Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/19/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO 30 807 484 proti povinnému: Y. spol. s r.o., Y. H., XXX XX X., Z. XX XXX XXX o vymoženie 7.911,97 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD., Exekútorsky úrad Košice, Kupeckého 29, Košice pod EX 858/2001, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. zo dňa 30.6.2016 č. k. 0Er/4591/2001-19 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odvolaniu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 0Er/4591/2001-15 zo dňa 21.10.2009, ktorým odvolateľ napadol výrok o trovách exekúcie v celom rozsahu vyhovel, uznesenie v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov exekúcie zrušil a rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd uznesením sp. zn. 0Er 4591/2001 - 15 zo dňa 21.10.2009 vyhlásil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie vo výške 51,04 eura zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. Dôvodom neprípustnosti exekúcie bol výmaz povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu dňa 8.1.2009. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a namietal, že rozhodnutím súdu bol nesprávne zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Domnieval sa, že nie je možné vždy použiť analógiu, že výmaz spoločnosti z obchodného registra znamená jej nemajetnosť. Uviedol, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo až po ôsmich rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie a nie z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nemajetnosť. Zdôraznil, že oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol predvídať, že podnikateľská činnosť povinného dospeje až k jeho výmazu z OR.

3. Sudca podľa § 374 ods. 4 O. s. p. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie (ktoré vydal vyšší súdny úradník) a zistil, že odvolanie oprávneného bolo podané dôvodne, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň zrušil uznesenie v napadnutom výroku a opätovne rozhodol.

4. V novom rozhodnutí o trovách exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že na základe súdom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Kupeckého 29, Košice zo dňa 23.1.2002 č. 5802 023971 prebiehala exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7 911,97 eura. Exekučné konanie začalo dňa 11.12.2001 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Súdny

exekútor písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.7.2009 požiadal o zastavenie exekučného konania, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 8.1.2009 bez právneho nástupcu, čím zaniklo právo priznané exekučným titulom a žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 53,24 eura. Napadnuté uznesenie v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nebolo odvolaním napadnuté a sa stalo právoplatným a vykonateľným.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a uviedol, že je vždy potrebné skúmať, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a následne tiež to, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení oboch predpokladov uvedených v hypotéze právnej normy, možno oprávneného zaviazať na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi síce vznikli trovy exekúcie ako aj právo na ich náhradu, avšak podľa § 203 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.12.2001 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo ku dňu 8.1.2009, preto súd prvej inštancie aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že oprávnený v čase začatia predmetného exekučného konania nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného, svojim konaním tak zastavenie exekúcie nezavinil, a preto ho nie je možné zaviazať na úhradu trov exekučného konania. Sudca preskúmal odvolanie oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že pokiaľ ide o žiadosť oprávneného, aby mu súd neuložil nahradiť trovy exekúcie, je dôvodné, preto v celom rozsahu vyhovel odvolaniu v uvedenej alternatíve a napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu odvolanie súdny exekútor. Citujúc ustanovenia § 203 ods. 2, § 235 ods. 2, § 196, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že trovy exekúcie zásadne znáša povinný, v konkrétnych situáciách je však povinný uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Ak Exekučný poriadok neobsahuje výslovnú reguláciu pre prípad, že trovy exekúcie nemôže uhradiť povinný, napríklad v dôsledku zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu, a pritom nejde o žiadnu zo špecifických situácií, za ktorých trovy exekúcie obligatórne znáša oprávnený, súdny exekútor zastával názor, že potom vec nemožno vybaviť tak, že súdny exekútor stráca nárok na náhradu trov exekúcie. Tvrdil, že ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu úpravu, potom je potrebné použiť ustanovenia všeobecného civilnoprocesného predpisu, napríklad ustanovenie § 256 ods. 2 C. s. p. Poukázal na to, že exekučné konanie inicioval oprávnený a v jeho prospech vynaložil súdny exekútor náklady. Súdny exekútor uviedol, že súd prvej inštancie mal podľa § 203 Exekučného poriadku zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s tým, že pri rozhodovaní o ich výške mal zohľadniť mieru náležitej opatrnosti oprávneného pri predvídaní dôvodu zastavenia exekúcie a nevyhnutnosť trov exekúcie z pohľadu účelného vymáhania nároku oprávneného a tieto aspekty premietnuť do konkrétnej výšky trov. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Oprávnený sa vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nesúhlasil so stanoviskom súdneho exekútora a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol uznesením dňa 30.6.2016 a odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania súdnym exekútorom dňa 4.11.2016.

9. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách exekúcie a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

10. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z. z.), podľa citovaného ustanovenia sa však exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. To platí aj na predmetnú exekúciu, ktorá sa začala dňa 11.12.2001.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý sa stal účinným od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Odvolanie súdneho exekútora bolo podané po 1.7.2016, súd prvej inštancie však rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

15. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

16. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

17. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

18. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné.

19. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nemožno podať mimoriadne dovolanie.

20. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné iba podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2013. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 znamená, že vypustil vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je teda od 1.11.2013 prípustné.

21. Len v prípade, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhoduje sudca § 374 ods. 4 O. s. p.).

22. V súlade s touto právnou úpravou rozhodol vo veci vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 21.10.2009 č. k. 0Er 4591/2001-15, v ktorom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Na základe odvolania oprávneného proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie sa uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie zo zákona zrušilo a vo veci o trovách exekúcie rozhodol zákonný sudca uznesením zo dňa 30.6.2016 tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

23. Keďže Exekučný poriadok v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nepripúšťal odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie a vo veci rozhodoval sudca, proti tomuto uzneseniu odvolanie nemožno podať.

24. Na tento záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov konania súdom prvej inštancie, pretože toto nesprávne poučenie nezakladá ich procesnú legitimáciu na podanie odvolania, keďže odvolanie proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie, ak vo veci rozhodoval sudca súdu prvej inštancie, je zo zákona vylúčené.

25. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

26. V prejednávanej veci súdny exekútor podal odvolanie proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa citovaného zákonného ustanovenia odmietol.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).