Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/62/2009

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobcu X. N. V., štátny podnik, IČO: XX XXX XXX, so sídlom G., J. N. X, proti žalovanej N., N.. J., IČO: XX XXX XXX, so sídlom J., O., v konaní o zaplatenie XX XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške XX XXX,XX Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Uznesením Okresného súdu H. sp. zn. XK XX/X /správne zrejme XXXX/ - XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz, pričom uvedené uznesenie Okresného súdu H. sp. zn. XK XX/X /správne zrejme XXXX/ - XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. . Z Obchodného vestníka taktiež vyplýva, že za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená F. M. U., K., so sídlom kancelárie H., E. XX.

3. Súd zaslal správcovi úpadcu (žalovanej) písomnú výzvu zo dňa XX. XX. XXXX (s poukazom na novelizované znenie ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“), účinné od 01. 01. 2020), ktorou ho vyzval, aby sa vyjadril v lehote 30 dní od doručenia výzvy súdom, či podáva návrh na pokračovanie v konaní podľa ust. . Správca konkurznej podstaty na výzvu súdu v stanovenej lehote 30 dní od doručenia nereagoval, zostal nečinný a nepodal návrh na pokračovanie v konaní.

4. Súd zaslal žalovanej písomnú výzvu zo dňa XX. XX. XXXX, (s poukazom na novelizované znenie ust. , účinné od 01. 01. 2020 ), ktorou ju vyzval, aby sa vyjadrila v lehote 30 dní od doručenia výzvy súdom, či podáva návrh na pokračovanie v konaní podľa ust. . Žalovaná na výzvu súdu v stanovenej lehote 30 dní od doručenia nereagovala, zostala nečinná a nepodala návrh na pokračovanie v konaní.

5. Podľa oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov

konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

7. Podľa , účinného od XX. XX. XXXX v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

8. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 01. 2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

9. Novelizované znenie , ktoré nadobudlo účinnosť od 01. 01. 2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01. 01. 2020 k ich prerušeniu. Žalovaná a ani správca úpadcu na výzvu súdu nereagovali a nepodali návrh na pokračovanie v konaní.

10. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom resp. žalovanou na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa v spojení s , o ktorom súd rozhodne procesným postupom podľa a nasl. (ďalej ako „“).

11. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na závery Krajského súdu v G. uvedené v odôvodnení uznesenia č. k. XXCob/XX/XXXX-XXX. zo dňa XX. XX. XXXX, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ako aj žalovaným má v zmysle účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia , ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ust. , ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.“

12. Súd rovnako poukazuje na dôvodovú správu k uvedenému ust. , ktorá udáva „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže

byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“

13. Zo znenia ust. , ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 01. 01. 2020 nahradený zákonným ustanovením , preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa v spojení s ( a nasl.) zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.

14. V danom prípade je súd toho názoru, že nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. . Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. je procesný postup súdu, keď súd nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali priamo zo zákona a súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, konanie vo veci zastaví.

15. Ďalej súd poukazuje na to, že nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa , pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania žalovanej a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila a preto súd konanie vo veci zastavil.

16. Dôsledkom aplikácie ust. je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie , ktoré bude analogicky v zmysle , aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa . Preto súd konanie vo veci zastavil.

17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a . V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01. 01. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť procesne zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nepodala návrh na pokračovanie v konaní s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali priamo zo zákona. Súd v danom prípade posúdil vec v zmysle ust. a je toho názoru, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a je vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.