát zmenila návrh vo všetkých častiach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, napokon ustálila návrh a žiadala, aby obe deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Navrhla zaviazať otca vyživovacou povinnosťou vo výške 550,-€ mesačne na maloletú W. a vo výške 500,-€mesanče na maloletú Y.. Styk otca s deťmi navrhla upraviť každý posledný víkend v každom mesiaci v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., bez jej prítomnosti. V tejto súvislosti však bude musieť byť doriešená otázka, kde sa otec s deťmi bude stretávať a takúto úpravu navrhuje iba vtedy, ak sa preukáže vhodné miesto a priestory na styk s deťmi. Ďalej navrhla upraviť styk otca s deťmi počas letných prázdnin od 5.7. do 20.7. na území O. s tým, že ona odovzdá otcovi deti v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ich v mieste bydliska otca aj vyzdvihne. Mala za to, že navrhnutý styk je dostatočný a zároveň je v súlade s názorom maloletých detí, ktoré sa vyjadrili, že im neprekáža tráviť dlhšie obdobie s otcom a to aj v Z.. K realizácii styku ešte žiadala vysloviť vo výroku rozhodnutia, že podmienkou realizácie styku cez letné prázdniny v O. je registrácia rozhodnutia v O., aby nenastala situácia, že otec bude v rámci pobytu detí v O. iniciovať konanie o zverenie detí do jeho starostlivosti, čo sa už aj v minulosti stalo. Ak sa teda nepreukáže, že rozhodnutie súdu je registrované v O., nemohol by sa styk otca s deťmi v lete realizovať v Z., ale iba na území SR. Na ďalších častiach pôvodne podaného návrhu týkajúceho sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania s maloletými deťmi netrvala, a na vycestovanie detí s otcom do niektorej krajiny Európskej únie nevyžaduje notársky overený súhlas.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril a na pojednávaní dňa 23.11.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Nesúhlasil však s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, nakoľko má záujem sa v rovnakej miere starať o maloleté deti. Navrhol obe deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v mesačných intervaloch s tým, že matka by mala v starostlivosti deti každý párny mesiac a otec každý nepárny mesiac. Dňom odovzdania detí by bola vždy prvá sobota v príslušnom mesiaci v bydlisku toho rodiča, ktorý deti odovzdáva s tým, že starostlivosť by trvala do posledného dňa v mesiaci do 16.00 hod. Počas školského roka nežiadal špeciálne upraviť prázdniny, mal za to, že sú pokryté v rámci striedavej starostlivosti a rešpektuje to, že Vianočné sviatky budú deti vždy u matky. Osobitnú úpravu styku navrhol počas letných prázdnin tak, aby matka mala deti od prvého dňa letných prázdnin od 10.00 hod. do 20.7. do 16.00 hod., kedy ich odovzdá otcovi a otec bude mať deti v starostlivosti od 20.7. od 16.00 hod. do prvého dňa začiatku školského roka, kedy ich otec privedie priamo do školy o 8.00 hod. Žiadal tiež, aby súčasťou petitu rozhodnutia bolo aj konštatovanie, že obe deti si budú plniť školskú dochádzku na Slovensku a že každý rodič môže tráviť čas s deťmi aj mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň aby bola zahrnutá v petite aj komunikácia rodičov s deťmi tak, že bude vyslovené, že obe deti majú kedykoľvek právo na komunikáciu s oboma rodičmi. Výdavky detí budú obaja rodičia počas výkonu starostlivosti hradiť, a teda výživné navrhol neurčiť s tým, že každý rodič bude deti zastupovať samostatne a spravovať ich majetok tiež samostatne. Po poslednej zmene návrhu manželky súhlasil s tým, že by sa stretával s deťmi každý nepárny mesiac počas posledného víkendu a v párnom mesiaci počas prvého víkendu, vždy od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a zároveň medzi týmito víkendmi by sa stretol s deťmi v utorok, v stredu a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.30 hod. Tiež sa rodičia zhodli na úprave styku otca počas prázdnin a teda súhlasí s tým, že sa bude s deťmi stretávať každý rok od 3.7. do 3.8. s tým, že on pricestuje na Slovensko pre deti a matka by deti v O. prevzala od neho a pricestovala by s nimi na Slovensko. Vianočné sviatky by prebiehali striedavo tak, že on deti prevezme v posledný deň školského vyučovania pred Vianočnými prázdninami a budú v jeho starostlivosti do predposledného dňa Vianočných prázdnin. K otázke výživného sa napokon vyjadril tak, že je pripravený podieľať sa polovicou na výdavkoch detí spojených so školným, a okrem toho je ochotný prispievať na deti spolu sumou 350,-€ mesačne.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o príjme účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi zo spisov Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 37P/325/2013, 51P/173/2015, 37P/169/2015, 37Em/17/2014, 2T/51/2015, vykonal znalecké dokazovanie a oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a maloleté deti a zistil, že manželka je G.tátna občianka, G. národnosti a manžel má štátnu príslušnosť O. a národnosť Z., u manželky sa jedná o S. manželstvo a u manžela o C.. Manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX v T. v G. a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: W.. Manželia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
4. Na Okresnom súde Bratislava III zároveň s týmto konaním prebieha viacero konaní týkajúcich sa maloletých detí. Okresný súd Bratislava III okrem iného uznesením č.k. 37P/325/2013-24 zo dňa 10.12.2013 zveril maloleté deti matke a určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 200,-€ mesačne na maloletú W. a 150,-€ mesačne na maloletú Y.. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť zdržať sa vycestovania s deťmi mimo územia Slovenskej republiky. Tiež bola otcovi uložená povinnosť zdržať sa vycestovania s deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky a bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Krajský súd v Bratislave uznesením 11CoP/526/2014-110 zo dňa 19.11.2014 zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/325/2014-58 zo dňa 26.8.2014 a na čas do rozvodu manželstva rodičov zakázal styk otca s maloletými deťmi, zároveň zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/325/2013-24 zo dňa 10.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 11CoP/154/2014-175 zo dňa 23.4.2014 v časti úpravy styku. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 51P/173/2015-149 zo dňa 28.8.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/196/2016-477 zo dňa 18.5.2016 upravil kontakt detí s otcom prostredníctvom služby Skype vždy vo štvrtok a v nedeľu v čase od 18.30 hod. do 19.30 hod. stredoeurópskeho času. Na Okresnom súde Bratislava III sú vedené aj trestné konania týkajúce sa manžela v trestnej veci zanedbania povinnej výživy a vo veci únosu maloletých detí.
5. Manželka vo výpovediach uviedla, že príčiny rozvratu manželstva by opísala tak, že keď celá rodina prišli v lete 2012 na Slovensko, jej manžel povedal, že už nemá záujem žiť s ňou v manželstve. Tomuto predchádzalo to, že manžel na ňu kričieval pre rôzne drobnosti, dokonca aj pred deťmi a vyslovoval svoju nespokojnosť napríklad v tom, že má neporiadok v kabelke, alebo že nesprávne vykladá myčku, alebo zle umýva deťom zuby a podobne. Toto sa stupňovalo a manžel jej neustále niečo vytýkal, kričal na ňu a aj pred deťmi. V októbri 2012 jej povedal, že z dôvodu, že sa nenapravila, tak už nemá záujem s ňou žiť. Väčšinu roku 2012 a 2013 strávil manžel v T. alebo v O. a ona bola s deťmi na Slovensku. V júli 2013 jej manžel povedal, že stále nie je s ňou dostatočne spokojný a neskôr trval na tom, aby si začali deti striedať, čo aj robili v takom režime, že v jednom týždni boli 3 dni s ňou a 4 dni s manželom a v ďalšom týždni naopak. Takúto starostlivosť realizovali do júna 2014 a v tom čase mal manžel prenajatý byt v H.. Deti boli ale z toho nervózne, videli, že sa nevedia na ničom zhodnúť, boli vystresované, trpeli emocionálnymi výbuchmi a mala aj problémy finančného charakteru. V novembri 2013 manžel vycestoval s deťmi na výlet do H., pričom ju o tom neinformoval a toto ju vystrašilo, keďže manžel neustále deťom spomínal, že má plány s vycestovaním do Z., preto začala mať obavy, aby skutočne s deťmi neodišiel. Medzitým boli na Okresnom súde Bratislava III vydané dve predbežné opatrenia a v júli 2014 manžel bez jej súhlasu zobral deti do T. a podal tam návrh, aby mu deti boli pridelené do starostlivosti. Vycestovala do Z. a dosiahla to, že Z. súd jej deti vrátil. Manžel vtedy zostal v Z. a naďalej tvrdil, že o únos nešlo, keďže deti majú stále americké pasy. Preto podala ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia a Krajský súd v novembri 2014 vyslovil zákaz styku otca s deťmi. Odvtedy bol manžel na Slovensku niekoľkokrát a umožnila mu aj kontakt s deťmi a medzitým mu umožňovala kontakt formou služby Skype. Po únose detí do Z. boli deti úplne vystresované, preto začala s nimi chodiť k psychologičke, aby sa postupne ukľudnili, avšak vždy po návštevách otca na Slovensku sa stres u detí opäť prejavil. Obe deti navštevujú americkú školu, kde sa platí školné asi 1.000,-USD mesačne pre obe s tým, že v školskom roku 2015/2016 bolo školné znížené z dôvodu, že vykonáva pre školu dobrovoľnícku činnosť a školné hradili obaja rodičia, každý v jednej polovici, avšak predošlý rok ho hradila sama. V školskom roku 2016/2017 je opäť stanovené školné vo výške 1.000,-USD mesačne pre obe deti spolu s tým, že ona zaplatila polovicu školného a druhú polovicu bude pravdepodobne škola požadovať od otca, prípadne aj od nej a teda vlastne druhá polovica školného zaplatená nie je. K svojim príjmom uviedla, že je riadne zamestnaná a má príjem asi 1.100,-€ mesačne netto a okrem toho má príjem aj zo zamestnania v T., ktorý po prepočte na eurá je asi 1.000,-€ mesačne. Na pojednávaní dňa 27.4.2017 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že v minulosti otec niekoľkokrát deti úmyselne rozrušil a rozplakal, preto navrhovala limitovaný styk otca s deťmi. Neskôr však dospela k záveru, že ak nebude osobne prítomná pri kontakte otca s deťmi, je šanca, že sa hladina nervozity a agresivity zo strany manžela k nej zníži. V záujme detí podľa nej je, aby kontakt detí s otcom prebiehal bez jej prítomnosti najskôr v kratších časových intervaloch a ak by boli šťastné a dobre by to pokračovalo, bude rada súhlasiť s rozšírením styku. Verí, že v prípade, že sa obnoví styk otca s deťmi, začne otec aj platiť výživné. Aby sa styk otca s deťmi mohol realizovať a aby sa deti aj vrátili na Slovensko, berie na seba risk a svoje letenky do USA si zaplatí. 6. Manžel vo výpovediach uviedol, že je toho názoru, že asi od roku 2010 začali mať s manželkou problémy v komunikácii. Nezhody mali najmä v starostlivosti o deti a dospel vtedy k pocitu, že jeho obavy týkajúce sa starostlivosti o deti neboli rešpektované. Manželka hovorila, že sa sťažoval na malichernosti a to je práve ukážka toho, že jeho obavy neboli iba malicherné. Príkladom toho je to, že manželka s deťmi často odchádzala z domu a nedala mu o sebe vedieť, nedvíhala telefón a vrátili sa domov, kedy mali podľa neho už deti spať. Od novembra 2014 bol na Slovensku niekoľkokrát a keď žiadal manželku o stretnutie s deťmi, vždy mu povedala len, že uvidíme. S deťmi sa nevidel 6 mesiacov a pri ich opätovnom stretnutí boli deti úplne nadšené až rozrušené, dokonca W. plakala od šťastia z toho, že ho vidí. Medzi návštevami Slovenska mal povolené s deťmi komunikovať iba formou Skypu a to jeden krát cez víkend a jeden krát počas týždňa. V júni 2015 bolo naplánované pojednávanie a už mal zabezpečenú letenku, tak na Slovensko pricestoval, a keď zavolal manželke, či sa môže stretnúť s deťmi, súhlasila s jednou hodinou v reštaurácii a dala mu aj ďalšie podmienky. Stretnutie v reštaurácii prebehlo emotívne, deti ho objali a nechceli ho pustiť, večer mu manželka písala mail a ďakovala mu za príjemný zážitok, ale ďalšie stretnutie s deťmi mu už neumožnila. V prípade, že by deti boli zverené do striedavej starostlivosti, prenajal by si byt v Bratislave, kde by bol s deťmi celý mesiac a každý druhý mesiac by sa vrátil do T. V čase, kým by bol byt mesiac voľný, tak by ho prenajal. O svojom návrhu na zverenie detí do striedavej starostlivosti hovoril s deťmi už v roku 2014 a vtedy boli úplne nadšené. Navyše im povedal, že keď budú mať 16 rokov, už budú môcť samé sa zúčastňovať rozhodovaní o sebe, to znamená, s kým chcú žiť a kde budú študovať. Začiatkom roka 2014 mu obe deti hovorili, najmä Kaya, že sa chcú vrátiť do T. a hovorili to aj mame, ktorá sa rozplakala a hovorila, že sa tam vrátiť nechce, pretože tam nemá ani rodinu ani prácu. K svojim príjmom uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba v Z., kde aj platí dane a jeho podnikateľská činnosť spočíva v tom, že online predáva zájazdy do výchovnej Z., najmä do O., kde je zároveň riaditeľom kempu s tým, že ide o komunitné vlastníctvo a neziskovú organizáciu. V tomto kempe asi tri alebo štyri roky aj žili spolu s manželkou a deťmi. Za rok 2014 mal príjem 2.244,-USD mesačne a za rok 2015 za obdobie od januára do októbra mal zatiaľ príjem 39.000,-USD, za rok 2016 odhaduje svoj hrubý ročný príjem 32.000 až 33.000,-USD.. Na pojednávaní súdu dňa 20.1.2017 doplnil svoju výpoveď a uviedol, že od roku 2015 začala manželka uplatňovať v rámci skypového kontaktu s deťmi taký režim, že do ich rozhovorov zasahovala, počúvala, čo si s deťmi hovorí, prerušovala ich svojimi argumentmi, čím deti tak rozčúlila, že došlo až k prerušeniu spojenia. Stále hovorila, že jeho kontakt s dcérami bude závisieť od toho, ako sa on bude správať k deťom a keď to bude podľa nej dobré, tak mu bude dovolený ďalší kontakt s deťmi. V kontakte mu však bránila až do takej miery, že mu v roku 2015 neumožnila sa s deťmi ani len rozlúčiť pri jeho odchode zo Slovenska. Od januára 2016 sa rozhodol zredukovať počet svojich skypových kontaktov s deťmi, pretože už usúdil, že sa to musí vyriešiť na súde. Potom, ako bol nariadený skypový kontakt, sa jeho komunikácia s deťmi zlepšila. Poprel tvrdenie manželky v tom, že mohol stráviť s deťmi 2,5 hodiny, pretože nikdy túto možnosť nemal, maximálne mu umožnila 90 minút. Keď pricestoval v januári 2017 na Slovensko, chcel sa s deťmi stretnúť, ale manželka mu povedala, že deti už majú iné plány a teda mu stretnutie s deťmi zamietla. Súhlasila však s tým, aby sa zúčastnil školského podujatia, ktoré deti mali a teda s deťmi strávil 25 minút. Nerozumie tomu, prečo nemôže byť so svojimi dcérami a je presvedčený o tom, že ani dcéry nechápu, prečo im bol milujúci a starostlivý otec odstránený z ich života. Vždy mali láskyplný vzťah a hlboko svoje dcéry miluje a myslí si, že ani manželka a ani súd nevysvetlil, prečo by nebol schopný rodič. Má dostatok skúseností na vychovávanie detí a považuje za nespravodlivé, že deti od neho nemôžu dostať to, čo im môže poskytnúť. Nespravodlivé je aj to, že s deťmi nemôže ani súkromne komunikovať a že sa manželka rozhodla zostať žiť na Slovensku, výsledkom čo je, že za tri roky deti stratili kontakt so svojou rodinou v Z.. Bude rád, keď bude môcť podporovať svoje dcéry a starať sa o ne, aby mohol obnoviť ich vzťahy, ktoré mali predtým a je presvedčený o tom, že je to možné urobiť jedine tak, keď dostane späť svoje rodičovské práva. 7. Súd na pojednávaní dňa 20.1.2017 vypočul aj obe maloleté deti, pričom maloletá W. uviedla, že už piaty rok chodí do americkej školy. Pamätá si aj na to, keď bývali v Z., pamätá si tiež na priateľov, na dom, izbu, školu, ako aj starých rodičov a žilo sa im tam dobre, bol to pekný život. Keby mala porovnať život v Z. so životom na Slovensku, povedala by, že oboje je fajn a nejaké veľké rozdiely nevidí. Teraz bývajú s mamou v rovnakej budove, kde bývajú aj starí rodičia z maminej strany. S otcom sa kontaktujú cez Skype alebo Viber asi dva krát do týždňa alebo aj viac. Bolo už dávnejšie, keď trávili s otcom dlhší čas, pamätá si, že boli na nejakej večeri a bola tam aj mama. S mamou sa veľmi nerozprávajú o tom, ako si to celé ďalej predstavujú, rozoberajú to iba niekedy a niekedy aj s otcom, ale so sestrou Y. o tom nehovoria, majú iné spoločné témy. Občas sa o ich situácii rozprávajú s psychologičkou. Vie si predstaviť, že bude žiť na Slovensku naďalej a pripúšťa, že jej americká rodina chýba. Niekedy s nimi aj skypuje, stará mama ich kontaktuje cez Viber. Určite si vie predstaviť dovolenku v Amerike aj na viac týždňov, ale cítila by sa lepšie, keby bola v tej istej krajine aj mama, i keď by nemala obavy v tom, že by sa otec nevedel o nich postarať. V tomto by mu dôverovala, ale skutočne by bola radšej, keby bola mama nablízku. Na Slovensku má veľa kamarátov, trávievajú spolu voľný čas, chodievajú nakupovať, do kina, učí sa slovenčinu, ale pomaly, pretože je to ťažké. Maloletá Y. uviedla, že si na život v Z. pamätá, bolo to fajn, ale už si aj na Slovensku zvykla. V škole je zábava, má tam veľa priateľov a nechcela by ich opustiť. Podľa nej život v Z. a na Slovensku nie je až taký rozdielny, rozdiel je iba v tom, že tu sa musí učiť po slovensky. Vie si predstaviť, že by išla na dlhšie obdobie na dovolenku do Z., ale nechcela by sa oddeliť od mamy a sestry, a myslí to tak, že keby boli so sestrou u otca, tak aby mama bola niekde nablízku, alebo aspoň v tej istej krajine. Nechce byť od mamy odlúčená dlhšie a v podstate doteraz ani neboli dlhšie obdobie odlúčené. Pamätá si, ako v minulosti trávili s otcom čas, má pekné spomienky na to, keď s otcom a sestrou chodievali na túry a na výlety a niekedy na dvore domu kempovali. V Z. má tiež veľa priateľov, s ktorými sa niekedy kontaktuje cez Skype aj teraz. Zdôraznila, že by chcela cez rok tráviť čas na Slovensku a cez prázdniny byť v Z., ale aby bola aj mama nablízku. Pamätá si aj na život v Z. a určite by sa tam chcela ísť znova pozrieť, ale aby aj tam mama bola v blízkosti. Vie si predstaviť, že by sa otec o ne staral počas nejakého obdobia aj na Slovensku, v tom nevidí veľký problém. Mama takúto možnosť pár krát spomenula, ale nemali to zahrnuté medzi hlavné nápady a teda nad touto možnosťou by sa musela hlbšie zamyslieť. Teraz, keď otec pricestoval na Slovensko, stretli sa v škole a aj po škole boli spolu asi pol hodinu a bola by rada, keby jej stretnutia s otcom boli dlhšie. 8. Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie, znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých C., ktorý dňa 3.6.2016 vyhotovil znalecký posudok. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že aktuálne je psychický stav maloletých detí dobrý, obe deti si želajú žiť s oboma rodičmi a najradšej by boli, keby mohli žiť všetci spolu v jednej domácnosti. Unavuje ich neustále presvedčovanie jedného alebo druhého rodiča o tom, kde sa im bude žiť lepšie. Sú stresované a dezorientované, keď majú neustále zaujímať stanovisko, s kým by chceli žiť a spôsobuje im to psychickú traumu. Citový vzťah maloletých detí k obom rodičom je extrémne pozitívny. Obaja rodičia ovplyvňujú deti vo svoj prospech, čím sa deti dostávajú do konfliktu samé so sebou, lebo nechcú ublížiť ani jednému z rodičov. Obaja rodičia majú rovnaké predpoklady na výchovu detí, matka ponúka stabilné, dobre finančne zabezpečené zázemie a mierne konzervatívne prostredie pre výchovu. Otec im ponúka atraktívny pobyt v T., finančne menej isté zabezpečenie vzhľadom na jeho nestabilné zamestnanie. Osobnostné predpoklady rodičov na starostlivosť o deti sú rovnaké. Obaja rodičia sú nadpriemerne inteligentní a u otca sa aktuálne vyskytuje mierne zvýšená neurotická symptomatika. Psychologické profily oboch rodičov sú vhodné pre výchovu maloletých detí. Obaja rodičia sú aj schopní samostatne vychovávať maloleté deti s tým, že lepšie podmienky pre ich psychický a fyzický vývoj má matka, ktorá však nie vždy je prístupná trendom výchovy, ktoré chce realizovať otec. Rodičia sú schopní realizovať striedavú starostlivosť, i keď navrhnuté striedanie po mesiaci sa matke ako aj W. zdá nepraktické. Súdny znalec považuje striedanie starostlivosti po mesiaci na Slovensku za optimálny model, avšak pomerne rizikový, keďže otec plánuje pravidelne odchádzať za prácou do zahraničia. Striedavá starostlivosť po jednom roku by nebola pre deti vhodná, vzhľadom na ich vek a už zabehnutý výchovný systém, keďže ťažisko povinností a výchovy je v súčasnosti na matke. 9. Kolízny opatrovník vykonal v domácnosti matky dňa 19.11.2015 šetrenie bytových pomerov, z ktorého vyplýva, že byt, kde býva matka spolu s maloletými deťmi je na veľmi dobrej sociálno-hygienickej úrovni, kompletne zariadený prevažne nábytkom, ktorý patrí majiteľovi bytu. Každá maloletá má samostatnú izbu, zariadením prispôsobenú jej veku a potrebám, bytové podmienky maloletých detí sú veľmi dobré. Pre prípad rozvodu manželstva rodičov kolízny opatrovník odporučil obe maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Výšku výživného zo strany otca odporučil určiť v sume 500,-€ mesačne na každé dieťa. K otázke úpravy styku otca s deťmi navrhol rozhodnúť tak, ako sa medzičasom rodičia dohodli. 10. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje, aby boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj osobnú starostlivosť o deti vykonáva a deti majú na Slovensku už vytvorené svoje sociálne väzby. Ďalej navrhol, aby deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia a čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, podotkol, že je potrebné zachovať väzby detí na Slovensku ako aj v O. a teda aby ich kontakt s otcom bol upravený podľa zhodných prednesov rodičov, keďže takýto rozsah kontaktu korešponduje aj s výpoveďami maloletých detí a s ďalším dokazovaním. V časti výšky výživného sa pripojil k odporúčaniu kolízneho opatrovníka. 11. Obe deti navštevujú Medzinárodnú školu kvality - L. a školné v školskom roku 2012/2013 bolo pre obe deti spolu 10.600,-USD, t.j. 8.480,-€, v školskom roku 2013/2014 bolo školné 10.800,-USD spolu, t.j. 8.120,-€, v školskom roku 2014/2015 bolo školné 11.400,-USD, t.j. 8.702,-€, v školskom roku 2015/2016 bolo školné pre obe deti 6.600,-USD, t.j. 5.946,-€ a v školskom roku 2016/2017 bolo školné 10.000,- USD, t.j. 8.954,-€. Maloleté deti sú zdravé a okrem výdavkov na školné majú výdavky primerané veku. 12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 15. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov. 17. V časti konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nebola medzi rodičmi od počiatku zhoda ani v jednej z častí. Obaja rodičia prezentovali počas konania rozdielne tvrdenia a predkladali úplne protichodné návrhy, pričom zároveň s týmto konaním sa vedie aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva a ďalšie súvisiace konania týkajúce sa maloletých detí, čo pri konečnom rozhodnutí spôsobovalo neprehľadnosť pri podávaní vyjadrení a konečných návrhov. Vyhodnotením celého dokazovania ako aj dokazovania uskutočneného na Okresnom súde Bratislava III súd konštatuje, že aktuálne sú obe maloleté deti plne adaptované na život na Slovensku, kde už nepretržite žijú päť rokov spolu s matkou. Majú vybudovaný kompletný okruh záujmov a vzťahov, či už osobných alebo rodinných a so životom na Slovensku sú obe dievčatá plne stotožnené. Na bývanie s matkou na Slovensku sú zvyknuté a považujú to za svoje prirodzené prostredie. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, naopak, súd prostredie u matky ako aj jej výchovný prístup k deťom hodnotí na základe vykonaného dokazovania ako prospešný pre deti. Z uvedených dôvodov teda súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a nevyhovel konečnému návrhu otca na zverenie detí obom rodičom v režime 8 mesiacov u matky a 4 mesiace u otca, keďže takýto návrh nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, i keď súdny znalec s podobným modelom vyjadril súhlas avšak s poznámkou, že je tento model rizikový, nakoľko otec by v dlhších obdobiach odchádzal do zahraničia. K znaleckému posudku C. súd v tomto štádiu konania uvádza, že od obdobia, kedy bolo znalecké dokazovanie vykonávané, došlo k výraznému posunu v správaní sa rodičov, najmä matky, ktorá akceptovala nutnosť vplyvu otca na deti a redukovanie svojich zásahov do vzájomných kontaktov detí s otcom. Z tohto pohľadu sa teda závery znaleckého dokazovania stali pre konečné rozhodnutie neaktuálne, nakoľko sa zmenila situácia v rodine. Súd navyše konštatuje, že prednesený návrh otca (režim 8 mesiacov a 4 mesiace) sa javí ako príliš komplikovaný a nezohľadňujúci záujmy maloletých detí. Otec nemá na Slovensku vybudované žiadne zázemie a jeho predstavy o zabezpečení bývania sú skreslené, nereálne a ťažko realizovateľné. Okrem toho otec podstatnú časť roka trávil a aj trávi v O., dokonca v minulosti práve v tých obdobiach, v ktorých navrhoval mesačný kontakt s deťmi, napr. v decembri a v januári. Zhrnutím týchto faktov súd opäť konštatuje, že je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby aj naďalej ostali žiť na Slovensku s matkou a aby bol upravený ich kontakt s otcom. Pri konečnej úprave styku otca s deťmi súd vychádzal jednak zo zhodných tvrdení rodičov, ktoré prezentovali na pojednávaní dňa 27.4.2017 a tiež zo skutočnosti, že rodičia bývajú na vzdialených kontinentoch, ale predovšetkým súd vychádzal z najvyššieho princípu, ktorý svojim rozhodnutím sledoval a to zo záujmu maloletých detí. Súd rešpektujúc prejavenú vôľu a želanie oboch dievčat, s prihliadnutím na praktickú stránku veci rozhodol tak, že deti sa budú s otcom stretávať aj počas bežného školského roka a to v posledný víkend v mesiaci, následne cez týždeň, ktorý po tomto víkende nasleduje, ako aj počas najbližšieho ďalšieho víkendu. Deti budú môcť s otcom tráviť dostatočne dlhý čas aj v období, kedy majú školské a mimoškolské aktivity a teda otec sa bude môcť podieľať aj na bežnom živote svojich detí. Túto možnosť by mal otec využiť čo najviac, keďže doposiaľ mal styk s deťmi dlhodobo zakázaný právoplatným rozhodnutím súdu. Deti prejavili záujem o trávenie prázdninového obdobia v Z., na život strávený tam si pamätajú, majú tam rodinu a priateľov a keďže aj matka s tým napokon súhlasila, súd rozhodol o úprave styku otca s deťmi každoročne počas letných prázdnin v trvaní jedného mesiaca a každý druhý rok počas zimných prázdnin. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca, túto súd ustálil na sumu 500,-€ mesačne na jedno dieťa vychádzajúc z veku a potrieb maloletých detí ako aj z príjmov oboch rodičov s prihliadnutím na výšku školného, ktoré sa platí v medzinárodnej škole, o návšteve ktorej sa rodičia zhodli. Pokiaľ ide o návrh matky na vykonanie „registrácie“ súdneho rozhodnutia, k tomu súd dodáva, že ak sa registrácia vyžaduje, túto si zabezpečia rodičia, keďže to nepatrí do kompetencie súdu. O ďalšej časti návrhu otca na vyslovenie, že maloleté deti si budú plniť školskú dochádzku na Slovensku, nebolo potrebné rozhodovať, nakoľko v tomto smere existovala medzi rodičmi zhoda a výrok by bol nadbytočný. O vzájomnej komunikácii rodičov s deťmi, ako navrhoval otec, tiež nie je potrebné rozhodovať súdnym rozhodnutím a to jednak z toho dôvodu, že komunikácia rodičov s vlastnými deťmi nie je zakázaná, navyše deti sú už vo veku, kedy sú samé schopné, v prípade záujmu, komunikovať s rodičmi a súd to pokladá za úplne prirodzené. Záverom súd poznamenáva, že deti majú radi oboch rodičov a nevraživosť rodičov k sebe navzájom mimoriadne obe dievčatá zaťažuje a stresuje, nechcú byť už sudcom, mediátorom ani pozorovateľom vzájomných rodičovských nezhôd a preto by rodičia mali prehodnotiť svoje správanie, mali by (najmä otec) načúvať potrebám detí a mali by zabrániť tomu, aby ich deti boli po rozchode rodičov traumatizované z rodičovských sporov a konfliktov. Súd vykonal aj výsluch oboch detí a dodáva, že dievčatá sú milé, šikovné, múdre, komunikatívne a hlavne zdravé, čo by mali mať rodičia v prvom rade na zreteli, mali by sa z nich tešiť, byť im dobrým príkladom do budúcnosti a nevytvárať pre ne také stresujúce situácie, ktoré prežívali počas rozvodového obdobia. 18. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, čo je nesporová časť konania a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté deti. Vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletých detí ako aj v záujme samotných maloletých detí. Z tohto dôvodu má súd za to, že obaja rodičia maloletých detí majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. K tomuto záveru súd dospel s prihliadnutím na to, že obaja účastníci sú riadne zamestnaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel účastníkov - rodičov maloletých detí na vzniknutých trovách štátu, súd rozhodol tak, že každého zaviazal na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 406,17 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 1.412,34 € za vyhotovenie znaleckého posudku. Každý z rodičov zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300,-€ a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (812,34 €), ktorú sumu súd uložil zaplatiť rodičom každému v jednej polovici. 20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).