Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-72-2016.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. V.-P. V., V. XX, o zaplatenie 716,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 716,80 € s príslušenstvom ako pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Tatra banka a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2007 úver vo výške 4.979,09 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, právny predchodca žalobcu ku dňu 06.07.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ust. čl. VI bod 1. úverovej zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. čl. VI bod 2. úverovej zmluvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.07.2013 s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému v súlade s ust. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. doručené dňa 11.7.2013, kedy v súlade s ust. čl. VI bod 2 úverovej zmluvy nastala splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru. Nakoľko právnemu predchodcovi do dnešného dňa žalovaný nezaplatil, od 12.07.2013 bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 716,80 € rovnajúcej sa nesplatenej istine úveru vo výške 716,80 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Iustitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 6.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru 716,80 €. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 716,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.5 % p.a. zo sumy od 13.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručovaná na adresu hláseného trvalého pobytu, ako aj zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 21.11.2016 v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p., nevyjadril.
4. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu, predovšetkým zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky a.s., oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 8.7.2013; oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015, a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 11.12.2007 bola medzi právny predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX vo výške 150.000,-Sk (4979,09 Eur), s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,90%, s uvedením RMPN 22,18 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom mesačné splátky úveru boli dohodnuté k 10. dňu príslušného mesiaca v počte 72 splátok vo výške 3.440,-Sk ( 114,19 Eur). V čl. VI bod 1. uvedenej zmluvy bolo dohodnuté právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. právo požadovať splatenie celej pohľadávky veriteľa aj pred dňom konečnej splatnosti, ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru.
7. Dňa 8.7.2013 zaslal právny predchodca žalobcu - Tatra banka a.s.- žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 6.7.2013 v zmysle článku VI bod 2 Zmluvy s tým, že výška pohľadávky k tomuto dňu mala predstavovať 1.029,72 Eur, z toho istina 1.029,72 Eur.
8. Dňa 8.10.2015 zaslal právny predchodca žalobcu - Tatra banka a.s.- žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške 717,70 Eur s prísl. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015.
9. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
10. Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka ( ObchZ. ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR z konanie sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. ( znenie účinné ku dňu podania žaloby ) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
17. Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. ( znenie účinné ku dňu podania žaloby ) navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
18. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
20. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ustanovenie § 5b ukladá, okrem iného aj súdu, prihliadnuť na premlčanie ex officio. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis a procesnej povahy (postup štátneho orgánu), na ktorú je súd povinný prihliadať odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 01.05.2014. Plynutie času má v súkromnom práve význam a núti veriteľa včas uplatňovať právo na súde.
21. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným "dokonaním" premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti. Právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy z dôvodu, že zákonodarca iné intertemporálne pravidlo nestanovil.
22. K premlčaniu práva, poukazuje súd na od 01.04.2015 účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo vyššie v odôvodnení citované. Podľa tohto ustanovenia sa použijú na predmetný zmluvný úverový vzťah, bez ohľadu na to, že sa jedná o obchodnoprávny záväzok, ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. ( § 103 OZ ).
23. Banka sa so žalovaným dohodla, že jej úver vráti v splátkach zročných k 10. dňu kalendárneho mesiaca s konečnou splatnosťou úveru do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Podľa žalobcu malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 6.7.2013, a to z dôvodu omeškania žalovaného s bližšie neurčenými splátkami.
24. K žalobe neboli pripojené žiadne listinné dôkazy obsahujúce špecifikáciu uplatnenej pohľadávky, z ktorej by bolo zrejmé, akým spôsobom a v akých sumách bol úver žalovaným splácaný. Z dôkazov pridložených k žalobe nie je zrejmé, z dôvodu nesplatenia ktorých splátok úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa § 103 OZ však platí, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Povinnosťou súdu v prejednávanej veci, ktorá je spotrebiteľkým sporom, bolo však ex officio posúdiť premlčanie žalovanej pohľadávky. Keďže na základe žalobcom predložených listinných dôkazov to nebolo možné, súd vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich platobnú disciplínu žalovaného. Výzvy na predloženie požadovaných listinných dôkazov boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené opakovane dňa 28.11.2016 a dňa 20.2.2017. Žalobca však žiadnym spôsobom nereagoval. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 295 C.s.p. prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv aj bez jeho návrhu, pričom súd je povinný vykonať dôkazy, ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa. Zodpovedanie otázky, pre nesplnenie ktorých zročných splátok bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a od ktorého okamihu tak začala plynúť premlčacia doba podľa § 103 OZ, je bezpochyby zásadnej povahy pre rozhodovanie súdu v posudzovanej spotrebiteľskej veci. Napriek tomu, že dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania rozhodujúcich skutkových tvrdení vyplývala žalobcovi už v čase podania žaloby priamo zo zákona (§ 120 ods. 1 O.s.p., § 79 ods. 2 O.s.p.), súd v záujme zákonného rozhodnutia vo veci vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov, ktoré by umožňovali zistenie skutočností potrebných pre rozhodovanie súdu. Napriek vedomosti žalobcu o pochybnostiach, ktoré súd videl v skutkových okolnostiach ním uplatneného nároku, a teda ktoré súd nemal za preukázané, žalobca do termínu verejného vyhlásenia rozsudku na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na to, že žalobca neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, súdu neostalo iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní úspešný. Vzniklo mu právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).