Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/142/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: TEMPO, spol. s r. o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 4051/40 proti žalovanému: G. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. W., K. XXXX, zast. Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát, so sídlom Nitra, Farská 12, o zaplatenie sumy 2.663,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 1. decembra 2016 č. k. 18C/79/2016-53 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a § 255 ods. 2 a uviedol, že dňa 22. 02. 2016 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.663,96 eura istiny s príslušenstvom. Dňa 18. 11. 2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko došlo po preskúmaní reklamácie poisťovňou aj k úhrade zostatku škodovej sumy. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v časti týkajúcej sa trov konania odvolanie žalovaný, namietajúc, že s rozhodnutím súdu ohľadom nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nesúhlasí, rozhodnutie súdu nie je v tejto časti ohľadom trov konania vôbec zdôvodnené, a preto má žalovaný za to, že je aj nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil, pričom je zjavne nesprávna aj aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, nakoľko v tomto prípade je nepochybné, že sú mal správne postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže práve žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému tak mohlo byť priznané právo na plnú náhradu trov konania. Popri skutočnostiach týkajúcich sa veci samej ako predčasné podanie žaloby, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu v rámci späťvzatia žaloby, ako aj nedôvodnosti návrhu, považuje za potrebné uviesť, že výlučne zavinením žalobcu bolo nielen zastavené konanie, ale žalovanému tiež vznikli náklady spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré by v prípade, ak by žalobca nebol nedôvodne podal žalobu a následne nezavinil aj zastavenie konania, neboli žalovanému vznikli. Je preto nedôvodné, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, svoje rozhodnutie nezdôvodnil, navyše postupoval aj podľa nesprávneho ustanovenia CSP. Žalobca bol postupom súdu prvej inštancie zvýhodnený oproti žalovanému, kedy bola rozhodnutím súdu prvej inštancie priznaná žalobcovi možnosť nedôvodne podávať žaloby, spôsobovať žalovanej strane vznik nákladov súvisiacich s konaním a následne bez akýchkoľvek následkov spôsobiť zastavenie konania, a

naopak, žalovaný bol napadnutým rozhodnutím poškodený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že konanie zastavuje a žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania, prípadne alternatívne napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s odvolaním žalovaného sa nedá stotožniť. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19. 02. 2006 domáhal zaplatenia sumy 2.663,96 eura z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným ako zamestnancom žalobcu pri výkone pracovnej činnosti. V čase podania žaloby bola žalobcovi zo strany poisťovne vyplatená len časť (10.800 eur) z celkovo vyčíslenej škody, ktorú spôsobil pri výkone svojej pracovnej činnosti žalovaný, a ktorá bola vo výške 39.543,29 eura. Aj keď plnenie poisťovne žalobca reklamoval, nedalo sa predpokladať, aká bude reakcia zo strany poisťovne. Žaloba voči žalovanému ako ich bývalému zamestnancovi bola podaná dôvodne. Aj po tom, čo došlo k úhrade celej škody poisťovňou, nedošlo k úhrade spoluúčasti, pričom túto spoluúčasť vo výške 100 eur sa od žalovaného už rozhodli nevymáhať, nakoľko vedenie takéhoto sporu pokladali za nehospodárne. Trvajú na tom, že okolnosti, ktoré viedli k podaniu, podľa ich názoru dôvodnej súdnej žaloby, sa zmenili v priebehu konania, na ich zmenu nemali žiaden vplyv a táto zmena okolností závisela len a výlučne od rozhodnutia poisťovne. Žalobca tak len a výlučne na základe okolností, na ktoré nemá žiaden vplyv, zobral dôvodne podanú žalobu späť. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie 22. 02. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.663,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.663,96 eura odo dňa 08. 01. 2016 až do zaplatenia, ako aj trovy konania. V predmetnej žalobe uviedol, že dňa 13. 05. 2015 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení, na základe ktorej bol pridelený užívateľskému zamestnávateľovi Volkswagen Slovakia, a. s., Bratislava. Dňa 04. 09. 2015 žalovaný svojim konaním pri výkone prác u užívateľského zamestnávateľa spôsobil škodu. Dohodu o zrážkach zo mzdy a uznanie záväzku k náhrade škody žalovaný odmietol podpísať. Užívateľský zamestnávateľ žalobcovi vyfakturoval spôsobenú škodu vo výške 39.543,29 eura. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce môže žalobca od žalovaného žiadať náhradu škody vo výške 2.663,96 eura, ktorá predstavuje sumu štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Žalovaný ani po výzve žalovanú sumu neuhradil. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie a následne vzal žalobca podaním zo dňa 15. 11. 2016 (č. l. 50) žalobu späť, keď uviedol, že poisťovňa im v čase podania žaloby uhradila sumu 10.874,35 eura a dňa 25. 02. 2016 sumu 28.568,94 eura. Zo strany poisťovne nedošlo len k úhrade spoluúčasti vo výške 100 eur, ktorú sumu si žalobca od žalovaného neuplatňuje.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 236 v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedenie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

8. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

9. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 je nepreskúmateľné.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom toto svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol len ustanovenie, podľa ktorého o trovách konania rozhodol, pričom toto svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil, pričom keďže konanie bolo zastavené, nie je zrejmé, prečo mal za to, že strana vo veci mala úspech len čiastočný. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia výroku o trovách konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 písm. b) a vrátenia veci v tejto časti v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .