Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Bratislava, Mlynské Nivy 44/A právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: G. C., H.. XX.XX.XXXX, C. S. H.P. XX, XXX XX E. - A., o zaplatenie 271,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 39C/222/2015-38 z 13. 10. 2015 rozhodol

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 184,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 184,26 eur od 31.07.2014 do zaplatenia a nahradiť i trovy konania vo výške 28,25 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 5,87 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 22,38 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 271,79 eur, predstavujúcej nedoplatok za dodaný zemný plyn vo výške 184,26 eur, výšku nákladov za zabezpečenie fyzického prerušenia - obmedzenia dodávky zemného plynu vo výške 78,53 eur a sumy 6,- eur predstavujúcej poplatok 2 x 3,- eur za upomienku s prísl. a náhrady trov konania. Vychádzal zo zistenia, že na daný prípad sa vzťahuje ust. § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p., keďže predmet konania nepresahuje sumu 1.000,- eur. Mal preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvou o združenej dodávke plynu v zmysle § 47 ods. 8 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva zo samotného postavenia účastníkov konania, kedy nebolo pochýb o tom, že žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, ktorá má v predmete činnosti uvedenú dodávku plynu a žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba spotrebiteľ, keďže odoberala plyn pre svoje vlastné potreby. Preto na daný prípad okrem zákona o energetike aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, § 488 OZ, §§ 47 ods. 8, 82 ods. 1 písm. g/ ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike s prihliadnutím na obchodné podmienky žalobcu účinných v čase uzavretia zmluvy, a to bod 2.12, bod 6.1, bod 8.2, bod 8.8, bod 8.14, bod 10.14, bod 10.8, bod 10.9, bod 10.10, § 420 ods. 1 OZ, § 42 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1, 2 a nar. vl. SR č. 87/ 1995 Z.z., nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou vo výške 184,26 eur, sumy predstavujúcej náklady za dodaný plyn fakturované vo fakturačnom období 19. 11. 2013

- 30. 6. 2014, považoval za dôvodný, keďže žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a dodával pre žalovanú na dohodnutom odbernom mieste plyn, ktorú dodávku účtoval faktúrou číslo XXXXXXXXXX, žalovaná si však povinnosť uhradiť cenu za odobratý plyn v tomto období nesplnila, preto ju zaviazal na úhradu čiastky 184,26 eur s prísl.

4. Za nedôvodnú považoval žalobu v časti požadovanej náhrady nákladov za zabezpečenie fyzického prerušenia, resp. obmedzenia dodávky zmluvného zemného plynu z titulu neoprávneného odberu vo výške 78,53 eur a náhrady za upomienku v sume 3x3 eur. Uzavrel, že žalobca vôbec nepreukázal ujmu, ktorá mu v súvislosti so zabezpečením fyzického prerušenia resp. obmedzenia z titulu neoprávneného odberu pre koncového spotrebiteľa vznikla, pričom v zmysle § 82 odsek 2 zák. č. 251/2012 Z.z. by mal nárok na skutočne vzniknutú škodu. V tejto časti dôvodnosť svojho nároku odôvodňoval z cenníka služieb, avšak nepreukázal ničím, že by mu škoda pri fyzickom prerušení - obmedzení dodávky plynu vznikla práve v tejto výške. Výšku škody preukazoval poukazom na obchodné podmienky a cenník. Súd dospel k záveru, že aj keby ujma za prerušenie - obmedzenie dodávky plynu zo strany žalobcu bola preukázaná, nebolo by možné predmetný nárok žalobcovi priznať, nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou a poplatok za prerušenie/obmedzenie dodávky plynu bol žalobcom jednostranne stanovený, nebol určený na základe dohody účastníkov konania, teda nebol individuálne dojednaný. Považoval za neprijateľné, aby spotrebiteľ bol viazaný výškou nákladov závisiacou výlučne len od vôle dodávateľa, ktorá je pre spotrebiteľa nepredvídateľná. Podľa súdu neobstojí ani argument žalobcu o tom, že žalovaná sa oboznámila s cenníkom a obchodnými podmienkami, nakoľko v zmluve uzatváranej medzi účastníkmi, že žalovaná sa oboznámila s obchodnými podmienkami a cenníkom, túto skutočnosť potvrdila svojím podpisom, o čom mal súd pochybnosti, nakoľko táto skutočnosť nebola ničím preukázaná, keďže samotná zmluva v tejto časti obsahuje zmienku o tom, že obchodné podmienky, ako aj cenník sú zverejnené na internetovej stránke žalobcu. Za nedôvodnú považoval žalobcom požadovanú náhradu za upomienku vo výške 3 x 3,- eura, nakoľko tieto poplatky vyhodnotil ako sankciu za oneskorené platby a takouto sankciou môže byť zmluvná pokuta alebo úrok z omeškania. Uvedené poplatky súd posúdil ako zmluvnú pokutu, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, aby účastníci konania uzavreli dohodu o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta môže byť dojednaná iba písomne, v dojednaní musí určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo v danom prípade nebolo preukázané. Z uvedených dôvodov nepovažoval žalobu o zaplatenie 78,53 eur a o zaplatenie 3 x 3,- eur za dôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník mal vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 67,79 %, žalovaná bola úspešná v rozsahu 32,21 %, úspech žalobcu predstavuje 35,58 %, preto v tomto rozsahu žalobcovi priznal pomernú časť náhrady zaplateného súdneho poplatku, teda zo sumy 16,50 eur sumu 5,87 eur a z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 62,91 eur (za 2 úkony právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady) sumu 22,38 eur.

6. Proti rozsudku okrem výroku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené, podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho práv neho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žiadal rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá a vo výroku o trovách konania zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené aj v prevyšujúcej časti a aby žalovaná bola zaviazaná na úhradu všetkých trov. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci. Namietal nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia, nakoľko podľa neho došlo k znevýhodneniu žalobcu a zvýhodneniu žalovaného. Zdôraznil, že medzi účastníkmi nesporne vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého obom stranám vznikli tak práva, ako aj povinnosti. Teda kritériom na nárok strán voči sebe navzájom je existencia a trvanie zmluvného vzťahu. Pokiaľ ku skončeniu zmluvného vzťahu nedôjde, odberateľ môže odoberať plyn a dodávateľ má nárok na odplatu za odobratý zemný plyn, ako aj ďalšie poplatky. Z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanej vyúčtovaný nedoplatok za odber plynu vyplýva, že dňa 20. 5. 2014 došlo k úkonu - Zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. K tomuto dňu bol spravený odpočet spotreby zemného plynu. Po tomto úkone a dni už k spotrebe zemného plynu nedošlo. Za

úkon - Zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX dňa 23. 5. 2014, v ktorej je uvedené, že je vystavená v zmysle platných zmluvných podmienok a cenníka. Uvedené podklady mal súd k dispozícii, takisto výzvy na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zemného plynu vystavené dňa 11. 2. 2014, dňa 11. 3. 2014 a dňa 10. 4. 2014, takisto mal k dispozícii zmluvu o združenej dodávke plynu uzavretej medzi ním a žalovanou, podľa ktorej sa žalovaná oboznámila s obsahom obchodných podmienok a cenníkom. Bol toho názoru, že rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, z dôvodu nedostatočného odôvodnenia postupu najmä v súvislosti s určením toho, že má ísť o škodu, prečo by pre domáhanie sa sumy 78,53 eur malo dôjsť k jeho ujme, prečo mu nebola priznaná náhrada nákladov za upomienku a prečo sumu 3,- eura posudzoval ako zmluvnú pokutu, o ktorej potom vyvodil záver, že o nej v zmluvnej pokute nie je zmienka. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že nikdy netvrdil, že sumy 78,53 eur sa domáha titulom náhrady škody, či ujmy a z podkladov, ktoré predložil takisto to nevyplýva. Takisto nikde netvrdil, že sumy 3 x 3,- eur sa domáha titulom zmluvnej pokuty či ujmy. Uviedol, že podľa cenníka externých služieb a výkonov za zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, patrí mu odplata 78,53 eur a podľa cenníka externých služieb a výkonov na Náhradu nákladov za upomienku patrí mu odplata vo výške 3,- eura. Podľa jeho názoru rozsudok, resp. odôvodnenie vykazuje znaky arbitrárnosti, nie je preskúmateľný a zakladá aj porušenie ústavných práv na súdnu a inú právnu ochranu. Poukazoval na Komentár k § 157 od Prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD., citoval časť uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo 238/2008, sp. zn. 8Sžo 191/2010, 2Mcdo 7/2009, poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR. K odvolaniu pripojil cenník externých služieb a výkonov, obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, účinné od 25. 5. 2013.

7. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 04. 2017 o 12.55 hod. v poj. miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21. 04. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

11. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. . V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 C.s.p.) ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

- § 194 C.s.p.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Skutočnosti a námietky uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov.

16. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Správne sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd udáva:

20. V posudzovanej veci účastníci konania uzavreli dňa 8. 7. 2013 zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, preto správne súd prvej inštancie posudzoval žalobcom uplatnený nárok podľa ustanovení zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a ust. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Uvedenú okolnosť žalovaný v odvolaní ani nenamietal a nespochybňoval. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z ust. § 17 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Za takýchto okolností nemožno konštatovať nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia, pretože žalobca si musel byť vedomý už pri podávaní žaloby, že predmetný vzťahom spotrebiteľským a súd je povinný pri posudzovaní uplatneného nároku prihliadať na ust. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

21. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené dodávateľom a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Z toho vyplýva, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zároveň je nepravdepodobné, aby dodávateľ, ktorý má množstvo spotrebiteľov zvládol prostredníctvom svojich zamestnancov osobitné vyjednávať všetky (aj nepodstatné) zložky zmluvných podmienok a na druhej strane, aby bežný priemerný spotrebiteľ vedel náležite vyhodnotiť zmluvné podmienky písané obyčajne malým, skoro nečitateľným písmom, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť. Je iluzórne, aby priemerný spotrebiteľ mal pri uzavieraní zmluvy dostatok časového priestoru na vyhodnotenie všetkých zmluvných podmienok predložených mu dodávateľom.

22. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza sa z toho, že predovšetkým sa spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti oproti spotrebiteľovi, vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Zo zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti vyplýva, že jej súčasťou je odkaz na „Cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť“ a „Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti“, ktoré, podľa obsahu zmluvy, sú uverejnené na internetovej stránke dodávateľa, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a odberateľ sa oboznámil s ich obsahom.

25. Obsah takto koncipovanej zmluvy vzbudzuje pochybnosti hraničiace s istotou, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol oboznámený s obchodnými podmienkami poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti a cenníkom plynu pre odberateľov kategórie domácnosť.

26. Z ust. § 82 ods. 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike vyplýva oprávnenie prevádzkovateľa distribučnej siete vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu. Otázka nákladov spojených s prerušením distribúcie a dodávky plynu z dôvodov neplnenia povinnosti odberateľa je riešená v obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti odkazom na cenník externých služieb a výkonov platný v čase prerušenia dodávky. V prejednávanej veci žalovaná podpísala zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, v nej vyslovila súhlas s „Obchodnými podmienkami poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti“ a „Cenníkom plynu pre odberateľov kategórie domácnosť“, žalobcom uvádzaný cenník externých služieb a výkonov nie je obsahom „Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti“, obsahuje iba odkaz na tento cenník. Z uvedeného je zrejmé, že ide o podmienku zmluvy, ktorá nebola individuálne so žalovanou dojednaná, teda medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu dohody o výške odplaty za náklady súvisiace s oprávnením žalobcu vykonať potrebné technické opatrenia za účelom zabránenia neoprávnenému odberu plynu.

27. Ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. ukladá odberateľovi uhradiť dodávateľovi plynu, ktorý neoprávnene odoberal plyn uhradiť skutočne vzniknutú škodu ak vznikla, ako aj ušlý zisk. Keďže dodávateľovi v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vzniká nárok voči odberateľovi nárok na náhradu škody, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, pri uplatňovaní tohto nároku bol povinný preukázať vznik škody v uplatňovanej výške.

28. Žalobca si nárok na úhradu nákladov súvisiacich s vykonaním technických opatrení za účelom zabránenia neoprávnenému odberu plynu, ako to vyplýva zo žaloby, aj z jeho odvolania, neuplatňoval ako nárok na náhradu škody. Hodnotil ich ako náklady stanovené fixnou sumou, bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov, vyplývajúcu z cenníka externých služieb a výkonov. Za takýchto okolností aj podľa záveru odvolacieho súdu ide o poplatok, s ktorým žalovaná nebola oboznámená a nemohla ani ovplyvniť jeho výšku. Keďže tieto náklady nie sú nákladmi za dodávku plynu, toto zmluvné dojednanie by mohlo byť platné iba za podmienky, že by bolo súčasťou zmluvy, resp. išlo by o dohodu podpísanú oboma

stranami. V danom prípade k uzavretiu takejto dohody nedošlo, preto odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, je teda neplatná.

29. Žalobca namietal, že náhradu nákladov za upomienku si nikdy neuplatnil titulom zmluvnej pokuty, či ujmy, jeho dôvodnosť odvodzoval z cenníka externých služieb a výkonov, bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov. Je zrejmé, že ide o poplatok, ktorý nemožno hodnotiť inak, len ako sankciu súvisiacu s oneskoreným platením ceny za poskytnutú službu - dodávku plynu, pre platnosť ktorého sa vyžadovalo podľa § 544 ods. 2 osobitné dojednanie v písomnej forme, ako to konštatoval súd. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní a žalovanej žiadne preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).