Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-142-2016.pdf
PDF · 87.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/142/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrakovej a JUDr. Antónie Kandravej v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti povinným: 1/ A. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 2/ M. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. - X., XXX XX Z., 3/ A. C., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXX, XXX XX Z. , o vymoženie 472,68- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5Er 948/2007 - 14 zo dňa 25.07.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade.
II. Vo výroku o trovách exekúcie sa uznesenie z r u š u j e a v zrušenom rozsahu sa vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia.
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) exekúciu voči povinným v 1/ a 2/ rade zastavil. Exekúciu voči povinnému v 3/ rade vyhlásil za neprípustnú a exekúciu voči povinnému v 3/ rade zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi trovy exekúcie vo výške 53, 75 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a exekučného titulu - Platobného rozkazu č. 10908/97 vydaného súdom prvej inštancie dňa 13.02.1998, sa dňa 10.12.2007 začalo exekučné konanie proti povinným. Súd prvej inštancie na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701028638 dňa 21.02.2008. Súdny exekútor podaním zo dňa 17.05.2010 doručeným súdu dňa 19.05.2010 podal podnet na zastavenie konania vo veci z dôvodu, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), g), § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 7 ods. 1 a 2, § 19 Občianskeho zákonníka.
4. Na základe zistení z exekučného spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že šetrením súdneho exekútora za účelom zistenia majetku a pobytu povinných v Sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov SR, na Obecnom úrade v Lukove, v Snakove, v Malcove. Z uvedeného šetrenia vyplýva, že povinní v 1/ a 2/ rade nemajú žiaden majetok, ani nehnuteľný, ani hnuteľný vyššej hodnoty. Ďalšie pokračovanie exekúcie v predmetnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Zároveň na základe oznámenie Obecného úradu v Malcove, ktoré sa nachádza v exekučnom spise súd prvej inštancie zistil, že povinný v 3/ rade zomrel ešte v čase pred začatím exekučného konania, preto čase začatia exekučného konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Z tohto dôvodu súd vyhlásil exekúciu voči povinnému v 3/ rade za neprípustnú a následne ju zastavil. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z vyššie uvedených dôvodov, súd jeho návrhu vyhovel a exekúciu voči všetkým povinným zastavil.
5. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, t.j. za 2 úkony podľa hodinovej sadzby vo výške 6,64 € za 40 min., t.j. 1 x 6,64 Eur (vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - 20 min.), za 9 úkonov paušálnu sumu vo výške 29,88 Eur (1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie majetku povinných, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinných, 3x zisťovanie bydliska povinných), a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 10,29 Eur. Spolu náhrada trov exekúcie aj s DPH predstavuje sumu 53,75 Eur. K náhrade trov zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
6. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Obsah odvolania oprávneného.
7. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu prvého výroku, ktorým súd exekúciu voči povinným v 1/ a 2/ rade zastavil a v rozsahu štvrtého výroku (o trovách exekúcie), ktorým súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,75 Eur, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje len všeobecnú informáciu o tom, aké úkony realizoval súdny exekútor ohľadom zistenia majetkových pomerov, ktoré viedli súdneho exekútora k záveru, že povinní sú nemajetní, teda v napadnutom uznesení nie je uvedené, akým spôsobom bola zistená a preukázaná údajná nemajetnosť povinného. Predpokladom k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je preukázanie nemajetnosti povinného dôsledným šetrením majetkových pomerov povinného úkonmi súdneho exekútora, pričom má za to, že tento predpoklad nebol v tomto prípade splnený, resp. z odôvodnenia nepadnutého uznesenia nevyplýva, akým spôsobom bola zistená a preukázaná nemajetnosť povinných. Vzhľadom na počet povinných osôb, sa možno domnievať, že súdny exekútor zrejme neprezistil majetkové pomery povinných dostatočne dôsledne. Oprávnený má za to, že vzhľadom k tomu, že v konaní sú až 3 povinné osoby, ktorých majetkové pomery bolo potrebné zisťovať, súdny exekútor nepreveril majetkové pomery u všetkých povinných dostatočne dôsledne. Okrem uvedeného si súdny exekútor nesprávne uplatnil trovy a súd nesprávne priznal exekútorovi náhradu trov za úkon - 3x za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko za tento úkon je možné priznať len jednu odmenu bez ohľadu na to, koľkým povinným bolo upovedomenie doručované, teda nie za každé doručenie patrí odmena. Viacnásobne doručenie sa prejavuje v náhrade hotových výdavkoch
- náklady na poštovné. Vzhľadom na uvedené bolo možné exekútorovi priznať nárok na odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti a nie za 9 úkonov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku a vo štvrtom výroku zrušila a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) nevyhovel.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), v spojení s § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnuto rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Vychádzajúc z obsahu súdneho a exekučného spisu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Súdna exekúcia je postup exekučných orgánov, predovšetkým exekučného súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (aj notárskych exekučných zápisnica iných dohôd vyhlásených zákonom za exekučné tituly), vrátane vzťahov, ktoré vznikajú medzi týmito subjektmi na základe ich úkonov, s cieľom dosiahnuť uspokojenie judikovaného nároku oprávneného z majetku povinného alebo vynútenie inej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule.
13. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 472,68 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu č. Ro 10908/97 zo dňa 13.02.1998 vydaného Okresným súdom Bardejov. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701*028638 zo dňa 21.02.2008 na vymoženie uloženej povinnosti 472,68 Eur a trov exekúcie. Dňa 19.05.2010 bolo exekučnému súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým oznámil a spolu s priloženým exekučným spisom aj preukázal relevantné a postačujúce skutočnosti pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie navrhol, aby v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd rozhodne o zastavení exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený.
16. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. v uvedenom prípade napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený. V uvedenom teda možno vidieť tiež ochranu oprávneného pred zbytočným zvyšovaním trov exekúcie.
17. Exekučný súd teda na základe zisťovania z vykonaných úkonov súdneho exekútora správne zastavil exekúciu, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdneho exekútora dostatočným spôsobom zvážil okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Nakoľko exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
18. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia, ktorým súd exekúcie voči povinným v 1/ a 2 / rade zastavil, za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade potvrdil ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
19. Odvolací súd ďalej uvádza, že exekučný súd posledným výrokom napadnutého uznesenia rozhodol aj o trovách exekúcie, pričom oprávnený sa odvolal aj voči tomuto výroku.
20. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
21. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, ktorým predmetnú exekúciu zastavil, uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,67 Eur pozostávajúce z 2 úkonov podľa hodinovej sadzby vo výške 6,64 Eur za 40 min., t.j. 1 x 6,64 € (vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie
- 20 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - 20 min.), z 9 úkonov podľa paušálnej sumy vo výške 29,88 Eur (1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie majetku povinných, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinných, 3x zisťovanie bydliska povinných), a z náhrady hotových výdavkov na poštovné vo výške 10,29 Eur.
22. Odvolací súd vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie tiež v priznaní odmeny súdnemu exekútorovi za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie každému adresátovi. Autor vyhlášky Ministerstvo spravodlivosti SR sledovalo odmeniť exekútora okrem iného aj za úkon spojený s doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Aby sa odmena nespájala len so samotným vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, ale z hľadiska efektu aj s jeho doručením, odmenu formuloval slovami za ,,doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“. Tak pokryl komplexnejšie odmenu exekútora vynaloženú v spojení s upovedomením o začatí exekúcie. Je pritom nerozhodujúce, koľkým adresátom je toto upovedomenie doručené. Kým vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa náročnejší postup exekútora, samotné doručenie v pravom zmysle slova predstavuje viac-menej administratívnu agendu (napr. zalepenie obálky). Bolo by nelogické odmeňovať administratívny úkon a úkon spojený s priamym výkonom exekúcie nechať nepovšimnutý.
23. V tomto svetle treba pristupovať aj k otázke, čo je podstatou odmeny za ,,doručenie upovedomenia exekúcie“. Odvolací súd je toho názoru, že zmyslom tejto odmeny je odmeniť exekútora za to, že vydal upovedomenie o začatí exekúcie a doručil ho tomu, komu podľa zákona doručený má byť. Počet adresátov pritom nie je významný, resp. má význam tam, kde to význam aj má mať, a to pri výdavkoch exekútora spojených s doručovaním (,,poštovné“).
24. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v spojení s § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby pôsobilo presvedčivo.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).