Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9CoP-21-2017.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P., nar. XX. XX. XXXX a maloletú S. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, bytom u matky, deti rodičov, matky O. M., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, zastúpenej Mgr. zuzanou Ondrejkovou, advokátkou so sídlom N., X. A. X. XXXX/XX a otca H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, zastúpeného JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 17, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 37P/24/2016-200 zo dňa 13. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. 9P/157/2011 zo dňa 05. 06. 2013 v časti úpravy výživného na maloleté deti tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. zníženým výživným 75,- eur mesačne a maloletej S. zníženým výživným sumou 60,- eur mesačne od 01. 05. 2016, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal za preukázané, že o výživnom maloletých detí bolo naposledy rozhodované citovaným rozsudkom zo dňa 05. 06. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. 06. 2013, kedy bol otec zaviazaný platiť na maloleté deti výživné po 100,- eur mesačne. Maloletý P. bol vtedy žiakom 7. ročníka základnej školy, navštevoval strelecký krúžok, chodieval na matematické olympiády, zúčastňoval sa plaveckého a lyžiarskeho kurzu. Maloletá S. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, chodila aj do výtvarnej školy. Matka bola zamestnaná s čistým mesačným príjmom 280,- eur, od januára 2012 bola evidovaná na úrade práce, pričom šesť mesiacov mala nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 230,- eur a od polovice roku 2012 nemala žiaden príjem. Otec bol zamestnaný v spoločnosti BCI a.s. Žilina ako murár a jeho čistý mesačný príjem bol 1 000,- až 1 300,- eur v čase, keď bol vyslaný na vykonávanie práce v Rakúsku, pričom od druhej polovice mesiaca január pracoval na Slovensku a jeho čistý príjem bol okolo 600,- eur. Od posledného rozhodnutia konštatoval určitú zmenu odôvodnených nárokov maloletých detí v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky, ako je oblečenie, obutie, stravovanie, na ktoré sú nepochybne zvýšené výdavky. Maloletý P. je študentom strednej školy, s čím súvisia mesačné výdavky na cestovné, telefón, ZRPŠ, pričom takisto, ako aj maloletá S., sa stravuje doma. Maloletá S. je žiačkou 9. ročníka a jej mesačné náklady sú taktiež výdavky na telefón 7,- eur, na ZRPŠ 10,- eur, na zošity 10,- eur, za internet matka platí 20,- eur. Maloleté deti sú zdravé, trpia len bežnými chorobami. Maloletá S. nosí strojček, na ktorý boli výdavky v sume 50,- až 75,- eur. Matka je naďalej nezamestnaná, keď 18. 05. 2015 bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu z dôvodu odmietnutia vhodného pracovného
miesta a nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Otec je takisto evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01. 04. 2015 a taktiež nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien so spoločnosťou BCI a.s. bol ukončený 31. 03. 2015. Zhodnotením vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím k tomu, že oproti pôvodnému rozhodnutiu došlo k zníženiu príjmu u otca, avšak z dôvodov na strane zamestnávateľa, dospel k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zníženiu výživného, pretože dlhodobou nezamestnanosťou rodičov sa znižuje aj životná úroveň maloletých detí a musia klesať ich finančné nároky. Výdavky na maloletú S. ustálil v sume 100,- eur a na maloletého P. 125,- eur mesačne, pričom otec bude hradiť 3/5-iny nákladov, a preto za primerané výživné považoval výživné vo výške 75,- eur mesačne na maloletého P. a 60,- eur mesačne na maloletú S.. Po doplnení tejto sumy čiastočne rodinnými prídavkami, ale aj určitým finančným plnením zo strany matky, ktorá už nemusí zabezpečovať osobné nároky maloletých detí len výkonom osobnej starostlivosti vzhľadom k ich veku by toto výživné malo postačovať na úhradu ich súčasných odôvodnených nárokov. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že obidvaja rodičia sú evidovaní ako nezamestnaní a sú bez príjmu, ich zdravotný stav je dobrý a nič im nebráni nájsť si zamestnanie aspoň formou brigád, tak aby dosiahli príjem, z ktorého budú schopní uspokojiť nároky maloletých detí. Preto by mali aktívnejšie pristupovať k hľadaniu zamestnania, keďže prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečiť výživu maloletých detí a až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie matka maloletých detí z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Znížené výživné považovala za neprimerane nízke s ohľadom na reálne potreby maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a s tým súvisiace sústavne sa zvyšujúce potreby, keď znížené výživné nepokryje ani ich potreby základné. Na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nebolo preukázané, že by nebol schopný pracovať z akýchkoľvek relevantných dôvodov, t. j. že by napr. mal zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať prácu len na čiastočný úväzok alebo že by sa staral o inú osobu, ktorá by bola odkázaná na jeho starostlivosť, resp. iné podstatné dôvody. V súčasnosti je viac ako 18 mesiacov nezamestnaný, napriek tomu odmietol ponúkanú prácu v Čechách s ponúkanou mzdou 4,50/1 hod., keďže by pre neho nebola zárobkovo výnosná. Dobrovoľne sa tým zbavil príležitosti na akýkoľvek zárobok, napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť. Od posledného rozhodnutia sa zmenili reálne podmienky detí, keďže P. má 17 rokov a je študentom strednej priemyselnej školy a S. má 14 rokov, pričom ďalší školský rok nastúpi rovnako na strednú školu. Vekom maloletých detí sa zvyšujú odôvodnené potreby najmä zvýšené náklady na stravu, oblečenie, školské potreby, mimo záujmové aktivity a v prípade S. aj náklady na zubný strojček a pravidelné kontroly u zubára. Zníženie výživného je z toho dôvodu v rozpore s ich záujmami, nestačí prihliadať len na zmenu pomerov na strane otca v podobe straty zamestnania, ale aj na zmenu pomerov na strane maloletých detí. Doposiaľ stanovené výživné postačovalo na pokrytie časti potrieb maloletých, pričom zvyšnú časť sa snažila zabezpečiť deťom osobnou starostlivosťou o domácnosť, keďže sa jej nepodarilo vzhľadom na nedostatočnú kvalifikáciu, nedostatok pracovných skúseností a starostlivosť o deti, zamestnať. Maloleté deti sa denne stravujú doma, čím sa snaží ušetriť na iné výdavky. Z uvedeného dôvodu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh otca na zníženie výživného bude v celom rozsahu zamietnutý.
3. Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je potrebné zohľadniť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, ktorá nie je vysoká, pričom pokiaľ ide o možnosti a schopnosti rodičov, tieto sú v zásade podobné. Nič nebráni nájsť si prácu ani matke, ktorej nezamestnanosť trvá podstatne dlhšie. V súčasnosti už nie je nevyhnutná jej osobná celodenná starostlivosť o deti.
4. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu odôvodnených nárokov maloletých detí, avšak bližšie sa nezaoberal vzájomným pomerom medzi zmenou pomerov na strane maloletých detí a zmenou pomerov na strane otca v rovnakej miere. Keďže maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, nemôže tak ako otec odísť za prácou do zahraničia, a preto nie je možné stotožňovať ich zárobkové možnosti. Odôvodnené výdavky na domácnosť predstavujú 400,- eur mesačne, z toho výdavky na chod domácnosti 90,- eur a zvyšok 300,- eur výdavky na deti, pričom sa nejedná o konečnú sumu. Svoje osobné výdavky sa snaží znížiť do čo
najnižšej možnej miery, nakoľko si je vedomá toho, že je nezamestnaná a prvoradý je záujem maloletých detí.
5. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že sú nepravdivé jej tvrdenia, že bola zohľadnená len zmena pomerov na jeho strane a nezohľadnila sa zmena pomerov na strane maloletých, pričom nepravdivé je tvrdenie matky, že sa vzdal ponúkanej práce.
6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že zmena pomerov, ktorá nastala u maloletých detí, je neovplyvniteľná, pričom zmena pomerov, ktorá nastala u otca, je ním priamo ovplyvniteľná a nič mu nebráni v tom, aby sa zamestnal a naďalej prispieval na výživu svojich maloletých detí v rozsahu, aký nevyhnutne potrebujú. Odôvodnené potreby maloletých detí automaticky neklesajú dlhodobou nezamestnanosťou rodičov.
7. Na pojednávaní 27. 04. 2017 pred krajským súdom matka zotrvala na odvolacích dôvodoch. Poukázala na to, že v súčasnosti si privyrába brigádnicky okolo 200,- eur mesačne, z ktorého spláca polovicu úveru, ktorý majú s otcom maloletých detí. Otec maloletých detí taktiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach, ako aj prednesoch.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a po vykonaní dokazovania na nariadenom pojednávaní podľa § 384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
9. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, pretože neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP). Odvolací súd pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzal z toho, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Podstatnú zmenu pomerov zistil odvolací súd na strane maloletých detí, ktoré sú od posledného rozhodnutia v roku 2013 vekovo staršie, maloletý P. má 17 rokov a je žiakom strednej školy a maloletá S. má 14 rokov a je žiačkou 9. ročníka základnej školy. S uvedeným sú subjektívne spojené zvýšené náklady na ich bežné potreby, t. j. výživu, ošatenie, školské potreby, pričom uhrádzanie potrieb maloletých detí nad uvedený rámec v konaní preukázané nebolo. Na strane otca síce došlo k poklesu jeho príjmu z toho dôvodu, že s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien, avšak otec bez dôležitého dôvodu neprijal zamestnanie v Českej republike, kde jeho zárobok by bol 4,50 eur na hodinu s prípadnou možnosťou poskytnutia ubytovania, t. j. porovnateľný s tým, aký dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru s posledným zamestnávateľom. Z výpovede otca navyše vyplynulo, že prebieha konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s matkou maloletých detí po rozvode manželstva, pričom aby mohol matku vyplatiť zo spoločne nadobudnutej novostavby rodinného domu, je schopný si zobrať úver a splácať ho, t. j. sám potvrdil, že je schopný zabezpečiť si príjem, a aj preto je v jeho schopnostiach platiť výživné v nezmenenej výške, keďže toto má prednosť pred jeho inými možnými výdavkami (§ 62 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). K námietkam otca, že je aj v schopnostiach matky zamestnať sa a zvýšiť svoj príjem, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní sa posudzujú schopnosti a možnosti otca ako povinného prispievať na výživu svojich maloletých detí (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine), pričom z výpovede matky pred odvolacím súdom vyplýva, že zvyšovanie životnej úrovne maloletých detí sa snaží zabezpečiť v súčasnosti aj brigádnickou činnosťou. Námietka otca, že maloleté deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, teda majú zdieľať aj zníženie jeho príjmov, neobstojí a nemožno na ňu prihliadnuť, keďže zníženie životnej úrovne si zapríčinil sám (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine navyše každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje 27,126 eur, a to v čase už jeho narodenia, preto už len vychádzajúc z tohto ustanovenia na 17 a 14 ročné deti je platenie výživného v sume stanovenej predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie, prihliadnuc aj k ostatným uvedeným skutočnostiam, primerané.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 ods. 1 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keďže nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).