Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-17-2016.pdf
PDF · 160.74 KB
No categories available
6S/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Michalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu K. A., C. X J., zast. advokátom JUDr. Peter Molitoris, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20 Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, za účasti pribratých účastníkov Š. H., B.H. X J. a W. H., T. XXX D. R. V. Č. W., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Vojčík & partners, Rázusova 28 Košice - advokát JUDr. Leo T. Vojčík o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/040290, takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného - Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. k. OU-KE- OVBP2-2015/040290 z 11. decembra 2015, ako aj rozhodnutie Mesta Košice stavebný úrad, pracovisko Košice-Juh č. A/2015/10057-06/IV-MIS zo 04. 09. 2015 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni priznáva úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/040290 z 11. 12. 2015 ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice pracovisko Košice - Juh č. A/2015/10057-06/IV-MIS zo 04. 09. 2015, ktorým bola povolená stavba pod názvom „RD PRÍSTAVBA - NADSTAVBA“ - zmena dokončenej stavby rodinného domu súpisné číslo 383, ktorý je umiestnený na pozemku parc. č. 1023/1 v kat. území S. K. (evidovanom v registri „C“) na C. B. C. J. pre stavebníka S. H..
2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Š. H. dňa 22. 06. 2015 podal na stavebnom úrade žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu pod názvom: „RD PRÍSTAVBA
- NADSTAVBA“ - zmena dokončenej stavby rodinného domu súpisné číslo 383, ktorý je umiestnený na pozemku parc. č. 1023/1 v kat. území S. K. na C. B. C. J.. Na predmetnú stavbu bolo dňa 22. 09. 2014 Mestom Košice, pracovisko Košice - Juh vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. A/2014/12750-03/IV/TOM, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 01. 2015. Bolo upustené od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko stavebnému úradu boli dobre známe miestne pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Žalobkyňa 01. 04. 2015 a 02. 04. 2015 v stanovenej lehote 08. 04. 2015 podala námietky a pripomienky a zároveň uviedla, že ich dôvody doplní nasledujúci deň. Dňa 09. 04. 2015 doručila námietky a pripomienky k stavbe, v ktorých uviedla, že spracované statické posúdenie pre navrhovanú stavbu nespĺňa náležitosti statického posúdenia a žiadala, aby stavebník preukázal, že existujú dve reálne steny s dilatačnou škárou a nespôsobia tak škodu na susednej nehnuteľnosti, t. j. na pozemku parc. č. 1050 kat. územie Košice - Južné mesto. Námietky podložila odborným stanoviskom znalca v príslušnom odbore. Uviedla, že jedine vnútornou sondou sa dá presne určiť vnútorná podstata veci, ako aj presná hrúbka. Poukázala
na to, že stavba by sa nemala povoliť bez seriózneho statického výpočtu, ako aj zistenia skutočného stavu deliacej steny a základov. Ďalej uviedla, že znalec v zmysle znaleckého posudku nepovažuje kombinovanie materiálov v obvodových múroch za najvhodnejšie riešenie, že vplyvom „podmáčania“ steny a jej nemožnosti vysušenia môže stena sadať a stáva sa menej stabilnou, že strešná konštrukcia na rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve nebola dimenzovaná na záťaž vplyvom snehových závejov, vyjadrila nespokojnosť s realizáciou balkónov, namieta výšku posledného podlažia, ktoré podľa nej nie je podkrovím, má obavu z predimenzovania stavby vplyvom nadstavby, aby bola zohľadnená reálna budúca možnosť nadstavby na C. B. Č.. X a aby vedením uskutočňovania stavby bola poverená oprávnená osoba v zmysle stavebného zákona. V závere námietok uviedla, že je nutné, aby projektant explicitne preukázal, či existujú dve steny s dilatačnou škárou a či nadstavba na rodinnom dome na C. Č.. X nespôsobí škody na rodinnom dome na C. Č.. X. Dňa 10. 06. 2015 stavebnému úradu žalobkyňa doručila písomnú žiadosť, aby stavebný úrad počkal na posúdenie statického vplyvu a zásahu navrhovanej stavby na stavbu jej rodinného domu a aby si vyžiadal preukázanie vplyvu navrhovanej nadstavby a prestavby. Dňa 12. 06. 2015 boli stavebnému úradu doručené dokumenty: zápis zo sondážnych prác, ktoré vykonali a zhodnotili oprávnené osoby v odbore statika stavieb a statický výpočet spracovaný autorizovaným stavebným inžinierom pre statiku stavieb zo sondážnych prác z premerania rozmerov jednoznačne vyplýva, že medzi rodinnými domami je styčná škára (dilatácia), tzn., že objekty rodinných domov na C. X O. C. X sú samostatné stavby, čo je uvedené v statickom výpočte vypracovanom X.. S. A. - autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb, statický výpočet obsahuje aj výpočty, v závere ktorých je uvedené, že susedný rodinný dom navrhovanou nadstavbou nebude zaťažený a konštrukcie rodinného domu na C. Č.. X vyhovujú. V technickej správe vypracovanej projektantom sa uvádza, že stavba rodinného domu obsahuje podkrovie - samostatne stojaci RD s dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím (pôvodne dvoma nadzemnými) a jedným podzemným“. Žalobkyňa 22. 07. 2015 požiadala o predĺženie lehoty kvôli možnosti vyjadrenia nezávislého statika k predloženému statickému výpočtu a 28. 07. 2015 a tiež o prerušenie konania z dôvodu dodania statického výpočtu. Dňa 29. 07. 2015 žalobkyňa predložila „analýzu statického výpočtu X.. S. A. C. J. jún 2015“, v ktorom oprávnená osoba upozornila na riziko ohrozenia stavby bez dôkladnejšej statickej analýzy, stavebný úrad listom z 05. 08. 2015 upovedomil účastníkov konania o podanej analýze statického výpočtu týkajúceho sa zmeny dokončenej stavby rodinného domu a stanovil lehotu na podanie vyjadrenia k podkladom. Žalobkyňa 19. 08. 2015 podala námietky a pripojila k stavebnému konaniu pripomienky, v ktorých uviedla, že základy, ktoré sú dlhodobo podmáčané nadstavbu neznesú. Dňa 25. 08. 2015 žalobkyňa požiadala o ohliadku stavby v rozsahu uvedenom v žiadosti, zároveň žiadala o realizáciu zvukovej izolácie a nesúhlasila s umiestnením kuchynskej linky v spoločnej stene dňa 28. 08. 2015. Stavebnému úradu bolo doručené vyjadrenie spracovateľa statického posúdenia, ktoré bolo analyzované, v ktorom projektant statik vyhlásil, že jestvujúca stavba rodinného domu na C. X v J. po konštrukčnej a statickej stránke tvorí stabilnú a tuhú konštrukciu, ktorá neohrozuje.
3. Stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť o stavebné povolenie v stavebnom konaní z hľadiska uvedeného v § 62 stavebného zákona a zistil, že uskutočnenie ani budúcim užívaním stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie nebudú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva, oprávnené záujmy účastníkov konania. Projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná oprávneným projektantom (ustanovenie § 45 ods. 4 stavebného zákona a obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona) a spĺňa požiadavky ustanovené v § 47 - 53 stavebného zákona o všeobecno-technických požiadavkách na výstavbu. Oprávnené pripomienky účastníkov konania a dotknutých orgánov boli skoordinované a zhrnuté do podmienok pre uskutočnenie stavby, stavebník doložil primerane povahe stavby všetky potrebné doklady k vydaniu stavebného povolenia tak, ako to ustanovenie § 8 a § 9 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. Prihliadnuc k uvedeným skutočnostiam bolo možné žiadosti stavebníka vyhovieť a rozhodnúť o povolení stavby pod názvom „RD PRÍSTAVBA - NADSTAVBA“.
4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu t. j. stavebného úradu podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom v prvej časti odvolania žiadala, by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie a to z dôvodu jeho zmätočnosti a rozporu so zákonom. Poukazuje na to, že nie sú dodržané podmienky určené v ust. § 66 ods. 4 písm. a/ a g/ stavebného zákona, trvá na dôvodoch, dôkazoch „predložením statického protiposudku - analýzy X.. K.. T., ktorý dokázal opačné hodnoty oproti statickému výpočtu X.. S.. A. a tak dokázala aj nebezpečenstvo zrútenia celej jej 15 cm hrubej deliacej steny s priľahlými časťami obvodových stien, ako sa to stalo už na J. B.. v J.. Statika
X.. S.. A. je podľa nej podcenená, jeden znalec sa dokonca vyjadril, že by mu mali zobrať pečiatku a nechce byť ďalšou obeťou v poradí. Stavebný úrad vychádzal z toho, že statici sú zodpovední a pre nich je smerodajná pečiatka stavebníkovho statika. Podľa nej mal stavebný úrad, keďže v konaní boli predložené viaceré analýzy, posudky, týkajúce sa statiky, dať vypracovať nový výpočet podľa novej platnej normy. Aj iný autorizovaný statik, ako statici stavebníka má rovnakú váhu. Stavebný úrad vedome riskoval a nebral do úvahy ďalšie „posudky“, ktoré predložila. V druhej časti odvolania opätovne posudzuje závery „statického posudku“, predloženého stavebníkom a „analýz a posudkov“, ktoré predložila ona, ako aj obsah predloženej projektovej dokumentácie. V závere uviedol, že má za to, že postup stavebného úradu konajúceho v stavebnom konaní nebol v súlade so zákonom, nakoľko vo veci vydania stavebného povolenia neakceptoval ňou predložené tri „statické posudky“ a statický „kontrolný“ výpočet X.. K.. T., ktorý preukázal vážne pochybenia a nedostatky pri posudzovaní stavby a „výpočtom“ ohrozenia obidvoch stavieb. Žiadala o zrušenie napadnutého rozhodnutia, zastavenie konania a vrátenie veci stavebnému úradu na nové konanie a rozhodnutie, aby sa riadne preukázala bezpečnosť navrhovanej stavby, aby neohrozila stavebníka a suseda.
5. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania upravenej v ust. § 54 ods. 2 správneho poriadku, doručil na stavebný úrad dňa 29. 10. 2015 podanie, ktorého prílohou bolo „Odborné stanovisko č. 5/2015 zo dňa 26. 10. 2015, vypracované X. Q., D. P. XX, W., ktoré bolo odvolaciemu orgánu doručené dňa 06. 11. 2015. Priamo úradu doručila podanie zo dňa 19. 11. 2015, ktorého prílohou bolo to isté „Odborné stanovisko“, ako bolo dňa 29. 10. 2015 doručené stavebnému úradu. Dňa 24. 11. 2015 doručila tunajšiemu úradu podanie zo dňa 20. 11. 2015, kde o. i. zdôrazňuje predloženie už uvedeného „Odborného stanoviska“. Dňa 03. 12. 2015 doručila tunajšiemu úradu „Znalecký posudok č. 9/2015“ zo dňa 02. 12. 2015, vypracovaný X. Q., D. P. XX, W..
6. Po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaným žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2015/040290 z 11. 12. 2015 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. stavebného úradu.
7. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v stavebnom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili stavebnému úradu, aby vydal napadnuté rozhodnutie, t. j. nebolo preukázané, že nie je možné vyhovieť doplnenej žiadosti stavebníka, preto stavebný úrad rozhodol tak, že žiadosti vyhovel a stavbu povolil. Je potrebné si uvedomiť, že stavebné konanie je návrhové konania a keď navrhovateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky, stavebný úrad musí žiadosti vyhovieť a stavbu povoliť. Vyjadrenia dotknutých orgánov (§ 140a stavebného zákona), ktoré chránia v konaní verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona), boli súhlasné. Účastníci konania môžu v konaní chrániť len svoje subjektívne práva, kvôli existencii ktorých boli za účastníkov konania určení, ako už bolo uvedené.
8. Ako vyplýva z obsahu výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, stavebný úrad aplikoval aj ust. § 66 ods. 4 písm. a/ a g/ v spojení s ust. § 48 stavebného zákona a to v bode 12. Podmienok na uskutočnenie stavby (str. 3 napadnutého rozhodnutia). K obsahu tohto bodu žalovaný považuje za potrebné uviesť, že stavebný úrad nemôže zodpovedať za „fyzickú“ realizáciu stavby, t. j. za kvalitu realizovaných stavebných prác, pri realizácii stavby. V priebehu realizácie stavby jednotlivé kroky stavebných prác sa budú realizovať v úzkej súčinnosti s oprávnenou osobou, ktorá vypracovala časť projektu - statika. V cit. bode 12. je aj uvedený postup v prípade, keď pri realizácii stavby nastane skutočnosť nutnosti zmeny stavby pred dokončením (§ 48 ods. 1 v spojení s ust. § 68 stavebného zákona). V tomto prípade bude stavbu vykonávať odborne spôsobilá osoba na činnosť stavebných prác, tak, ako to je uvedené v bode 3. Podmienok na uskutočnenie stavby (str. 2 napadnutého rozhodnutia). Povinnosti stavebníka, ktoré sú uvedené v bode 14., 15. a 16. Podmienok na uskutočnenie stavby sa vzťahujú na bezpečnosť pri realizácii stavby. V neposlednom rade, za bezpečnosť okolia pri stavbe nezodpovedá stavebný úrad, ktorý nezodpovedá ani za vznik prípadných škôd, vzniknutých v príčinnej súvislosti s realizáciou stavby. Zodpovedný je stavebník a prípadná náhrada škody je občianskoprávnou vecou.
9. K obsahu odvolania, okrem vyššie uvedeného uviedol, že dôvody v ňom uvedené nemohli byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia a ani pre vrátenie veci na nové konanie. V odvolacom konaní postupoval podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, t. j. napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, nielen čo do dôvodov odvolania.
10. Ďalej považuje za potrebné k obsahu odvolania uviesť, že predložená projektová dokumentácia stavby spĺňa požiadavky na jej obsah, vzhľadom na charakter povoľovanej zmeny stavby, ktoré stanovuje ust. § 9 vyhl. č. 453/2000 Z. z. Projektovú dokumentáciu, vrátane jej statickej časti, vypracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá zodpovedá za realizovateľnosť stavby podľa ust. § 46 stavebného zákona.
11. Námietky a pripomienky odvolateľa, ktoré boli vznesené v rozhodnom čase (doručené dňa 09. 04. 2015), boli vyhodnotené a bolo im čiastočne vyhovené. Ďalšie podanie odvolateľa neboli relevantné a má za to, že v odôvodnení tohto rozhodnutia je vysvetlené, z akého dôvodu. Nie je možné akceptovať, aby účastníkom konania bolo priznané viac procesných práv, ako im prináleží zo zákona. Stavebný úrad postupoval v konaní podľa základných pravidiel správneho konania, ktoré upravuje správny poriadok, v neposlednom rade postupoval stavebný úrad aj podľa ust. § 34 správneho poriadku, ktorý upravuje dokazovanie. Odvolateľ nebol zaťažený požiadavkami stavebného úradu na dokazovanie, stavebný úrad vždy reagoval na tie podania odvolateľa, ktoré boli doručené v priebehu konania a ktoré z procesného hľadiska museli byť vyhodnocované, čo v konečnom dôsledku jednoznačne vyplýva z obsahu predloženého spisového materiálu, týkajúceho sa veci.
12. Včas podanou žalobou žalobkyňa žiadala preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj stavebného úradu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na nové konania a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa žiadala aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O. s. p.
13. V žalobe uviedla, že zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo tak k procesným postupom, ako aj samotnými napadnutými rozhodnutiami k závažnému porušeniu ustanovení stavebného zákona, správneho poriadku, vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a č. 453/2000 Z. z. Odcitovala ustanovenia vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a to § 47, 48, 62 a z vyhl. č. 532/2002 § 4, 14, 23, poukázal na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník stavby nesmie ohroziť susedovu stavbu úpravami stavby bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby má za to, že žalovaný neakceptoval žiaden z dôkazov, ktoré predložila v rámci odvolacieho konania v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné sporné, arbitrárne, zmätočné, svojvoľné a nezákonné závery. Uviedol, že neakceptuje ňou v rámci odvolacieho konania predložené odborné stanovisko č. 5/2015 z 26. 10. 2015 spracované X. Q. ani znalecký posudok č. 9/2015 rovnakého zhotoviteľa z dôvodu, že boli predložené až v odvolacom konaní. Teda boli predložené až po lehote na podania odvolania, pričom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 59 správneho poriadku sa má odvolací orgán zaoberať iba napadnutým rozhodnutím a obsahom predloženého spisového materiálu. Podľa nej zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku nevplýva, žeby účastník konania nemohol predkladať dôkazy po uplynutí lehoty na odvolanie. Účastník konania môže meniť a dopĺňať svoje podanie a to tak v rozsahu dôvodov odvolania, ako aj z hľadiska predložených dôkazov, o čom svedčí § 59 ods. 1 správneho poriadku, ktorý upravuje možnosť odvolacieho orgánu doplniť doterajšie konanie. Toto tvrdenie oprel aj o názor správneho súdu publikovaného pod č. BohA811/42. Neobstojí argumentácia žalovaného, kde poukazuje na povinnosť predložiť dôkazy v „rozhodnom čase v priebehu stavebného konania“, pričom za rozhodný čas považuje čas na uplatnenie námietok podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona. Podľa nej nie je možné stotožňovať námietku podľa stavebného zákona s dôkazom v konaní. Predloženými dôkazmi nevzniesla žiadnu novú námietku iba dokumentovala opodstatnenosť svojich pôvodných námietok. Predložené a žalovaným odmietnuté listinné dôkazy mali preukázať, že stavebný úrad sa s jej riadne a včas vznesenými námietkami vysporiadal iba formalisticky, prípadne sa vôbec nevysporiadal. Predložené dôkazy v podobe odborného stanoviska a znaleckého posudku neboli novou námietkou ale boli dôkazmi preukazujúcimi opodstatnenosť odvolacích dôvodov a pôvodných námietok. Žalovaný bez zákonného dôvodu odmietol zaoberať sa ňou predloženými dôkazmi, čím porušil nielen ustanovenia správneho poriadku, ale tiež jej ústavou zaručené právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Namieta, že v stavebnom konaní nebolo vykonané miestne zisťovanie, ktoré navrhovala a pomocou ktorého by bolo možné preveriť, či sa reálny technický stav stavby zhoduje so stavom deklarovaným v projekte. Z obsahu ňou predložených listinných dôkazov vypracovaných odborníkmi v oblasti statiky stavieb (v tom čase najmä statický posudok X.. A. H. z 28. 05. 2014, posudok X.. T. C. N.. zo 07. 04. 2015) vyplýva, že stavebníkom predložené podklady najmä pokiaľ ide o posúdenie statiky stavby aj vplyvu na susednú stavbu, ktorá je v jej vlastníctve neposkytovali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, lebo obsahovali závažné odborné nedostatky, neboli kontrolovateľné a nebolo zrejmé, nakoľko vychádzajú zo skutočného stavu stavby. Preto je zrejmé, že podmienky na upustenie od miestneho
zisťovania splnené neboli, čo opakovane namietala. V územnom konaní sa neskúmal skutočný stav základov ani stropov stavby, nakoľko strop v kúpeľni na prízemí je úplne prehnitý od vody z poruchového potrubia v kúpeľni na II. NP, technické zloženie novej železobetónovej dosky na prízemí, ktorú stavebný úrad na ohliadke označil iba ako nejaký trojcentimetrový poter a ktorá chýba aj v statickom výpočte, ako aj veľa iných zamlčaných budúcich nosných železobetónových prvkov, vencov a prekladov ešte aj celej budúcej strechy, technický stav stavebníkovej stavby, nepreskúmané zloženie pivničných stien, nakoľko sú v jej dome, okrem starého zvetraného betónu aj z tehál nepravdivé údaje o zložení deliacej steny, nepreskúmané reálne zloženie obvodových stien, nepriznané trvalé podmáčanie základov u všetkých domov z uličného kanála pri dažďových smrštiach počas celých 80 rokov existencie stavby. Celý výpočet je nekontrolovateľný bez akejkoľvek schémy a podľa už 6 rokov neplatnej ČSN 73 0035. Stavebný úrad, ktorému bolo známe, že vo veci nevykoná miestne zisťovanie ani ústne pojednávanie, určil lehotu na vznesenie námietok v minimálnom rozsahu 7 pracovných dní, nebolo vykonané miestne zisťovanie ani potom, čo stavebný úrad uznal časť jej námietok a uložil stavebníkovi doplniť doplnenie statického posudku o potrebné výpočty a i keď mal k dispozícii ňou predložené odborné stanoviská, najmä od T.. C., opätovne účelovo určil na podanie námietok k predloženému výpočtu minimálnu lehotu 7 pracovných dní, ktorá jej neumožňovala dostatočne odborne a efektívne reagovať na predložený statický výpočet. Tým zo strany stavebného úradu bola porušená zásada primeranosti a v súvislosti s tým aj zásada rovnosti účastníkov. Doplnený statický posudok X.. A. jej bol doručený 17. 07. 2015, pričom jeho obsah potrebovala konzultovať s odborníkom, z ktorého dôvodu podaním z 22. 07. 2015 požiadala o predĺženie lehoty na podanie námietok a zároveň žiadala aj prerušenie konania. Súčasťou tohto podania bolo aj vyjadrenie statika X.. W.Ý.I. z 27. 07. 2015 a fotodokumentácia svedčiaca o neexistencii dilatačnej škáry medzi jej domom a domom stavebníka. Zároveň v odvolacom konaní 16. 10. 2015 oznámila stavebnému úradu vypracovanie znaleckého posudku X.. S.. Q., ktorý v tom čase už znalecký posudok spracovával. Stavebný úrad na uvedené jej písomné žiadosti žiadnym spôsobom nereagoval. Dňa 29. 07. 2015 doručila stavebnému úradu analýzu statického výpočtu X.. S.. A. vypracovanú spoločnosťou Z. H. - X.. K.. T., ktorou nevzniesla nové námietky v konaní, ale tento dôkaz mal slúžiť na podporu pôvodných námietok. Týmto dôkazom bol zásadne spochybňovaný statický výpočet X.. A., ktorá skutočnosť sa nijak nepremietla do rozhodnutia stavebného úradu. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že uvedená analýza nemá žiadnu relevanciu a vplyv na priebeh konania, pretože bola podaná po uplynutí lehoty na podanie námietok. Napriek tomu, že tento dôkaz doložila po uplynutí lehoty na podanie námietok, ako to tvrdí správny orgán, nič mu nebránilo, aby tento dôkaz doručil na vyjadrenie ostatným účastníkom. Podľa jej názoru odmietnutie uvedeného dôkazu správny orgán celkom zmätočne uviedol, že si v konaní ako odvolateľ môžem chrániť iba svoje subjektívne právna, nie verejný záujem a nemôžem tiež posudzovať, či odborne spôsobilé osoby, ktoré vypracovali jednotlivé časti projektovej dokumentácie postupovali kvalifikovane. Samozrejme, že odborné stanoviská, ktoré predkladajú účastníci konania, môže posudzovať iba stavebný úrad, ale nič nebráni účastníkovi predloženú dokumentáciu pripomienkovať a k svojim námietkam predkladať dôkazy preukazujúce ich relevanciu. V súvislosti s ochranou svojich subjektívnych práv opakovane a na podklade odborných štúdií preukázala, že tak projektová dokumentácia ako aj statický posudok predložený stavebníkom nevychádzali zo skutočného stavu a obsahujú chybné predpoklady, chybné postupy a v dôsledku toho aj chybné závery. Okrem rozporu statického posudku X.. A. s technickými normami opakovane namietala, že nie je správny záver o tom, že medzi jej domom a domom stavebníka je styčná škára - dilatácia. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov ignorovaného statického posudku X.. T., ktorý jednoznačne konštatuje, že medzi dvoma domami stavebníka a jej domom sa jedná o dve steny, avšak medzi nimi je maltová výplň, čo znamená, že sú k sebe tesne primurované. Poukazuje aj na vyjadrenie statika X.. A. H. z 28. 05. 2014, podľa ktorého aj keby mali stavby dve samostatné steny, je nutné preveriť základy a základové pomery ešte pred vydaním stavebného povolenia, pretože pretvorenie základov pod „príťažovou“ stenou môže mať neblahý vplyv na skonsolidované konštrukcie jej stavby. Dodatočný pokles susednej stavby zo základom môže strhnúť bezprostredne susediacu novú stavbu alebo aspoň pootočiť základ. Za krajne formalistický prístup odporujúci tak správnemu poriadku, ako aj stavebnému zákonu považuje tú časť argumentácia žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, v ktorej vo vzťahu k ňou predloženým posudkom a analýzam konštatuje, že tieto nemôže posudzovať vo vzťahu k realizovateľnosti stavby, pričom poukazuje na tzv. verejnoprávny prvok. Je samozrejmé, že stavebný úrad nie je sám povinný skúmať a prehodnocovať správnosť statického posudku a výpočtov tam obsiahnutých, nemôže však v žiadnom prípade ignorovať dôkazy predkladané účastníkmi konania, ktorými sú predložené podklady zásadne spochybňované. Za takýchto okolností sa stavebný úrad stavia do pozície štatistu, ktorý iba skontroluje, či sú podklady v potrebnom počte a rozsahu a stavebné povolenie automaticky vydá. Stavebné konania rovnako ako iné správne konanie napriek tomu, že je konaním návrhovým riadi zásadu
materiálnej pravdy, z ktorej vyplýva správnemu orgánu povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci. Navyše stavebný úrad je podľa § 62 ods. 1 povinný skúmať, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, čo nie je možné bez toho, aby náležite, prípadne aj nariadením ďalšieho dokazovania vyhodnotil relevantné námietky a dôkazy predkladané v konaní účastníkmi. Ak stavebný úrad zistí, hoc aj z námietok účastníka konania, že pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie je potrebný znalecký posudok, je povinný ustanoviť znalca aj sám (§ 36 správneho poriadku). Stavebný úrad takto nepostupoval, ale ignoroval ňou predložené znalecké posúdenie. Zároveň poukázal na ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona, ktorý explicitne stanovuje, že ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu nech sa počíta v územnom rozhodnutí stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. V odvolaní namietala aj uložené povinnosti voči bodu č. 12 výroku stavebného povolenia, ktorými mali byť reflektované jej námietky ohľadom preverenia základov, základových pomerov a stropov opäť vyjadrené statikmi až po nich možno pristúpiť k exaktnému výpočtu únosnosti deliacej steny/stien a základových pásov, čo nemusí stavebník splniť, čo sa však zistí, ak vôbec, až pri kolaudácii stavby. Podľa všetkých dotknutých statikov sa jedná o skutočnosti, ktoré by s ohľadom na ňou uvádzané námietky mali byť preukázané už v stavebnom konaní a nie až v kolaudačnom konaní. Keďže ich prípadné nedodržanie môže mať vo vzťahu k jej stavbe nenapraviteľné následky. Z dôvodu všetkých ňou uvádzaných námietok v žalobe má za to, že rozhodnutie žalovaného sa javí ako nedostatočné a zmätočne odôvodnené, v ktorej súvislosti poukázala na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 6Sžo/183/2010 rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A/48/92, ako aj na rozsudok KS Bratislava sp. zn. 1S/84/2011.
14. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že stavebný úrad skúma, či boli splnené podmienky na povolenie stavby, ktoré stanovuje stavebný zákona jeho vykonávacie predpisy. Stavebník využil svoje právo na zmenu dokončenej stavby v tomto území, ktoré je súčasťou jeho práva užívať stavbu na účel, na ktorý je určená. Samotným vydaním stavebného povolenia nie je a nebude znemožnené užívanie nehnuteľnosti žalobkyne na účel, na ktorý je určená, t. j. nie sú porušené jej subjektívne práva vyplývajúce z vlastníctva susednej samostatnej stavby rodinného domu. Z obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad aplikoval aj § 66 ods. 4 písm. a/ a g/ v spojení s § 48 stavebného zákona a to v bode 12 Podmienok na uskutočnenie stavby, čím chránil práve subjektívne práva žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazuje na zlý stav svojej stavby, je to len a len jej vec, pretože je povinná stavbu udržiavať v dobrom stavebnom stave. Posudzovanie splnenia podmienok pre vydanie stavebného povolenia je vo vecnej príslušnosti stavebného úradu a účastník konania nie je oprávnenou osobou na to, aby posudzoval dokazovanie ako také, vedené stavebným úradom (§ 34 správneho poriadku). Žalobkyni nebolo odoprené žiadne jej procesné právo vzhľadom na zákonnú postupnosť v priebehu stavebného konania. To, že žalobkyňa sa neustále zaoberala len jednou a tou istou vecou, pričom zo strany stavebného úradu bolo správne postupované v rozhodnom čase, t. j. v čase zákonnej možnosti na uplatnenie námietok a pripomienok, čo jednoznačne vyplýva z obsahu spisu. Dokazovanie vedie stavebný úrad ako správny orgán, nie účastníci konania. Samotné stavebné povolenie ako také nemôže nikomu spôsobiť škodu na jeho nehnuteľnosti. Prípadné škody môžu byť spôsobené jedine fyzickou realizáciou povolenej stavby a tá nemôže byť realizovaná bez stavebného povolenia, ktoré stavebný úrad má povinnosť vydať, pokiaľ sú splnené podmienky na jeho vydanie, čo v danom prípade jednoznačne splnené bolo.
15. Pribratí účastníci vo vyjadrení k žalobe uviedli, že nezodpovedá realite tvrdenie žalobkyne o hrozbe závažnej ujmy, dokonca finančne vyjadrenej až do 100 000 eur, ani možné nebezpečenstvo ohrozenia života osôb a už vôbec nie zrútenie stavby žalobkyne. Žalobkyňou bolo jasne dokázané, že obidva susedné múry boli vybudované v rôznom čase, pričom múr žalobkyne bol prestavovaný až po vybudovaní ich nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť na C. č. X je pevná, stabilná, tuhá konštrukcia s pevnými základmi, ktorá nikoho neohrozuje a je možné na nej spoľahlivo realizovať projektovú nadstavbu (obytné podkrovie so sedlovou strechou. Majú za to, že žalobkyňa sa rozhodla rafinovane zneužívať zákon, ktorý jej umožňoval ako účastníkovi konania vznášať najrôznejšie námietky a nepochopiteľne a za každú cenu predlžovať trvanie stavebného konania bez toho, aby počas tejto doby dokázala relevantným spôsobom zdôvodniť svoje konanie. Cieľom nadstavby bola výmena starej plochej plechovej strechy za sedlovú s vytvorením obytného podkrovia nad druhým NP a nepatrné rozšírenie pôdorysu o plochu štandardných balkónov a dosiahnuť tak lepšie využitie domu. Žalobkyňa, aby svojim argumentom
dodala vážnosť, napadá a spochybňuje projektantov, statika, ich odbornú spôsobilosť, stavebný dozor a prostredníctvom rôznych posudkov statikov, v ktorých vystupuje ako ich platiaca klientka, argumentuje odbornými názormi, ktoré nekriticky akceptujú jej ničím nedoložené tvrdenia o tom ako nevhodnom podloží a požiadavky na najrôznejšie analýzy, geologické prieskumy a podobne. Predložený posudok X.. Q. uvádza vyslovene nepravdivé údaje o konštrukcii stropu druhého nadzemného podlažia. Ani jeden z posudzujúcich statikov, ktorých si najala žalobkyňa, nevypracoval svoj posudok na základe faktov o ich nehnuteľnosti, o ktorej neveľkú prístavbu a zmenu pultovej strechy na sedlovú s obytným podkrovím sa jednalo. Ani jeden sa neprišiel pozrieť pri posudzovaní na ich nehnuteľnosť, ale v súlade s požiadavkami platiacej žalobkyne podporili jej „odborné“ „na mieru“. Ich nehnuteľnosť tvorí podľa všetkých odborníkov, ktorí ju skontrolovali (statik, zodpovedný projektant, stavebný dozor, odborníci zhotoviteľa) samostatnú, stabilnú a tuhú konštrukciu a na základe doterajších uskutočnených stavebných prác realizovaných v období platnosti stavebného povolenia, nevykazuje žiadne statické anomálie.
16. Žalobkyňa spolu so žalobou žiadala o odklad vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného a krajský súd uznesením č. k. 6S/17/2016-72 z 13.05.2016 žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia vyhovel. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.05.2016.
17. Pribratí účastníci požiadali krajský súd o zrušenie uznesenia č. k. 6S/17/2016-72 z 13. 05. 2016, ktorým bola odložená vykonateľnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a krajský súd uznesením č. k. 6S/17/2016-131 zo 07. 01. 2017 návrh na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti zamietol.
18. Pribratí účastníci prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 14. 03. 2017 súdu oznámili, že vzhľadom na dobu trvania územného, stavebného konania sa rozhodli, že nijakú nadstavbu, teda obytné podkrovie na dokončenom rodinnom dome súpisné číslo XXX podľa Stavebného povolenia A/2015/10057-09/IV-MIS neuskutočnia. Existujúca pultová strecha rodinného domu teda zostane zachovaná.
19. Na toto písomné podanie pribratých účastníkov, ktoré bolo zaslané aj právnemu zástupcovi žalobkyne, žalobkyňa odpovedala, že trvá na pokračovaní súdneho konania.
20. Dňom 30. 06. 2016 stratil účinnosť Občiansky súdny poriadok a nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa § 491 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. právne účinky úkonu, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa však tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
21. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením pribratých účastníkov, administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
22. Predmetom preskúmavacieho konania súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby s názvom „RD PRÍSTAVBA - NADSTAVBA“, zmena dokončenej stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/ X, k. ú. S. K., na C. ulici v J..
23. Podľa § 54 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Stavebný zákon“), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
24. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
25. Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
26. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
27. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
28. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
29. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
30. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitným predpisom, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
31. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
32. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
33. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
34. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.
35. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:
a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.
36. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
37. V tomto konkrétnom prípade prvostupňový správny orgán, t.j. stavebný úrad, vo veci konal na základe žiadosti staviteľa Š. H. o vydanie stavebného povolenia na stavbu pod názvom: („RD PRÍSTAVBA - NADSTAVBA), zmena dokončenej stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je umiestnený na pozemku parcely č. XXXX/X, katastrálne územie S. K.. Na predmetnú stavbu bolo 22. 09. 2014 Mestom Košice, pracovisko Košice Juh, vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. A/2014/12750-003/IV/TOM, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 01. 2015. Stavebný úrad listom zo 17. 03. 2015 oznámil začatie stavebného konania a podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania so stanovením lehoty na vznesenie námietok a pripomienok v súlade s § 61 ods. 3 Stavebného zákona. V oznámení boli účastníci stavebného konania poučení o tom, že môžu podať svoje námietky a pripomienky k žiadosti o stavebné povolenie najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliada. Žalobkyňa 09. 04. 2015 teda v stanovenej lehote doručila stavebnému úradu námietky, v ktorých namietala statické posúdenie stavby vypracované X.. A. a ako prílohu pripojila odborné stanovisko č. 6/2015 vypracované X.. T. C., N.., v ktorom bolo namietané, že statický výpočet nezodpovedá forme požadovanej v § 46 ods. 1 Stavebného zákona a je nekontrolovateľné. Zároveň uviedol, že je nutné, aby projektant statiky explicitne preukázal, či existujú dve reálne steny s dilatačnou špárou a či stavba nespôsobí škody na rodinnom dome žalobkyni. Stavebník (pribrané osoby) dňa 12. 06. 2015 doplnil žiadosť, a to ohľadne nespracovania statického posúdenia stavby vzhľadom na námietku a prílohu žalobkyne spracované X.. A. a X.. A. H., ktorí uviedli,
že statik v územnom ale predovšetkým v stavebnom konaní vychádzal zo zistení na základe pozorovania existujúcich sond v murive - steny rodinného domu na C. X, ktorého nadstavba a prístavba sú predmetom stavebného konania a doplnili aj statický výpočet. Žalobkyňa predkladala postupne aj ďalšie odborné posudky, resp. odborné vyjadrenia statikov, ktoré zaslala, resp. pripojila aj k žalobe, ide o znalecký posudok č. 09/2015 zo dňa 01. 12. 2015 vypracovaný Inžinierskou kanceláriou Loudych č. 5/2015 z 26. 10. 2015, odborné stanovisko X.. T. C., N.. znalca z odboru stavebníctvo, statika stavieb č. 6/2015 zo 07. 04. 2015, komentár k statickému posudku projektu navrhovanej stavby na C. X v J. X.. K. T., autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb zo dňa 17. 05. 2016, odborné vyjadrenie Inžinierskej kancelárie Loudych zo dňa 09. 09. 2016 so záverom, z ktorého vyplýva, že je potrebné previesť korektné statické výpočty, pre rozdielne tvrdenia účastníkov je z pohľadu znalca nevyhnutné vykonať komplexnú ohliadku „reálne“. Stav existujúcej stavby na C. X v rámci výkonu stavebného dohľadu je nutné „preveriť všetky vytýkané skutočnosti aj za prítomnosti žalobkyne, urobiť nevyhnutné vŕtané sondy a objektívne ich dokumentovať fotodokumentáciou. Je to potrebné vykonať z dôvodu neprimerané a neodborného zásahu do statiky oboch stavieb, t. j. stavieb na ulici C. č. X a X, ktoré sú na seba konštrukčne závislé, môže bezprostredne byť ohrozený nie len majetok, ale aj životy a zdravie.
38. Žalobkyňa opakovane nielen počas stavebného konania, ale aj v priebehu súdneho konania žiadala o prerušenie stavebného konania, vykonanie ohliadky na mieste samom a nariadenie ústneho pojednávania.
39. Vzhľadom na námietky žalobkyne, ktoré vzniesla už v priebehu stavebného konania, a to v lehote stanovenej v oznámení o začatí stavebného konania, kde namietala chyby statického výpočtu nosnosti, teda namietala statické posúdenie stavby, ktorú vypracoval X.. S.. A., ku ktorému následne priložila aj odborné posudky stavebníkov - statikov, odborné vyjadrenia, z ktorých vyplývalo tak, ako bolo uvedené, že vzhľadom na konštrukčnú závislosť stavieb (nehnuteľnosti), a to na ulici C. č. X a X, je potrebné vykonať kompletnú ohliadku reálneho stavu existujúcich stavieb a preveriť všetky skutočnosti v súvislosti s namietanou statikou aj za prítomnosti žalobkyne, urobiť vrtné sondy a objektívne ich zdokumentovať aj fotodokumentáciou. Nakoľko v danom prípade odborné tvrdenia stavebných inžinierov - statikov, boli v rozporné, ako aj vzhľadom na to, že samotná žalobkyňa sa domáhala ohliadky na mieste samom, ako aj ústneho pojednávania, stavebný úrad za účelom ozrejmenia, resp. odstránenia uvedených námietok, nemal sa len uspokojiť s doplnením žiadosti ohľadne statického posúdenia stavby, ktorú predložil stavebník 12. 06. 2015, ktoré doplnenie tak isto žalobkyňa namietala a doložila odbornými posúdeniami statikov, bolo tak, ako je to uvedené aj v odbornom posudku č. 5/2016, vykonať miestne šetrenie za účasti účastníkov stavebného konania, ale aj statika, ktorý by mohol na mieste samom komplexne posúdiť reálny stav existujúcich stavieb a odborne zodpovedať aj na otázky účastníkov stavebného konania predovšetkým žalobkyne, pretože táto vznášala námietky voči statickému posúdeniu stavby. Je pravdou, že stavebný úrad v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 Stavebného zákona môže upustiť od miestneho zisťovania, prípadne aj ústneho pojednávania, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a žiadosť poskytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej veci. V danom prípade tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa v stanovenej lehote po doručení oznámenia o začatí stavebného konania vzniesla námietky týkajúce sa posúdenia statiky stavby, k čomu doložila aj odborné vyjadrenia statikov a i keď, ako už bolo uvedené, pribrané osoby ako stavebníci doplnili žiadosť, ako im bolo uložené stavebným úradom ohľadne spracovania statického posúdenia stavby, ale keďže aj proti tomuto statickému posúdeniu stavby zo dňa 07. 05. 2015 žalobkyňa vzniesla námietky, čo sa týka statického posúdenia a výpočtu, k čomu postupne doložila aj odborné vyjadrenia statikov, stavebný úrad podľa názoru krajského súdu v danom prípade mal nariadiť miestne zisťovanie za účasti účastníkov stavebného konania, ale aj statika, prípadne nariadiť aj ústne pojednávanie, aby mal dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a predovšetkým takýmto postupom by zrejme už v priebehu stavebného konania bolo možné aj za prítomnosti odborníka statika posúdiť námietky žalobkyne, ktoré vznášala v súvislosti so statickým posúdením stavby, ktoré predložili stavebníci k stavebnému povoleniu, resp. k jeho doplneniu zo dňa 07. 05. 2015.
40. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila po 7 dní od doručenia oznámenia o začatí stavebného konania, a to predovšetkým odborné posudky a vyjadrenia odborníkov statikov na tieto dôkazy už nemohol prihliadať, lebo boli predložené po v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko žalobkyňa vo včas podaných námietkach namietala statické posúdenie a statický výpočet, ktorý bol pripojený k stavebnému povoleniu a tým, že aj po uplynutí tejto lehoty doložila odborné vyjadrenia a stanoviská statikov, nejde o dôkazy, ktoré boli predložené po v zákonom
stanovenej lehote, pretože žalobkyňa, ako už bolo uvedené, vzniesla námietku ohľadne posúdenia statiky a len na túto námietku, že je opodstatnená, doložila aj vypracované odborné stanoviská a posudky od odborníkov statikov, teda tieto posúdenia a hodnotenia neboli jej vlastné ako účastníčky konania, ale preukazovala svoje námietky, resp. ich podložila odbornými hodnoteniami a stanoviskami, z toho dôvodu prvostupňový správny orgán stavebný úrad, ale predovšetkým aj žalovaný sa mal vyporiadať so všetkými námietkami žalobkyne. Stavebný úrad, keďže sa mal vyporiadať so všetkými námietkami, ktoré vzniesla žalobkyňa v priebehu stavebného konania preto bolo jeho povinnosťou v rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne uviesť, prečo námietky žalobkyňa a predovšetkým ňou predložené dôkazy, t. j. odborné posudky a odborné vyjadrenia statikov, nemôžu mať vplyv na vydanie stavebného povolenia a z akého dôvodu sa priklonil iba k statickému posúdeniu stavby, ktoré boli predložené stavebníkom, či spolu so žiadosťou o stavebné povolenie alebo doplnením, ktoré vypracovali statici zo dňa 07. 05. 2015, najmä keď aj toto statické posúdenie žalobkyňa namietala a predložila ďalšie odborné posúdenie a vyjadrenie iných statikov, ktorí poukazovali na to, že je nevyhnutné urobiť vrtné sondy, objektívne ich zdokumentovať, aby bolo možné posúdiť, či neprimeraným a neodborným zásahom na základe vydaného stavebného povolenia, nezasiahne sa do statiky oboch stavieb, teda stavieb, ktoré sa nachádzajú na ulici C. č. X a X, ktoré sú na sebe konštrukčne závislé. Krajský súd má za to, že prvostupňový správny orgán, ale ani žalovaný, sa dostatočným spôsobom nezaoberali, nevyporiali, prípadne nebolo vykonané ďalšie dokazovanie, ktorým by sa odstránili rozporné tvrdenia účastníkov stavebného konania, ale predovšetkým znalcov z odboru stavebníctvo - statika. Zrejme tieto rozporné tvrdenia bolo možné odstrániť aj miestnou ohliadkou za účasti nielen účastníkov stavebného konania, ale aj odborníka, statika, prípadne ústnym pojednávaním za prítomnosti statika, ktorý by mohol ozrejmiť námietky žalobkyne a mohol by sa odborne vyjadriť aj k odborným stanoviskám, resp. odborným vyjadreniam statikov, ktoré predkladala žalobkyňa, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nie je jasné, či sa mal možnosť vyjadriť k nim aj spracovateľ statického posúdenia stavby X.. A. a X.. H..
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
42. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci dôsledne zistiť skutkový stav, predovšetkým sa správne orgány musia dostatočne a dôsledne vyporiadať s námietkou žalobkyne, ktorú vzniesla v námietkach dňa 09. 04. 2015, dôsledne sa vyporiadať ňou predloženými odbornými vyjadrenia odbornými posúdeniami statikov, odstrániť rozpory, ktoré v danom prípade sú medzi odbornými posudkami a vyjadreniami statikov, ktoré predkladala žalobkyňa a tými, ktoré predložili stavebníci a tak, ako už bolo uvedené, bude potrebné vo veci nariadiť miestne zisťovanie aj za prítomnosti statika, prípadne nariadiť ústne pojednávanie za prítomnosti statika, aby sa mohli odstrániť rozpory v statických posudkoch - hodnotenia, pretože za súčasného stavu, ktorý vyplýva z pripojených administratívnych spisov, sa javí, že správne orgány nemali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, najmä čo sa týka statického posúdenia.
43. Pribratí účastníci v podaní zo dňa 14. 03. 2017 uviedli, že nebudú realizovať nijakú nadstavbu, teda obytné podkrovie na dokončenom rodinnom dome súpisné číslo XXX podľa stavebného povolenia, z ktorého dôvodu odpadajú aj prekážky na odklad vykonateľnosti rozhodnutia krajský súd udáva, že v tomto preskúmavacom konaní súd preskúmava rozhodnutie, ktorým bolo povolenie stavby a námietka, že stavebníci sa rozhodli ďalej nepokračovať v stavbe tak, ako bola povolená stavebným povolením, nemá v danom prípade žiaden vplyv na to, že takýmto jednostranným prehlásením stavebníkov došlo k zmene stavebného povolenia.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal úplnú náhradu trov konania.
45. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).
46. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.