Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-942-2015.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/942/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobkyne U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. R. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/181/2013-97 zo dňa 16. 09. 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 160,67 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 14. 11. 2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože prihliadol na námietku premlčania, ktorú uplatnil žalovaný.
2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 07. 05. 2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni 5000,- Sk a táto sa zaviazala vrátiť požičanú sumu zvýšenú o 4.840, t. j. v sume 9.840 Sk v 12 mesačných splátkach po 820 Sk. Žalobkyňa úver splácala od 22. 05. 2008 do 22. 04. 2009 a celkovo uhradila žalovanému 326,64 EUR. Keďže úverová zmluva nemala náležitosti predpísané podľa § 4 ods. 2 písm. d) až k) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanú sumu 160,67 EUR žalobkyňa požadovala ako bezdôvodné obohatenie, lebo o túto sumu uhradila viac, ako bol poskytnutý úver, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Vzhľadom na námietku zaujatosti, ktorú vzniesol žalovaný, sa okresný súd najskôr zaoberal touto námietkou. Z prehľadu splátok zistil, že posledné plnenie žalobkyne žalovanému bolo 22. 04. 2009. Najneskôr sa uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v objektívnej dobe 3 rokov podľa § 107 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a táto uplynula dňom 22. 04. 2012. Žaloba bola podaná až 23. 12. 2013 po uplynutí premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie žalobkyne o úmyselnom získaní bezdôvodného obohatenia a z toho dôvodu plynutí 10 ročnej premlčacej doby s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nie je pre okresný súd záväzné. Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čím poskytovateľ úveru (žalovaný) prichádza o výrazné finančné prostriedky. Je preto nelogické, že neuvádzanie predpísaných náležitostí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo z jeho strany bolo úmyselné konanie, zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný okresný súd náhradu trov nepriznal, lebo žalovaný žiadne trovy neuplatnil.
4. Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní namietala, že na posudzovaný prípad sa vzťahuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota vzhľadom na úmysel odporcu získať od žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal v predmete podnikania poskytovanie úverov. Dlhodobo vystupuje z pozície poskytovateľa pôžičiek spotrebiteľom. Počas tejto doby nepostupoval pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi podľa právnej úpravy zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zo spotrebiteľských zmlúv žiadal úžernícke úroky. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil, lebo žalobkyňa mu uhradila aj poplatky a úroky, ktoré boli v zmluve dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
12. Okresný súd žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy zamietol s odôvodnením, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania a z dôvodu uplynutia 3- ročnej objektívnej premlčacej doby ešte pred podaním žaloby. Závery a odôvodnenie okresného súdu o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje odvolací súd za správne, lebo okresný súd zisťoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania v potrebnom rozsahu.
13. Žalobkyňa nesprávne vychádzala z toho, že pre posúdenie premlčania je rozhodujúce plynutie 10- ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá je stanovená za predpokladu preukázania úmyselného obohatenia. Objektívna premlčacia doba, ktorá je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb vždy začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby. Nebolo sporné, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby pripadol na deň, kedy žalobkyňa vykonala poslednú úhradu v prospech žalovaného. Nesprávnosť argumentácie žalobkyne, ktorá tvrdila, že na vec sa vzťahuje 10 ročná premlčacia doba vyplýva z toho, že platnosť úverovej zmluvy, z ktorej požadovala vrátiť
časť plnenia, nespochybňovala ako celok, ale iba v rozsahu úrokov a poplatkov, ktoré boli v zmluve dohodnuté v rozpore s právnou úpravou, čo robí zmluvu iba v tejto časti neplatnou. Preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenia, by žalobkyňa musela vzťahovať na celú úverovú zmluvu. Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nepostačuje iba to, že formulárovú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona, vyhotovil žalovaný, ktorý dlhodobo a legálne vystupuje z pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov. Okresný súd správne prihliadol na námietku premlčania, lebo žalobkyňa neuplatnila právo na súde v objektívnej premlčacej dobe. Je na jej ťarchu, že sa právnej ochrany nedomáhala skôr, alebo že sa nesprávala tak, aby bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí iba od správania žalobkyne ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci pre advokáta. O neplatnosti časti úverovej zmluvy sa žalobkyňa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy, na ktorú poukázala až v tomto konaní.
14. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa nemôže úmysel odporcu získať bezdôvodné obohatenie odôvodniť ani rozhodnutiami súdov v iných veciach, v ktorých súdy neposudzovali právny vzťah strán sporu, pokiaľ tieto rozhodnutia nie sú pre strany sporu záväzné.
15. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému ale žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto krajský súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).