Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/286/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, J. J., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúcu na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, v konaní o zaplatenie 2 025,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/203/2014-321 zo dňa 10. 03. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21. 06. 2004 ( ďalej v texte „dohoda o zrážkach zo mzdy“ ) nemá právo na zrážky zo mzdy a zároveň je jej povinný zaplatiť sumu 2 025,92 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobu v časti o určenie, že žalovaný podľa dohody o zrážkach zo mzdy nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne, zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu podľa §-u 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“) bez ohľadu na jej postavenie spotrebiteľa. Predmetná dohoda medzi stranami sporu bola podľa okresného súdu uzatvorená podľa ust. §-u 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy má žalobkyňa (spotrebiteľka), ak potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty, úroky, poplatky. Žalobkyňa však, podľa okresného súdu, má vedomosť o tom, aká je výška jej pohľadávky voči žalovanému, resp. akú pohľadávku si voči nej uplatňuje, ktorá je uvedená aj vo výpovedi zo zmluvy (zo dňa 22. 01. 2015) a predstavuje sumu 1 768,20 €. Určovacia žaloba sa však uplatní len v tých prípadoch, keď jej prostredníctvom možno dosiahnuť takú úpravu právnych vzťahov, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi konania. Prípadne určenie, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne v súčasnosti už neposkytuje istotu v postavení žalobkyne či žalovaného, nakoľko výška dlhu žalobkyne voči žalovanému je výslovne uvedená vo výpovedi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 01. 2015.

3. Čo sa týka nároku žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti taktiež súd návrh zamietol. Mal za to, že medzi účastníkmi zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň kreditnej karte v časti C zo dňa 21. 06. 2004 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 431,19 € na nákup

tovaru, a tento jej bol riadne a včas poskytnutý, zároveň tento úver žalobkyňa riadne zaplatila. Až po splnení podmienok, keď žalobkyňa prehlásila v zmluve, že sa oboznámila so všeobecnými podmienkami spoločnosti žalovaného, súhlasila s nimi bez výhrad s tým, že podľa čl. IV. úverový rámec, revolvingový úver, úverová karta bodu IV. bod 1.1 Všeobecných úverových podmienok v prípade prijatia návrhu podľa čl. III. bod 1.1 CETELEM zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca, a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi, v danom prípade žalobkyni, vydanie karty je na jej meno, VS a č. účtu revolvingového úveru oznámi CETELEM písomne a oznámi výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený poskytnúť. Žalobkyňa na vlastnú žiadosť trikrát zmenila úverový rámec revolvingového úveru a počiatočnú sumu vo výške 663,88 € navýšila trikrát, a to dňa 08. 03. 2006. 23. 11. 2007 a 10. 09. 2013. Okresný sú preto nemohol súhlasiť so žalobkyňou, že nemala záujem uzatvoriť zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, keďže na základe žiadosti v časti C bola zaradená medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty a bolo vyhovené jej žiadosti, o čom bola písomne informovaná, a to oznámením zo dňa 10. 11. 2004, v dôsledku čoho vznikol riadny úverový vzťah v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý sa spravoval podmienkami dohodnutými v úverovej zmluve a vznikol rovnakým postupom, ako bol poskytnutý klasický úver, keďže žalovaný akceptoval žiadosť žalobkyne podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve, a teda bola uzatvorená platná zmluva o úverovej karte.

4. Okresný súd tak považoval úverovú zmluvu za platný právny úkon, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý najprv klasický spotrebiteľský úver a až následne úver revolvingový. Údaje o kreditnej karte sú obsiahnuté na ľavej strane úverovej zmluvy na rovnakej strane ako údaje týkajúce sa klasického úveru a môžu byť menené v závislosti od dohody účastníkov. Súd mal za to, že skutočným úmyslom žalobkyne bolo uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí úverového rámca a kreditnej karty, čo potvrdzuje jej konanie preukázané žalovaným. Žalobkyňa sa v podstate nevyjadrila, a tieto skutočnosti nevyvrátila, nepreukázala v konaní, že na základe slobodnej vôle by nepožiadala trikrát o navýšenie úverového rámca. Na záver poukázal na to, že v zmysle §-u 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu, alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Okresný súd preto nárok žalobkyne nepovažoval za dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte „OSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu. K naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy uviedla, že jej zamestnávateľ reálne začal s výkonom zrážok z jej mzdy na základe žiadosti žalovaného. S výkonom zrážok zo mzdy zamestnávateľ prestal až po tom, čo mu bolo doručené predbežné (neodkladné) opatrenie súdu, ktoré bolo vydané na základe jej návrhu. Žalovaný zamestnávateľovi dosiaľ neadresoval späťvzatie ním predloženej žiadosti o výkon zrážok zo mzdy a naďalej by k výkonu týchto zrážok dochádzalo na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zrušenia predbežného opatrenia by musel zamestnávateľ žalobkyne v ich výkone pokračovať. Naviac dohoda o zrážkach zo mzdy bola zakomponovaná do znenia zmluvy o úvere a najmä z tohto dôvodu je ako neprijateľná zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskom vzťahu neplatná. Neplatnosťou takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky sa potom súd musí zaoberať ex offo, napriek tomu sa súd nijako nevysporiadal so spôsobom uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola individuálne dojednaná, nebola v nej jasne určená suma, ku ktorej zrazeniu na jej základe môže dôjsť a ako celok predstavuje vzhľadom na spôsob jej prijatia hrubý nepomer v právach medzi žalobkyňou v postavení spotrebiteľa a žalovaným. Žalobkyňa totiž naďalej má za to, že nemá akýkoľvek dlh voči žalovanému, naopak žalovaný má dlh voči nej, a preto má naliehavý právny záujem na určení toho, aby žalovaný nemal právo na výkon zrážok z jej mzdy.

7. K neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti uviedla, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s okolnosťami, za akých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 21. 06. 2004. Zo strany žalovaného ide o nekalé obchodné konanie, keď sa pri podpise zmluvy o úvere snaží o podsunutie uzatvorenia ďalšej zmluvy o revolvingovom úvere, ku ktorej využitiu má dôjsť až v budúcnosti. Nemala v čase podpisu zmluvy o úvere záujem o získanie možnosti uzatvorenia ďalšej

zmluvy o revolvingovom úvere, a k jeho čerpaniu dochádzalo až oveľa neskôr a to po tom, čo bola k tejto možnosti čerpania vyzvaná žalovaným. Naviac súd sa nevysporiadal ani s otázkou posúdenia zmluvy o revolvingovom úvere s prihliadnutím na aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že ak by aj súd posúdil uzatvorenie revolvingovej zmluvy ako platné, táto zmluva neobsahuje údaj o RPMN, resp. adekvátny vzorec výpočtu RPMN pre revolvingový úver. Okresný súd tak nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to, že žalovaný dodržal zákonom vyžadované povinnosti vo vzťahu k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o úvere tým, že obligatórne údaje a údaje o poplatkoch a úrokoch začlenil do priložených listín, ktoré nie sú samostatnou zmluvou o úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/119/2013, 14Co/155/2012, v ktorých krajský súd posudzoval skutkovo a právne obdobnú vec týkajúcu sa zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa stotožňuje a skutkový stav a právne posúdenie prejednávanej veci považuje za správne a spravodlivé. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že nemá právo na výkon zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody. Tento naliehavý právny záujem nie je žalobkyňou preukázaný ani v odvolaní, a to z dôvodu, že k výkonu zrážok zo mzdy zo strany žalovaného došlo oprávnene. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola oboma účastníkmi zmluvného vzťahu platne uzatvorená, podpísaná a bola ich prejavom vôle v rovnakom pomere. Má za to, že žalobkyňou uplatňované vydanie bezdôvodného obohatenia jej neprislúcha, keď nesplnenie formálnej náležitosti právneho úkonu nemôže mať vplyv na prípadné dobrovoľné plnenie zmluvných strán a ani nemá za následok vznik bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že opakovane zdôrazňuje, že pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere nemala na výber, či predmetnú dohodu na zabezpečenie predmetného úverového vzťahu uzatvorí alebo nie. Text predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy neobsahoval dojednanie o možnosti neuzavrieť dohodu ako podmienku uzavretia samotného úveru. Naviac nebola nijakým spôsobom o tejto možnosti poučená a nemala dostatok času si predmetnú dohodu preštudovať. Obsah tejto dohody teda nemohla nijako ovplyvniť, zmeniť, ani vylúčiť niektoré jej ustanovenia. Samotné zabezpečenie záväzku žalovaného ako veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Ako spotrebiteľka si takýmto spôsobom, teda uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy neprimerane zhoršila svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby bola na to výslovne upozornená, resp. poučená o dôsledkoch uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2015 zo dňa 31. 05. 2016, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 01. 06. 2016 sp. zb. 3Co/328/2015. K naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti tejto dohody poukázala na to, že v prejednávanej veci bolo vydané predbežné opatrenie, ona preto ani nemala inú možnosť obrany proti vykonávaniu zrážok zo mzdy okrem určenia neplatnosti samotnej dohody v konaní vo veci samej. Naviac žalovaný má v rukách zatiaľ stále platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej môže kedykoľvek znova zaslať jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom zamestnávateľ ani nemá inú možnosť, ako znova začať výkon zrážok zo mzdy. Žalovaný tak môže zasahovať do jej majetku aj napriek tomu, že takýto nárok nemá. V súlade s ustálenou judikatúrou Všeobecných súdov SR ako i Súdneho dvora Európskej únie je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný, teda aj v prípade, ak sa zrážky zo mzdy žalobkyni už prestali vykonávať len na základe predbežného opatrenia. Uviedla ďalej, že žaloba o určenie neexistencie práva na výkon zrážok zo mzdy nie je len vhodným nástrojom ochrany práv a právom chránených záujmov, ale je dokonca jediným takým nástrojom, ktorý právny poriadok poskytuje. Naliehavý právny záujem podľa §-u 137 písm. c) je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 224/2008). Podľa jej názoru je teda existencia naliehavého právneho záujmu splnená, nakoľko len vyhovujúci rozsudok súdu môže definitívne zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko podľa obsahu tejto dohody žalobkyňa nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.

10. Naďalej zotrvala na právnom závere, podľa ktorého medzi ňou a žalovaným došlo k neplatnému dojednaniu zmluvy o revolvingovom úvere. Okrem skutočností uvedených v odvolaní uviedla, že ak by aj súd túto zmluvu posúdil ako platnú, aj napriek tomu táto zmluva neobsahuje údaj o RPMN, resp. adekvátny vzorec výpočtu RPMN tak, ako to vyžadoval platný a účinný Zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy. V prípade, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa §-u 4 ods. 2 písm. g), je poskytnutý úver v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) priamo zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Ak aj v prejednávanej veci ide o zmluvu, pri ktorej nie je možné presné určenie výšky RPMN, potom zo zákona, ako ja z rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR uvedenie RPMN musí byť v prípade takýchto zmlúv, kde nie je možný presný výpočet RPMN nahradený uvedením vzoru - príkladu priamo v zmluve, nie vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorý dá spotrebiteľovi jasnú predstavu o výške RPMN v prípade jemu poskytnutého úveru. Nebola náležite informovaná o spôsobe výpočtu priemernej miery nákladov za poskytnutý revolvingový úver, v zmluve nebol uvedený vzor výpočtu RPMN, ani žiaden iný konkrétny údaj o RPMN. Neuvedenie relevantného príkladu a vzoru na výpočet RPMN je nutné v súlade s judikatúrou súdov SR považovať za ekvivalentné s absenciou obligatórnych náležitostí, a teda predmetnú zmluvu je nutné považovať v zmysle zákona za bezúročnú a bez poplatkov (viď aj rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/119/2013, 14Co/155/2012, 13Co/393/2012). Na záver poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012, podľa ktorého princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, musí ustúpiť dôležitejšiemu princípu, a to „princípu ochrany spotrebiteľa“.

11. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 10. 03. 2016 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 23. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , prejednal odvolanie žalobkyne viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. §-u 379 a §-u 380 a bez nariadenia pojednávania podľa §-u 385 ods. 1 (a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa §-u 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa §-u 391 ods. 1 CSP.

13. Okresný súd pokiaľ ide o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21. 06. 2004 nemá právo na zrážky zo mzdy zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu podľa §-u 80 psím. c) OSP. Mal za to, že „naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy má spotrebiteľ v prípade, ak potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty, úrokov, poplatkov“. S uvedeným právnym záverom okresného súdu sa však odvolací súd nestotožňuje, ak je predmetom posúdenia dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere.

14. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je predmetom tohto konania vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá má formulárový charakter, ktorý žalobkyňa nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text týchto úkonov bol predtlačený s tým, že príslušné údaje o žalobkyni ako dlžníčke boli vypĺňané zo strany žalovaného, resp. vyplnené neboli. Zároveň bola dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou zmluvy o úvere. V danom prípade totiž postavenie žalobkyne pri vyslovení (ne)existencie nároku žalovaného na zrážky zo mzdy sa stane istejšie, lebo žalobkyňa je naďalej vystavená zo strany žalovaného riziku uplatnenia si voči nej zrážok zo mzdy u jej zamestnávateľa. Tento názor má svoje opodstatnenie, lebo v zmysle §-u 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda o zrážkach zo mzdy predložila. Právne postavenie žalobkyne bude v prípade výslovného rozhodnutia o (ne)existencii práva žalovaného na zrážky zo mzdy žalobkyne

podstatne istejšie, keďže zamestnávateľ žalobkyne bude mať napevno ustálený rozsah vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúci z dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12XXX/ XXXX. XX/XXXX. - Pohotovosť, s.r.o. Pre záver súdu bolo relevantné, že predmetná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014. Odvolací súd dopĺňa, že je v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky ako i Súdneho dvora Európskej únie na danosti naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný, teda aj v prípade, ak sa zrážky zo mzdy žalobcu už prestali vykonávať.

16. Bez ohľadu na právny záver o tom, či na požadovanom určení je alebo nie je naliehavý právny záujem, nemôže súd rezignovať na ex offo skúmanie (ne)prijateľnosti zmluvných dojednaní vrátane dojednania o zrážkach zo mzdy. Nemožno totiž opomenúť, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 v zmysle ust. §-u 153 ods. 3 OSP mohol v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná a v takom prípade mal uviesť vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Aj v zmysle Civilného sporového poriadku v ust. §-u 298 ods. 1 súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná a v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Záver okresného súdu o tom, že na určení (ne)existencii nároku žalovaného na zrážky zo mzdy vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nie je daný naliehavý právny záujem, preto nie je vecne správny, ak okresný súd v čase, kedy o žalobe rozhodoval, vychádzal z ustanovenia § 80 písm. c) OSP.

18. Následne na to odvolací súd konštatuje, že právny záver okresného súdu, podľa ktorého je úverová zmluva platný právny úkon, je právnym záverom predčasným, ak okresný súd za týmto účelom nevykonal takmer žiadne dokazovanie. Súd sa len oboznámil so všeobecnými úverovými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak neuviedol, na základe akých skutkových zistení a právnych úvah dospel k právnemu záveru, že predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti vyplývajúce zo Zákona o spotrebiteľskom úvere (zákona č. 258/2001 Z. z.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd na uvedený vzťah neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy a kontrolu (ne)platnosti právneho úkonu - zmluvy o revolvingovom úvere posúdil len na základe splnenia podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy vo forme všeobecných úverových podmienok v zmysle Obchodného zákonníka.

19. Bez ohľadu na skutočnosť, či okresný súd vyhodnotil úverovú zmluvu o revolvingovom úvere ako platný právny úkon v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka, nemohol rezignovať na preskúmanie tejto zmluvy aj na základe toho, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa už v návrhu zo dňa 16. 10. 2014 poukazovala na znenie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákonov, teda zdôraznila, že na predmetný zmluvný vzťah je nevyhnutné tento zákon aplikovať a podrobiť kontrole jednotlivé ustanovenia predmetnej zmluvy. Okresný súd sa však s uvedeným právnym posúdením a aplikáciou zákona č. 258/2001 Z. z. na predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vôbec nezameral. Za týmto účelom súd neuviedol skutkové zistenia, na základe ktorých dospel k záverom právnym o tom, že zmluva o revolvingovom úvere tieto obligatórne náležitosti dané vyššie uvedeným zákonom, obsahuje.

20. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia bolo nutné z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa ( § 389 ods. 1 písm. b) ). Nemožno tiež dospieť k právnemu záveru, ako k nemu dospel okresný súd v závere napadnutého rozhodnutia, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy, ak sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia otázkou nedostatku formy zmluvy nezaoberal, odôvodnenie sa vzťahovalo predovšetkým k náležitostiam, či žalobkyňa preukázala alebo nie, že mala resp. nemala záujem zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoriť. Žalobkyňa sa však nedomáhala vydania bezdôvodného obohatenia len z dôvodu nedostatku formy zmluvy o revolvingovom úvere, v dôsledku čoho ani tento právny záver okresného súdu neobstojí.

21. K výpočtu RPMN ako obligatórnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd dopĺňa, že RPMN je najdôležitejším indikátorom ceny úveru alebo pôžičky. Je povinnosťou dodávateľa, ak spotrebiteľ jej výšku v spore namieta preukázať, že je uvedená v zmluve v súlade so zákonom. Okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, či uvedený údaj je alebo nie je v súlade so zákonom, ak spôsob výpočtu RPMN upravuje zákon (iura novit curia). Z ust. §-u 295 vyplýva, že súd môže vykonať v prejednávanej spotrebiteľskej veci aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň je nutné uviesť, že aj v prípade, ak zákonom vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahuje, nemôže súd rezignovať na kontrolu ich správnosti, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa.

22. Naviac z ust. §-u 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, prípadne z vykonávacích predpisov, teda nariadení vlády. Existencia citovaného ustanovenia neobmedzuje odvolací súd ani z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právny poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov.

23. Po zrušení a vrátení veci bude preto úlohou okresného súdu opätovne posúdiť nárok žalobkyne v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z. z. účinnom v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd nemohol v tomto smere pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočností, ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby strane sporu

umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy. Okresný súd tak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy v zmysle §-u 295 a doplniť dokazovanie odvolacím súdom, ak okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci, nie je účelné. Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) .

24. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle §-u 396 ods. 3 aj o trovách odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .