Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/154/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: K. Q., R.. XX.X.XXXX, D. J., I. X, zastúpená JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Popradská č. 80, proti žalovaným: 1/ SBD II Košice, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 3, IČO: 00 171 204 a 2/ Spoločenstvo vlastníkov bytov SVB Stier, so sídlom v Košiciach, Stierova 5, IČO: 42 111 366, zastúpený Iuristico s.r.o., so sídlom v Košiciach Cimborkova 13, o splnenie povinnosti vykonať vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.2.2014 č.k. 20C/114/2013-84 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného 2/ vyhotoviť a doručiť žalobkyni písomné vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 pre byt č. XX R. X. poschodí v bytovom dome I. X, X, C. I. X, I.. Č.. XXXX na parcele č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX J.. Ú.. Z., V. J. - I. J., V. J. X., ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/.

Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 2/.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vyhotoviť a doručiť jej písomné vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia za obdobie od 1.1.2010 do 30.6. 2010 pre byt č. 16 na X. poschodí v bytovom dome I. X, X, C. I. X, I.. Č.. XXXX, N.. Č.. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX kat. úz. Z., V. J. - I. J., V. J.X. X., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

2. Rozsudkom z 18.2.2014 Okresný súd Košice II (ďalej iba „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu proti žalovanému v 1. rade, o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol tak, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť vyhotoviť a doručiť žalobkyni písomné vyúčtovanie podľa žalobného návrhu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ vyslovil, že žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 305, 17 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, v bytovom dome I. X, X, zapísaného na LV č. XXXX C. J.. Ú.. Z., obec J.- I.Í. J.. Ide o byt na X. poschodí, vo vchode I. Č.. X, J.. Bytový dom bol do 30.6.2010 v správe žalovaného v 1. rade. Na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov spravuje bytový dom od 1.7.2010 žalovaný v 2. rade. Nový správca, teda žalovaný v 2. rade vykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia za obdobie od júla do decembra 2010, ktoré bolo vydané 26.5.2011. Žalobkyňa namietala, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ nedostala správu o činnosti, týkajúcu sa bytového domu, ani vyúčtovanie použitia fondu za obdobie január až jún 2010. Preto písomne žiadala od žalovaného 1/informáciu o splnení povinnosti podľa § 8a ods. 2 zák. č. 182/93 Z.z. a voči žalovanému 2/ uplatnila písomnú reklamáciu vyúčtovania a požiadala ho o vykonanie vyúčtovania za obdobie január až jún 2010. Tento skutkový stav medzi sporovými stranami nebol sporný.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov), podľa ktorého je správca povinný najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom správu o svojej činnosti týkajúcej sa domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky a údržby a opráv a úhrad za plnenia.

5. Z uvedeného ustanovenia súd vyvodil, že žalovanému v v 1. rade ako správcovi, ktorý vykonával správu do 30.6.2010 vznikla povinnosť predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti a odovzdať všetky písomné materiály súvisiace so správou domu a previesť zostatok majetku vlastníkov domu na účtoch v banke na účty vlastníkov bytového domu I. X, X J.. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na veľké množstvo písomného materiálu sa upustilo od odovzdávania všetkých písomných materiálov každému jednému vlastníkovi individuálne, ale na základe dohody vlastníkov v zastúpení Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov I. I., došlo k odovzdaniu agendy spoločenstvu. Súd prvej inštancie sa stotožnil so stanoviskom žalovaného 1/, že na tento prípad je možné aplikovať ust. § 7b ods. 3 tretia veta zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého odovzdaním správy o činnosti týkajúcej sa domu a písomných materiálov novému správcovi došlo k splneniu zákonnej požiadavky ust. § 8a ods. 2 zákona. Súčasťou záznamu o odovzdaní a prevzatí ekonomickej agendy domu I. X, X boli účtovné doklady o vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a prehľad čerpania opráv v podrobnom členení k 30.6.2010. Súčasťou záznamu je aj vyúčtovanie úhrad za plnenia pod názvom Zúčtované náklady. Súd prvej inštancie poukázal aj na komentár k zákonu o vlastníctve bytov, ktorý poukazuje na praktický problém so splnením povinnosti správcu vykonať vyúčtovanie v priebehu kalendárneho roka a preto má súd za to, že ak žalovaný v 1. rade, ktorý svoju činnosť ukončil v priebehu roka postupoval tak, že aplikoval ust. § 7b ods. 3 zákona, postupoval správne. Rozúčtovanie vynaložených nákladov pre správcu by bolo prakticky nevykonateľné, pretože správca nedisponuje všetkými podkladmi nevyhnutne dôležitými pre reálne vykonanie vyúčtovania. Žalovaný 1/ ukončil svoju správcovskú činnosť ku dňu 30.6.2010 a týmto dňom mu zanikla povinnosť vykonávať správu v zmysle § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a od tohto momentu nemá oprávnenie konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet. Povinnosť stanovená v § 8a ods. 2 prvá a druhá veta zákona o vlastníctve bytov je povinnosť daná správcovi. Zároveň podľa § 8a ods. 3 cit. zák. dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv súvisiacich so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov na nového správcu alebo spoločenstvo. Z dikcie ust. § 7b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov povinnosť vykonať vyúčtovanie použitia povinnosť má existujúce spoločenstvo, teda v danom prípade žalovaný v 2. rade, keďže zákon mu túto povinnosť ukladá, pričom nerozlišuje medzi spoločenstvami, ktoré vykonávali správu počas celého roka alebo začali správu vykonávať v priebehu kalendárneho roka. Na tejto povinnosti podľa názoru súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť, že spoločenstvo (žalovaný 2/) vzniklo až 1.7.2010. Pokiaľ žalovaný 2/ predložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti len za obdobie júl až december 2010, vykonal iba čiastočné vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak žalovaný 2/ tvrdí, že nemá všetky potrebné podklady pre vykonanie vyúčtovania, má sa týchto dokladov domáhať od predchádzajúceho správcu. Keďže žalovaný 2/ si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona len čiastočne a žalobkyni doručil písomné vyúčtovanie len za obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010, zaviazal ho súd prvej inštancie na splnenie povinnosti aj za prvý polrok 2010. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu účelne vynaložených trov. Voči žalovanému 1/ žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol rovnako podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanému 1/ trovy konania nevznikli.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalobkyňu zaviaže na náhradu trov konania.

7. Podľa názoru odvolateľa je rozsudok pre jeho nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru len nekritickým spôsobom prebral argumentáciu žalobkyne bez toho, aby ju konfrontoval s tvrdeniami žalovaného 2/ a ním vznesenými námietkami. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný 2/ disponuje podkladmi potrebnými na vykonanie vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia za obdobie od 1.1.12010 do 30.6.2010 vo vzťahu k žalobkyni. Práve naopak žalovaný 1/ do dnešného dňa nesplnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Ďalej odvolateľ namieta, že súd vec neprávne právne posúdil, keď uzavrel, že povinnosť vykonať vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010 zaťažuje žalovaného 2/. Má za to, že vzhľadom na dĺžku výpovednej lehoty má správca, ktorý končí výkon správy časový priestor na zabezpečenie všetkých potrebných podkladov pre vykonanie vyúčtovania a vypracovanie a predloženie správy o svojej činnosti. Zákon o vlastníctve bytov neukladá nastupujúcemu správcovi vykonať vyúčtovanie aj za obdobie, keď v priebehu príslušného kalendárneho roka správu vykonával iný správca. Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že spoločenstvo nedisponuje žiadnym majetkom a preto navrhuje pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho argumentáciou zmeniť rozhodnutie, čo do povinnosti nahradiť trovy konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zaviazať žalovaného 2/ na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom žalovaného 2/ o nepresvedčivosti napádaného rozsudku a jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti. Poukazuje pritom na svoju argumentáciu v priebehu konania na súde prvej inštancie vo vzťahu k nejednoznačnosti zákona o vlastníctve bytov v otázke splnenia zákonnej povinnosti predložiť vyúčtovanie, ak dôjde k zmene výkonu správy v priebehu roka, preto žalobu smerovala proti bývalému správcovi aj súčasnému správcovi a bolo úlohou súdu vo veci rozhodnúť. Žalobkyňa je toho názoru, že súd prvej inštancie správne nevykonával ďalšie dokazovanie týkajúce sa dispozíciou s podkladmi potrebnými k vykonaniu vyúčtovania použitia fondu za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2010. Ide o splnenie povinností, ktoré neboli a nie sú predmetom tohto konania. Pokiaľ žalovaný 2/ nedisponuje určitými podkladmi je to jeho zodpovednosť a nemožno ju prenášať na žalobkyňu. Žalobkyňa nevidí dôvod na zmenu rozsudku ani v časti náhrady trov konania.

9. Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ vrátane výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť, preto ani nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Súd preskúmaval rozsudok iba v rozsahu, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť požadovaná v žalobnom návrhu a vo výroku o trovách konania.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 . Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované ((§ 470 ods. 2).

11. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto Krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Po zistení, že boli splnené podmienky prípustnosti odvolania, prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu uvedenom v § 379 a 380 spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je nedôvodné.

12. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda, že je tu dôvod na zrušenie rozsudku, pretože účastníkovi konania súd postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom, ďalej podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd je toho názoru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov a tieto správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil existenciu žiadnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na výklade ustanovení § 8a ods. 2, 3 a ust. § 7b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne, logicky a zrozumiteľne vysvetlil svoj myšlienkový postup na základe ktorého dospel k záveru, že v prípade zmeny subjektu vykonávajúceho správu bytového domu v priebehu kalendárneho roka zaťažuje povinnosť vykonať vyúčtovanie za celý predchádzajúci rok nového správcu bytového domu. Odvolací súd sa stotožňuje s touto interpretáciou uvedených ustanovení a konštatuje, že odôvodnenie rozsudku v plnom rozsahu spĺňa požiadavky podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a preto nie je možné dospieť k záveru, že by bolo rozhodnutie nedostatočné, či nepresvedčivé a už vôbec nie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Skutočnosť, že súd prvej inštancie prevzal do odôvodnenia časť argumentácie žalobkyne nie je možné považovať za vadu rozhodnutia. Je pochopiteľné, že ak zákonné ustanovenie umožňuje dvojakú interpretáciu, tak súd môže rozhodnutie odôvodniť iba jednou z dvoch možností. Prevzatie argumentácie žalovaného 2/ je úplne konzistentné s ostatnými závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k posudzovaniu povinností nového správcu vykonať vyúčtovanie.

15. Odvolací súd k odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatku podkladov pre vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia uvádza, že takáto skutočnosť nezbavuje nového správcu bytového domu povinnosti vykonať vyúčtovanie a ak predchádzajúci správca nesplnil svoju povinnosť, nemôže negatívny dôsledok tejto skutočnosti znášať vlastník bytu.

16. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade zmeny správcu v súlade s § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov dochádza k prevodu práv a povinností zo všetkých zmlúv súvisiacich so správou domu na nového správcu, ktorý tak má možnosť zistiť všetky podklady pre vyúčtovanie aj od dodávateľov služieb.

17. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uvádza odvolací súd, že v konaní nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania žalobkyni celkom alebo čiastočne nepriznať. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto vychádzajúc zo zásady procesnej zodpovednosti za výsledok konania upravenej v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania správne. Správny je aj výpočet náhrady trov konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov proti neúspešnému odvolateľovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.