Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-85-2016.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/85/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanej v rade X/: C. J., nar. XX. X. X.XXX a žalovanému v rade 2/: I. J., nar. X. X.. XXXX, obaja žalovaní bytom E. X, za účasti: Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, v konaní o zaplatenie 1534,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 5C/108/2014 - 112 zo dňa 28.01.2016, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie istiny 353 eur s príslušenstvom zastavuje, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta, žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznáva a vedľajšiemu účastníkovi konania priznáva náhradu trov konania vo výške 306,90 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p., § 1 ods. 2, § 2 , § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 6, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor vedľajší účastník. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami bola dňa 21.7.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil súd prvej inštancie tým, že dojednanie o výške odplaty je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné. Úver tiež vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z. Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal nezákonnosť rozsudku s tým, že poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/3/2014 zo dňa 21.08.2014, v zmysle ktorého vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor a ani vystupovať v skrátenom konaní. Odvolateľ vo vzťahu k uvedenému namietal prekážku res iudicata, keď vo veci už bol vydaný platobný rozkaz. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.). 6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku v napadnutej časti. 7. Odvolací súd má za to, že je potrebné zaoberať sa závermi Najvyššieho súdu SR, ktoré vyplývajú z jeho rozhodnutí, na ktoré poukazoval aj samotný žalovaný. 8. V kontexte uvedeného odvolací súd odkazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 03.07.2008, ktorý ustálil, že vnútroštátny súd je podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd dosahuje tento základný a aj ústavne vymedzený cieľ (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v postupe pred ním využívajúc pritom rôzne procesné prostriedky. Takýmto procesným prostriedkom vnútroštátneho súdu je aj prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (najmä podľa čl.234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Z uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že zákonná úprava predpokladá, že súd bude na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov niekedy potrebovať na rozhodnutie vo veci samej výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. Účastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Takýto postup však môže navrhnúť a môže ho ovplyvniť prípadným odvolaním sa proti uzneseniu, ktorým sa o návrhu na prerušenie konania z dôvodu predloženia/nepredloženia prejudiciálnej otázky vyhovelo/nevyhovelo. Účastník konania má právo na to, aby sa každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade je však výklad práva spoločenstva v rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. V rozsahu výkladu práva Európskeho spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním nesprávne obsadený. Takáto procesná situácia je zákonom ustanoveným dôvodom na podanie dovolania podľa § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku a prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku vylučuje právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy. 9. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostalo iné ako zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. CSP. 10. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sám požiada o výklad unijového práva vo vzťahu k danej otázke alebo počká, kým Súdny dvor EÚ rozhodne o prejudiciálnej otázke položenej Krajským súdom v Prešove vo veci č. k. 21Co/172/2015. 11. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 396 ods.3 C.s.p. 12. V súvislosti s trovami konania odvolací súd poukazuje na dôvod opodstatňujúci aplikáciu ust. § 257 CSP, ktorým je skutočnosť, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto je dôvodné úspešnej strane náhradu trov konania nepriznať. Uvedený právny názor konštatoval napr. aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 20Co/179/2013-86 z 30.09.2013. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).