Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Co-53-2017.pdf
PDF · 86.46 KB
Case nature
Subarea
15Co/53/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, X. X., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 11 270,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 10. 2016, č. k. 14C/308/2014 - 200, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v IV. a V. výroku o trovách konania a trovách štátu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 385,75 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 03. 08. 2014 až do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V časti, v ktorej žalobca požadoval zaplatenie sumy 9 754,83 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 03. 08. 2014 do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 90,- Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovaný potvrdil, že uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, a že došlo k poistnej udalosti dňa 19. 06. 2014. Nebola sporná otázka výšky použiteľných zvyškov vozidla, ani náklad za odťah a existencia 5% spoluúčasti. Spochybňoval vypočítanú výšku všeobecnej zostatkovej hodnoty motorového vozidla. Z týchto dôvodov súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. T. U.. V zmysle znaleckého posudku, všeobecná hodnota motorového vozidla žalobcu v čase poistnej udalosti predstavovala 13 737,- eur. Znalec si vyčíslil odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 90,- eur, ktorá suma bola uhradená zálohou zo štátnych prostriedkov. Žalovaný mal výhrady k znaleckému posudku, najmä namietal zle zadaný koeficient K3 počtu majiteľov. Zástupca žalobcu vzal podaním zo dňa 30. 11. 2015 čiastočne žalobcu späť ohľadom sumy 9 754,83 eur s príslušenstvom. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil. Z týchto dôvodov súd v tejto časti rozhodol tak, že konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Znalec vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil s námietkou nesprávneho použitia koeficientu K3 a z týchto dôvodov stanovil hodnotu vozidla na 13 600,-
eur. Žalobca sa k tomuto prípisu znalca nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Súd potom vychádzal z takto stanovenej všeobecnej hodnoty 13 600,- eur. Po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov motorového vozidla 8 010,- eur, pripočítaní primeraných nákladov za odťah 99,62 eur a odpočítaní 5% spoluúčasti 284,48 eur, vypočítal výšku poistného plnenia na 5 405,14 eur. Po odpočítaní sumy, ktorá už bola zo strany žalovaného uhradená vo výške 4 019,39 eur, zostalo žalovanému doplatiť z titulu poistného plnenia sumu 1 385,75 eur. V tejto časti potom súd žalobe žalobcu vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Súd priznal z tejto sumy požadovaný úrok z omeškania v rozsahu 5,15% ročne od požadovaného dátumu, ktorý nebol zo strany žalovaného spochybnený. Vychádzal zo znenia § 517 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že v prevažnej miere úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%. V konaní vznikli trovy štátu vo výške 90,- eur z titulu zaplatenej odmeny znalca. Súd uložil túto povinnosť uhradiť žalobcovi, z koho podnetu bolo toto dokazovanie nariadené, a ktorý bol v prevažnej miere neúspešný.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku o trovách konania (štvrtý výrok), ako aj voči trovám štátu (piaty výrok), ktorým okresný súd zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu vo výške 90,- eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Namietal, že až po vykonanom znaleckom posudku mohla byť ustálená výška žalovaného nároku, a preto podaním zo dňa 26. 09. 2016 žalobca zaslal súdu čiastočné späťvzatie žaloby, po ktorom bola výška žalovanej sumy modifikovaná na sumu 1 515,90 eur. Súd zo žalovanej sumy 1 515,90 eur (100%) priznal žalobcovi sumu 1 385,75 eur (91,5%) a vo zvyšku, t. j. v sume 130,15 eur (8,5%) návrh zamietol. Je teda zrejmé, že žalobca mal úspech v časti 91,5%. Dodatočne na námietku žalovaného, znalec modifikoval výšku znalecky určenej hodnoty vozidla na sumu 13 600,- eur, teda ju znížil o 137,- eur, na čo už žalobca nestihol zareagovať, lebo inak by vzal svoj návrh späť aj v príslušnej časti, ktorá by po započítaní spoluúčasti predstavovala vyššie uvedenú sumu 130,15 eur. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, mal súd priznať náhradu trov žalobcovi a nie žalovanému, ako to urobil v napadnutom rozhodnutí. Súd teda nesprávne aplikoval správny právny predpis (ust. § 255 CSP). Zastavenie konania v uvedenej časti však nemožno považovať za neúspech v konaní, teda súd nemohol aplikovať pri rozhodovaní o trovách § 255 CSP. Keby tak súd urobil, tak by aplikoval nesprávny právny predpis. Do úvahy v prípade zastavenia konania prichádza len aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP, avšak ani na aplikáciu tohto ustanovenia zákona v danom prípade nie je dôvod, nakoľko žalobca procesne nezavinil zastavenie konania v uvedenej časti, keďže v časti 9 754,83 eur bral svoj návrh späť vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania. Ďalej namietal, že súd mal uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania neúspešnej sporovej strane najmä z dôvodu, že bez vykonania znaleckého dokazovania nebolo možné určiť výšku žalovaného nároku a znalecký posudok si nemohol žalobca obstarať pred súdnym konaním, nakoľko by takýto dôkaz súd nepovažoval za znalecký posudok, ale len za listinný dôkaz.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne a navrhol ho v plnom rozsahu potvrdiť. Okresný súd správne vyhodnotil tú skutočnosť, že si žalobca v konaní uplatňoval sumu 11 270,73 eur a až po späťvzatí si žalobca uplatňoval sumu 1 515,90 eur, z ktorej mu súd priznal len 1 385,75 eur. Pri vyhodnocovaní úspechu, či neúspechu žalobcu v konaní, nemožno preto vychádzať zo sumy uplatňovanej v súdnom konaní až po čiastočnom späťvzatí žaloby, ale je treba vychádzať z pôvodne uplatnenej sumy, nakoľko žalobca nebral žalobu späť z dôvodu, že by mu žalovaná plnila (pre jej správanie), ale z dôvodu, že si uplatnil neprimerane vysokú sumu. Nič nebránilo žalobcovi, aby si už pred súdnym konaním overil skutočnú hodnotu motorového vozidla a mohol tak predísť tak výraznému neúspechu v súdnom konaní.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Z obsahu spisu aj z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral čiastočne žalobu späť svojim podaním zo dňa 30. 11. 2015 v časti sumy 9 754,83 eur s príslušenstvom. Žalobca takto konal v priebehu konania po tom, ako bol vo veci vypracovaný znalecký posudok. Okresný súd z tohto dôvodu čiastočne konanie zastavil o sumu 9 754,83 eur s príslušenstvom. V konečnom dôsledku žalobca namiesto sumy 11 250,73 eur s príslušenstvom po čiastočnom späťvzatí žaloby žaloval iba sumu 1 515,90 eur s príslušenstvom, pričom okresný súd mu priznal sumu 1 385,75 eur s príslušenstvom ako dôvodný nárok.
8. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobcom žalovaná suma, o ktorej súd ďalej konal, predstavovala zanedbateľnú časť oproti pôvodne žalovanej sume.
9. Je zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, na ktoré prípady je potrebné aplikovať právnu úpravu v ust. § 256 CSP. Žalovaný bez pochyby nemôže niesť následky vo forme povinnosti znášať trovy konania, ktoré v súvislosti so zastavením konania a v priebehu konania vznikli žalobcovi výlučne jeho vlastným zavinením (úkon čiastočné späťvzatie žaloby).
10. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že až po vykonanom znaleckom posudku mohla byť ustálená výška žalovaného nároku, a že žalobca procesne nezavinil zastavenie konania v uvedenej časti sumy 9 754,83 eur, pretože bral čiastočne žalobu späť, vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu výška plnenia v predmetnom konaní, kde sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu havarijného poistenia motorového vozidla, nezávisela od znaleckého posudku. V danom prípade nemožno však opomenúť ani fakt, že žalobca si uplatnil neprimerane vysokú sumu, pričom mu nič nebránilo v tom, aby si už pred súdnym konaním overil skutočnú hodnotu motorového vozidla a mohol tak predísť tak výraznému neúspechu v súdnom konaní.
11. Pokiaľ teda žalobca v konaní mal pomer úspechu menší než žalovaný a súd nezistil dôvody pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, bolo potrebné žalovanému priznať náhradu trov účelne vynaložených, tak ako to urobil aj okresný súd.
12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu však vôbec nevyplýva, ako dospel k pomeru úspechu, resp. neúspechu tej ktorej strany, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu „75%“. Nedostatočné odôvodnenie spôsobuje v inštančnom postupe rozhodnutie súdu nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť a nekonkrétnosť. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo výroku o trovách konania postupoval bez toho, aby stranám konania vysvetlil a dal odpoveď na otázku, akým spôsobom, a na základe čoho, aké myšlienkové postupy a hodnotiace úvahy uplatnil pri rozhodovaní o trovách konania, keď podľa zásady pomeru úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 75%. Uvedeným postupom bola stranám odňatá možnosť konať pred súdom, na ktorú vadu odvolací súd musel prihliadnuť.
13. Po zistení vyššie uvedenej vady, odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa bude dôsledne riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, a o trovách konania opätovne rozhodne v zmysle ust. § 255 a § 262 CSP, v ktorom určí pomer úspechu a neúspechu strán konania a svoje rozhodnutie v tejto časti riadne odôvodní.
14. Zároveň odvolací súd zrušil aj závislí piaty výrok súdneho rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je taktiež nepreskúmateľný a právne nezdôvodnený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 08. 2015, č. k. 14C/308/2014 - 104, ktoré je právoplatné a vykonateľné, a ktorým bola žalobcovi uložená tiež povinnosť zložiť preddavok v sume 100,- eur a uvedené rozhodnutie už bolo dané na vymáhanie.
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).