Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-303-2015.pdf
PDF · 89.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/303/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne B. B., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom T. I. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Ďurišovou, advokátkou, so sídlom ul. Kollárova 3, Liptovský Mikuláš, so žalovaným B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. I. XX, zastúpeným JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 22.12.2015 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobkyne ako vlastníka stavby rodinného domu, súp.č. XX, postaveného na pozemku KN-C p.č. 320/4, zastavané plochy a nádvoria , o výmere 99 m2, a vlastníka stavby relaxačného altánku, bez súp.č., postaveného na pozemku KN-C p.č. 320/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, všetky vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. I., právo zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v práve vstupu, prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C p.č. 323/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. I., a to v rozsahu uvedenom v návrhu geometrického plánu č. 150/2015, vyhotoveného GEODÉZIOU LMPD, s.r.o., so sídlom Hollého 7, Žilina, IČO: 47324317, z 27.11.2015, za náhradu, a ktorým rozhodnutím by súd tiež vyslovil, že žalovaný je povinný strpieť výkon práva vstupu, prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok KN-C p.č. 323/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. I., ktorého je výlučným vlastníkom, v rozsahu uvedenom v návrhu geometrického plánu č. 150/2015, vyhotoveného GEODÉZIOU LMPD, s.r.o., so sídlom Hollého 7, Žilina, IČO: 47324317, z 27.11.2015.
2. Uvedený žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa týmito skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobkyňa je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností : pozemku KN-C p.č. 322/5, záhrady, o výmere 159 m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. I., pozemku KN-C p.č. 320/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 99 m2, pozemku KN-C p.č. 320/1, záhrady, o výmere 232 m2, pozemku KN-C p.č. 320/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, stavby rodinného domu súp.č. XX postaveného na pozemku KN-C p.č. 320/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 99 m2, a stavby relaxačného altánku bez súp.č., postaveného na pozemku KN-C p.č. 320/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, všetko vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. I.. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku KN-C p.č. 323/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71 m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. I., ktorý je priľahlým pozemkom (v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka) k vyššie uvedeným pozemkom žalobkyne. Rodinný dom súp.č. XX je postavený na pozemku KN-C p.č. 320/4,
pričom hranice rodinného domu prechádzajú hranicami pozemku, na ktorom je dom postavený. Jediný prístup k tomuto rodinnému domu je zabezpečený cez pozemok KN-C p.č. 318/6, ostatné plochy, 24 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. K pozemkom žalobkyne KN-C p.č. 320/4, KN-C p.č. 322/5, KN-C p.č. 320/7, a relaxačnému altánku sa dá dostať len cez rodinný dom žalobkyne. V prípade potreby akýchkoľvek väčších úprav, opráv či zabezpečenia údržby predmetných nehnuteľností, vrátane rodinného domu a altánku, ako aj ich iného užívania, je prístup žalobkyne k nim podstatne obmedzený. Jediný možný prístup k dotknutým nehnuteľnostiam inak ako cez dom žalobkyne je len cez pozemok žalovaného KN-C p.č. 323/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71 m2, ktorý je priľahlým pozemkom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, a ktorý oddeľuje tieto nehnuteľnosti od verejnej komunikácie (pozemky KN-C p.č. 323/5 a KN-C p.č. 300/2 vo vlastníctve obce Liptovská Kokava.) Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným dohodnúť, a zabezpečiť si tak prístup ku svojím pozemkom a stavbám, odkúpením pozemku KN-C p.č. 323/4, zriadením práva zodpovedajúceho vecného bremena cez pozemok KN-C p.č. 323/4 za odplatu, ako aj uzatvorením nájomnej zmluvy k uvedenému pozemku (list žalobkyne z 14.4.2014 a list žalobkyne z 12.9.2014), avšak žalovaný tieto návrhy odmietol (listom z 22.9.2014.) Žalovaný pritom pozemok KN-C p.č.323/4 využíva len na uskladňovanie dreva. Zriadením vecného bremena na predmetný pozemok žalovaného podľa § 151o ods. 3 OZ , bude však žalovaný obmedzený len v nepatrnej miere, a vo zvyšnej časti bude môcť dotknutý pozemok naďalej využívať na uvedený účel.
3. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobkyňa ako dôkazy označila (a priložila) : listy vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX, všetky k.ú. T. I., list žalobkyne z 14.4.2014, list žalobkyne z 12.9.2014, odpoveď žalovaného z 22.9.2014, návrh geometrického plánu č. 150/2015, a tiež navrhla vykonať výsluch strán sporu.
4. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 8.6.2016 žalovaný potvrdil tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku KN-C p.č. 323/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. I., ktorý pozemok je priľahlým pozemkom k pozemkom žalobkyne : KN-C p.č. 322/5, záhrady, o výmere 159m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. I., KN-C p.č. 320/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 99 m2, a KN-C p.č. 318/6, ostatné plochy, o výmere 24 m2, a súčasne v tomto vyjadrení potvrdil tvrdenie žalobkyne, že prístup k rodinnému domu žalobkyne súp.č. XX, postavenom na pozemku KN-C p.č. 320/4, je možný z verejnej komunikácie cez pozemok žalobkyne KN-C p.č. 318/6. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nesúhlasil s prístavbou k rodinnému domu žalobkyne, ktorá bola v rozpore so stavebným zákonom žalobkyňou zrealizovaná na hranici pozemku žalovaného KN-C p.č. 323/4. V tejto súvislosti žalobkyňa písomne prehlásila, že nebude obmedzovať vlastnícke právo žalovaného. V čase realizácie stavby sa nikto nezaoberal prístupom k stavbe, pričom žalobkyňa, ktorá predmetné nehnuteľnosti zdedila, vedela, že k stavbe rodinného domu je prístup z hlavnej cesty cez pozemok KN-C p.č.318/6. Žalovaný odmietol, že toto je jediný možný prístup k pozemkom žalobkyne. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa kúpila pozemok KN-C p.č. 322/5, ktorý je priľahlý aj k pozemku KN-C p.č. 323/4, pričom pred kúpou vedela o nesúhlasnom stanovisku žalovaného so zriadením vecného bremena spočívajúcom v prístupe k jej nehnuteľnostiam.
5. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalovaný ako dôkazy označil : písomné prehlásenie žalobkyne zo 14.5. 2007 a spomínaný list (odpoveď) žalovaného z 22.9.2014.
6. Na pojednávaní žalobkyňa doplnila, že zúžila pôvodne požadovanú šírku prechodu zo 4 metrov na 3 metre, aby bol umožnený prejazd nákladným vozidlom na privezenie stavebného materiálu, dreva alebo uhlia, pri čo najmenšom obmedzení vlastníckeho práva žalovaného. Vzhľadom na to, že išlo iba o rekonštrukciu stavby, odmietla tvrdenie žalovaného, že by bola povinná dodržiavať odstupovú vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov. Naďalej trvala na tom, že prístup cez požadovaný pozemok žalovaného je najmenej zasahujúci do práv spomedzi vlastníkov susediacich pozemkov. Podľa žalobkyne stavba rodinného domu (teda ešte pred prístavbou verandy realizovanou žalobkyňou) bola uskutočnená ešte právnymi predchodcami žalobkyne na pôdoryse hospodárskej budovy (humna), ktoré na tomto mieste predtým stálo. Aj ak by žalobkyňa nezrealizovala prístavbu k rodinnému domu, nebol by možný prístup k jej pozemkom motorovým vozidlom, nakoľko by vznikol priechod iba v šírke 1,89 metra, teda bol by možný len prechod pešo. To však na riadne užívanie a starostlivosť o jej nehnuteľnosti nepostačuje. Právo cesty cez cudzí pozemok podľa nej zahŕňa nielen právo prechodu peši, ale aj právo prejazdu autom.
7. Na pojednávaní žalovaný doplnil, že žalobkyňa má prístup k svojim pozemkom odzadu, z „novej dediny“, tak ako mali jej rodičia ako predchádzajúci vlastníci. Podľa žalovaného si žalobkyňa sama znemožnila prechod cez svoj pozemok tým, že na parcele KN- C p.č. 322/5 nedodržala pri výstavbe verandy dvojmetrový odstup od hranice susediaceho pozemku. Žalovaný vyjadril právny názor, že zriadiť vecné bremeno s obsahom ako ho navrhuje žalobkyňa je možné len za účelom prístupu k stavbe, a nie za účelom prístupu k pozemku, ako to požaduje žalobkyňa.
8. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže všetky (pre rozhodnutie vo veci relevantné) skutkové tvrdenia strán boli zhodné, pričom súd o ich pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti, osvojil si ako zistený skutkový stav, skutkový stav vyplývajúci z týchto zhodných skutkových tvrdení. Na dokazovanie vykonané predchádzajúcim zákonným sudcom nový zákonný sudca neprihliadal, nakoľko rozhodnutie súdu o vykonaní resp. nevykonaní určitého dôkazu je rozhodnutím o vedení konania, ktorým však súd nikdy nie je viazaný, a preto neodvodzoval svoje skutkové zistenia z predtým vykonaných dôkazov.
9. Na základe zhodných tvrdení strán tak súd dospel k nasledovnému (pre rozhodnutie veci podstatnému) skutkovému záveru. Žalobkyňa je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností : pozemku KN-C p.č. 322/5, záhrady, o výmere 159 m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. I., pozemku KN-C p.č. 320/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 99 m2, pozemku KN-C p.č. 320/1, záhrady, o výmere 232 m2, pozemku KN-C p.č. 320/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, stavby rodinného domu súp.č. 39 postaveného na pozemku KN-C p.č. 320/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 99 m2, a stavby relaxačného altánku bez súp.č., postaveného na pozemku KN-C p.č. 320/7, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, všetko vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. I.. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku KN-C p.č. 323/4, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 71 m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. T. I., ktorý pozemok je priľahlým pozemkom k vyššie uvedeným pozemkom žalobkyne. Minimálne jeden z prístupov (z verejnej komunikácie) k rodinnému domu žalobkyne súp.č. XX, stojacom na pozemku KN-C p.č. 320/4, je možný cez pozemok KN-C p.č. 318/6, ostatné plochy, 24 m2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. K pozemkom žalobkyne KN- C p.č. 320/4, KN-C p.č. 322/5 a KN-C p.č. 320/7 (na ktorom sa nachádza relaxačný altánok žalobkyne) sa tak dá následne dostať (minimálne) tiež cez uvedený rodinný dom.
10. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
11. Súd po právnom posúdení zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov. V danom prípade predovšetkým nejde o situáciu upravenú v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože táto právna úprava sa týka prípadu, ak je určitá stavba obklopená cudzími pozemkami, a súčasne vlastník tejto stavby si nedokáže zabezpečiť prístup ku svojej stavbe inak ako zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcom v práve cesty cez priľahlý (cudzí) pozemok. V danom prípade však žalobkyňa požadovala zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcom v práve cesty cez cudzí (žalovaného) pozemok za účelom zabezpečenia prístupu ku svojím stavbám (rodinného domu a altánku), a ku svojím pozemkom (KN-C p.č. 320/4, KN-C p.č. 322/5 a KN-C p.č. 320/7.) Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdený účel zabezpečenia prístupu ku svojím pozemkom (KN-C p.č. 320/4, KN-C p.č. 322/5 a KN-C p.č. 320/7), súd uvádza, že zriadenie vecného bremena pre takýto účel ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka neupravuje, pretože výslovne hovorí o zabezpečení prístupu k stavbe, a nie k akejkoľvek nehnuteľnosti. Ak by však aj bolo treba uplatniť extenzívny výklad, a pod pojem stavba v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zahrnúť nielen stavby, ale aj pozemky resp. iné nehnuteľnosti, aj tak by tu nešlo o situáciu predvídanú v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože vlastník pozemkov, ku ktorým sa požaduje prístup cez cudzí pozemok, je tiež vlastníkom k týmto pozemkom priľahlému pozemku, a to pozemku KN-C p.č. 318/6, teda nie je naplnená jedna z dvoch kumulatívne formulovaných podmienok § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdený účel zabezpečenia prístupu k stavbám žalobkyne (rodinného domu a relaxačnému altánku), tak vo vzťahu k stavbe rodinnému domu takisto nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože vlastník rodinného domu je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku (KN-C p.č. 318/6), ktorý mu zabezpečuje prístup k tejto stavbe, a rovnako tomu je aj vo vzťahu stavbe
altánku (ak by sa aj táto konštrukcia v zmysle stavebno-právnych predpisov považovala za stavbu), pretože vlastník altánku je súčasne vlastníkom priľahlých pozemkov (KN-C p.č. 318/6, KN-C p.č. 320/4 a KN-C p.č. 320/7), ktoré mu zabezpečujú prístup k tejto „stavbe“. Skutočnosť, že žalobkyňa resp. presnejšie jej právni predchodcovia, do ktorých právneho postavenia však v žalobkyňa vstúpila, si postavili rodinný dom (resp. aj predtým hospodársku budovu) na takom mieste svojho pozemku, ktorý im (de iure) znemožňoval (vychádzajúc z tvrdenie žalobkyne) prístup k ďalším ich pozemkom, je dôsledkom ich rozhodnutia, za ktoré nesú zodpovednosť, čo nemôže mať následky pre žalovaného v podobe akéhokoľvek obmedzenia jeho vlastníckych práv.
12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešným.
15. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.