Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/166/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa XX.XX.XXXX vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 05.08.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe navrhovateľa smerujúcich podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o verejnom obstarávaní“) proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) tohto ustanovenia, ktorým Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní zamietol námietky navrhovateľa.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie.

3. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.03.2021 navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že v dôsledku nezákonného postupu subjektu Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396 (ďalej len „kontrolovaný“), tolerovaného žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, ako aj v dôsledku nevymazania spoločností DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“) a Up Slovensko, s. r. o., IČO: 31 396 674 (ďalej len „Up Slovensko“) zo zoznamu hospodárskych subjektov, ktorým bol v zmysle rozhodnutia Protimonopolného úradu SR č. XX/XXXX/ODK-XXXX/KH/R/X/XXX zo dňa 11.09.2017 (ďalej len „rozhodnutie PMÚ“) uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 21.11.2018, bola spoločnosť Up Slovensko vyhodnotená ako úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným (ďalej len „verejné obstarávanie“). Ak by boli

spoločnosti DOXX a Up Slovensko v súlade s rozhodnutím PMÚ vymazané zo zoznamu hospodárskych subjektov, úspešným účastníkom verejného obstarávania by nemohla byť spoločnosť Up Slovensko (ani spoločnosť DOXX, ako v poradí druhý uchádzač) ale bol by ním iný subjekt, ktorému nebol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Žalobca ďalej uviedol, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia majú pre neho preukázateľne negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Závažnú ujmu na majetku žalobcu v zmysle preto považuje za zrejmú. Je tiež možné predpokladať vznik aj ďalších nepriamych právnych následkov, kedy sa aj ostatné spoločnosti, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, budú naďalej zúčastňovať verejných obstarávaní a potenciálne budú vyhodnotení ako úspešní uchádzači, čím bude naďalej dochádzať k odmietaniu ponúk žalobcu predložených do verejných obstarávaní. Poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Ignorovaním zákazu účasti (tzn. umožnením, aby sa subjekty so zákazom zúčastňovali verejných obstarávaní a potenciálne ich vyhrali) sa žalobcovi, ako aj ostatným nesankcionovaným súťažiteľom, odopiera možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda. Ďalej žalobca argumentoval tým, že vzhľadom na pokles tržieb žalobcu je tento nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. Priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby nebude podľa žalobcu v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu, ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť.

4. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 18.03.2021 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XS/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.04.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy.

5. Žalobca dňa 10.12.2021 doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil okrem tvrdení uvedených vo svojom skoršom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2021 aj tým, že napadnuté rozhodnutie má pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Žalobca má za preukázané splnenie podmienky v zmysle na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. Uviedol, že diskriminačným a nezákonným konaním kontrolovaného je postavený pod výrazný ekonomický tlak, pričom tento môže mať na neho až likvidačné dôsledky. U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a v dôsledku neúspešných zákaziek. Z údajov zverejnených na stránkach FINSTAT vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z XX. XXX EUR na -XXX XXX EUR , pričom jeho tržby klesli o 11 %, pričom táto skutočnosť nebola ešte v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Z uvedeného je zrejmé nielen to, aký je dosah momentálnej pandemickej situácie na žalobcu, ale aj to, že akákoľvek zákazka vo verejnom obstarávaní, v ktorej mohol byť žalobca úspešný, môže výrazným spôsobom zlepšiť jeho finančnú kondíciu a v dôsledkoch aj situáciu jeho zamestnancov, ktorí sa v takejto zhoršujúcej situácii boja o svoje pracovné miesta a pociťujú existenčný tlak. Žalobca tvrdí, že reálne hrozí, že takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť. Ďalej uviedol, že ušlý zisk, ak by žalobca bol vo verejnom obstarávaní úspešný, tvorí tiež zložku škody, ktorá mu je nezákonným postupom a diskriminačným správaním kontrolovaného a žalovaného spôsobovaná. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na pokles tržieb žalobcu je tento prirodzene nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak aj nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. V danom prípade by priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe podľa tvrdenia žalobcu nebolo v rozpore s verejným záujmom a judikatúrou Ústavného súdu SR a nebolo by ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. Naopak, má za to, že len priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) garantované práva zamestnancov žalobcu.

6. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania s tým, že majú možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že žalobca sa v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vôbec nezaoberal verejným záujmom, iba vo všeobecnosti uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súlade s odkladným účinkom. Podľa žalovaného návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím boli zamietnuté námietky žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní, pričom následne bolo predmetné verejné obstarávanie ukončené a to tým, že dňa 31.08.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX - Stravné lístky, spol. s. r. o. k uzavretiu Rámcovej dohody 20K000001 na poskytnutie služby hromadného stravovania zamestnancov formou stravných poukážok (stravné lístky) (ďalej len ako „Rámcová dohoda“), ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08. 10. 2020. Keďže predmetná zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 05.09.2020, i prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody. Žalovaný poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.12.2021, ktorým súd zamietol opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca použil totožné argumenty ako v návrhu, s ktorým sa vysporiadal súd pod sp. zn. . Ďalej žalovaný uviedol, že skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, a to, že u neho došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty práve z dôvodu neúspešných zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, je v tomto prípade ničím nepodložený argument, ktorý nemá vplyv na tento návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca sa sám vo svojej podnikateľskej činnosti rozhodol podnikať s inou formou stravných poukážok ako je papierová forma. Ide o jeho slobodné rozhodnutie a nie je možné z jeho strany nútiť objednávateľov (verejných obstarávateľov), aby akceptovali iba formu stravných poukážok, s ktorou sa žalobca rozhodol podnikať. Žalovaný takisto poukázal na to, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že by na základe napadnutého rozhodnutia došlo k „markantnému“ prehĺbeniu straty. Účtovná závierka, ktorú predložil žalobca, uvedené nepreukazuje. V tejto veci žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018, sp. zn. , kde Najvyšší súd SR vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Taktiež žalovaný poukazuje na rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu z 20.09.2011, sp. zn. T-461/08, kde sa v bode 211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Platná úprava totiž neukladá povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Navyše, na základe vyššie uvedeného a citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie, aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, nie je daný jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy. Žalovaný má taktiež za to, že žalobca nepreukázal ním uvádzanú ďalšiu skutočnosť, a to, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia bude z jeho strany nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že z doposiaľ doručených podaní a dôkazov žalobcu v tomto súdnom konaní nevyplýva žiadna prepojenosť medzi znižovaním stavu zamestnancov žalobcu a napadnutým rozhodnutím. Vo svojom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku pritom žalobca sám odkazuje aj na momentálnu situáciu, na ktorej vzniku a trvaní nemá žalovaný ani napadnuté rozhodnutie žiadne pričinenie. Žalovaný záverom opakuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že iba neúspech v tomto verejnom obstarávaní spôsobil zhoršenie jeho ekonomickej situácie. Skutočnosť, že sa v roku 2020 dostal do straty, neznamená automaticky, že sa do tejto straty dostal v súvislosti s daným verejným obstarávaním, zvlášť ak žalobca vôbec nevie preukázať, že by mohol byť v predmetnej súťaži vyhodnotený ako úspešný uchádzač.

7. Ďalší účastník konania sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nevyjadril.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

15. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.

16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.

17. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca novým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná finančná ujma, ktorá môže mať pre neho až likvidačné následky. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladnému účinku doplnil argumentáciu o nové tvrdenia, najmä súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19, následkom čoho sa dostal do zlej finančnej kondície a hrozí prepúšťanie zamestnancov žalobcu. Správny súd po posúdení všetkých tvrdení žalobcu a vyhodnotení priložených dôkazov dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca síce spolu s opätovným návrhom predložil nový dôkaz, a to Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020, ktorú v čase podania prvého návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k dispozícii, avšak táto relevantne nijakým spôsobom nepreukazuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného môže dôjsť k závažnej finančnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku, ktorý žalobca vidí v zlej finančnej situácii a s tým spojených možných likvidačných následkoch, ako aj v prepúšťaní zamestnancov žalobcu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Správny súd po preskúmaní predloženého nového dôkazu nezistil, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná finančná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca správnemu súdu neosvedčil svoje tvrdenia o nevyhnutnom znižovaní stavu zamestnancov žalobcu v súvislosti s napadnutým rozhodnutím. Rovnako tvrdenia žalobcu o vzniku finančnej ujmy a ušlom zisku sú len v rovine predpokladov, kedy žalobca tvrdí, že finančná ujma by mu vznikla, ak by bol úspešný vo verejnom obstarávaní, čo však nebol. Nie je tak daná priama príčinná súvislosť medzi okamžitým, bezprostredným výkonom napadnutého rozhodnutia a vznikom skutočnej škody, ktorá by žalobcovi mala hroziť. Správny súd poukazuje aj na to, že vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom a tým zabezpečenie zákazky a zisku, na ktorý žalobca poukazuje, ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Správny súd nemôže založiť svoje rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby a prelomiť účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len na základe tvrdení žalobcu o možnom vzniku finančnej ujmy na základe v budúcnosti nadobudnutých ziskov, na ktoré žalobca, ktorý nebol vo verejnom obstarávaní úspešný, nemá právny nárok.

18. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

19. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neosvedčil.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca v predmetnom prípade nepreukázal v podanom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zmenu skutkového alebo právneho stavu a neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).