Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-220-2016.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/220/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, H., toho času I. XX, H., zast. JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, a otca: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., zast. splnomocneným zástupcom Františkom Hamšíkom, bytom Hrobáková 15, 851 02 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu styku a o návrhu otca na zvýšenie výživného, zastupovanie maloletého, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.02.2016, č.k. 20P/282/2014-271, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o výživnom z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04.02.2016, č.k. 20P/282/2014-271, zvýšil povinnosť matky platiť výživné na maloletého G. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Určil, že zastupovať maloletého bude otec a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Styk matky s maloletým upravil tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým počas školského roka každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod do pondelka do 08.00 hod; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 15.00 hod do nasledujúceho utorka do 18.00 hod; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod do 25.12 do 18.00 hod a každý párny rok od 26.12. od 09.00 hod do 27.12. do 18.00 hod; počas letných prázdnin od 08.07. od 09.00 hod do 10.07. do 19.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 19.00 hod. Za miesto preberania a odovzdávania maloletého súd určil školské zariadenie, ktoré navštevuje a v prípade, že maloletý nebude prítomný v tomto zariadení a v čase sviatkov a prázdnin súd určil miesto bydliska otca. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.09.2012, č. k. 17P/397/2011-79 v časti o zastupovaní maloletého, výživnom na maloletého a úprave styku matky s maloletým. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 100, § 146 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že návrh otca na zvýšenie výživného bol čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na strane maloletého G. došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, nakoľko dňa 01.09.2013 nastúpil na povinnú školskú dochádzku, čím sa podstatne zmenili jeho pomery. V danom prípade ustálil, že potreby žiakov základnej školy sú podstatne vyššie ako potreby predškolákov. Taktiež mal za to, že k zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výživného znížil o cca XX,- eur mesačne, ako aj na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil cca o XX,- eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine prihliadal na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo opakovane k nárastu cien, tovarov a služieb. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu jej styku s maloletým, súd prvej inštancie uviedol, že vyhovel jej návrhu v celom rozsahu, keďže sa na širšej úprave styku rodičia maloletého dohodli a táto bola jednoznačne v záujme maloletého. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zamietne návrh otca na zvýšenie výživného v celom rozsahu. Uviedla, že nesúhlasí s určenou výškou výživného na maloletého, keďže jej príjem od poslednej úpravy výživného na maloletého klesol. Navýšenie jej povinnosti platiť výživné na maloletého G. zo sumy XX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne označila za neprimerane vysoké, nezodpovedajúce jej schopnostiam a možnostiam. Poukázala na skutočnosť, že od februára 2015 pracuje ako predavačka v oddelení pekáreň a jej mesačný príjem tvorí suma netto XXX,XX eur, z ktorého platí do rúk otca maloletého mesačne XX,- eur na výživné a XX,XX eur za jej neoprávnené preberanie prídavku na dieťa. Uzavrela, že jej na živobytie zostane suma XXX,XX eur, z ktorej musí uhradiť električenku na MHD, stravovanie, oblečenie a ďalšie nevyhnutné výdavky. Vzhľadom na skutočnosť, že je len vyučená kuchárka, bez maturity, mala za to, že si objektívne nevie nájsť zamestnanie s lepším platovým ohodnotením.
4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Bol toho názoru, že odvolanie matky je založené na nepravdách, zavádzaní a prekrucovaní skutočností. Uviedol, že v čase, keď maloletý nastúpil na základnú školu (t.j. ku dňu 01.09.2013), matka hradila výživné v nezmenenej výške XX,- eur mesačne, i napriek skutočnosti, že za obdobie od augusta 2013 do decembra 2013 dosahovala čistý mesačný príjem XXX,XX eur a za pomernú časť roka 2014 dosahovala čistý mesačný príjem XXX,XX eur, vrátane vyplateného odstupného v októbri 2014, vo výške X.XXX,XX eur.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, avšak nie z dôvodov v ňom uvádzaných.
6. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 66 C.m.p., odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 231 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p. (nový procesnoprávny predpis prevzal doterajšiu úpravu - § 231 C.s.p., pozn. odvolacieho súdu), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov.
15. V danej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka svojím odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zvýšil jej povinnosť platiť výživné na maloletého G. zo sumy XX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne s tým, že súd prvej inštancie zvýšil výšku jej povinnosti platiť výživné v zmysle návrhu otca a to počnúc právoplatnosťou rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu iura novit curia, v zmysle ktorej je povinnosťou súdu uplatnený nárok po právnej stránke správne posúdiť bez ohľadu na právny názor účastníka konania. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať zmenu pomerov ex offo, aj keď otec, ktorý nemá právne vzdelanie žiadal, aby bolo zvýšenie výživného na maloletého G. priznané počnúc právoplatnosťou rozsudku. Naviac pri zohľadnení skutočnosti, že v danom prípade sa jedná o konanie mimosporové, kedy súd druhej inštancie nie je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.), odvolací súd na uvedené pochybenie súdu prvej inštancie prihliadal, aj keď nebolo ako odvolací dôvod uplatnené.
XX. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce správne dospel k záveru o zmene pomerov na strane maloletého G. v čase podania návrhu otca, avšak uvedené zistenia neaplikoval v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa nie je rozhodujúca doba súdneho konania, resp. doba jeho skončenia právoplatnosťou meritórneho rozhodnutia, ale doba, keď skutočne došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Možno preto uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné, keď zmenu pomerov nemožno viazať k obdobiu, ktoré nastane v budúcnosti. Samotné námietky matky týkajúce sa skutočnosti, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške jej povinnosti platiť výživné na maloletého G. nezohľadnil objektívne jej schopnosti a možnosti pri plnení vyživovacej povinnosti, odvolací súd vyhodnotil za dôvodné a udáva, že primeranosť zvýšenia výživného na maloletého G. bude potrebné opätovne vyhodnotiť aj v súvislosti s väzbou na ustálenie zmeny pomerov, od ktorej sa bude vyvíjať zvýšenie výživného.
17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
18. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a ustáliť obdobie zmeny pomerov v nadväznosti na zákonné ustanovenie § 77 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine, následne vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne v otázke výživného rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).