Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-263-2021.pdf
PDF · 118.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/263/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o plnoleté dieťa B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX C., a maloleté dieťa P. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 8416 16 Bratislava, deti rodičov: matka - P.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX C., a otec - P.. P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 258 413, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.04.2021, č.k. 17P/11/2020-101, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku IV. o určenej výške výživného na B. N., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.
Výrok o zročnom výživnom sa m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 30.04.2021 na B. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2 080 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným až do úplného splatenia celej zročnej sumy k rukám plnoletého B. N.. Nezaplatením čo len jednej splátky sa stáva splatnou celá zostávajúca suma zročného výživného. Výrok V. o určenej výške výživného na maloletú P. N., nar. XX.XX.XXXX sa p o t v r d z u j e.
Výrok o zročnom výživnom sa m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 30.04.2021 na maloletú P. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 2 000 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám matky až do úplného splatenia celej zročnej sumy. Nezaplatením čo len jednej splátky sa stáva splatnou celá zostávajúca suma zročného výživného.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/27/2017-95 zo dňa 29.01.2018, právoplatný dňa 15.02.2018, v časti o zverení a výživnom na maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21.04.2021, č.k. 17P/11/2020-101 vo výroku I. maloleté deti B. N., nar. XX.XX.XXXX a P. N., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II. styk otca s maloletými deťmi neupravil, vo výroku III. zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal v dispozícii obidvoch rodičov, vo výroku IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého B. N., nar. XX.XX.XXXX od 01.09.2020 sumou 260 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné vo výške 2.080 eur mu povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne vždy spolu s bežným výživným až do úplného splatenia celej zročnej sumy, vo výroku V. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej P. N., nar. XX.XX.XXXX od 01.09.2020 sumou 250 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné vo výške 2.000 eur mu povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne vždy spolu s bežným výživným až do úplného splatenia celej zročnej sumy, vo výroku, vo výroku VI. v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, vo výroku VII. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine) a skutkovo tým, že po vykonaní dokazovania dospel k dôvodnosti matkou podaného návrhu na zmenu zverenia maloletých detí, o ktoré zabezpečuje výlučnú osobnú starostlivosť od 9/2020. Pokiaľ ide o zmenu zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, bez súdnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, pri určení, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok konštatoval, že tieto otázky medzi rodičmi sporné neboli. Pri určení výživného na maloleté deti vychádzal zo zákonných kritérií pre jeho určovanie (§ 63, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Uviedol, že síce otec nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného na maloleté deti, aj keď matkou vyčíslené výdavky maloletých považoval za adekvátne životným nákladom v Bratislave a ich veku. Po zhodnotení čiastočných námietok otca na matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletého B. 516 eur (bývanie 90 eur, potraviny 120 eur, ošatenie 50 eur, hygiena, zdravie, lekárska starostlivosť spolu 30 eur, stravovanie v škole 45 eur mesačne, školské poplatky a potreby 30 eur mesačne, voľný čas 40 eur mesačne, poistenie 18 eur, MHD 13 eur, vreckové 30 eur, iné výdavky - napr. výlety sústredenia exkurzie, tanečná, lyžiarsky, stužková spolu 50 eur mesačne), na maloletú P. 503 eur (bývanie 90 eur, potraviny 100 eur, ošatenie 50 eur, hygiena, zdravie, lekárska starostlivosť spolu 30 eur, stravovanie v škole 30 eur mesačne, školské poplatky a potreby 30 eur mesačne, voľný čas 20 eur mesačne, poistenie 30 eur, MHD 13 eur, vreckové 30 eur, iné výdavky - napr. výlety sústredenia exkurzie, tanečná, lyžiarsky, stužková spolu 50 eur mesačne), považoval za primerané a zodpovedajúce ich potrebám. Pokiaľ ide o platby spojené s užívaním bytu matky (161 eur mesačne, elektrinu 32,50 eur, plyn 6 eur, telekomunikačné služby 32,53 eur), ich výšku preukázala predpisom, ale aj vyúčtovaním, z ktorého je zrejmé, že tieto zodpovedajú reálnym nákladom a sú porovnateľné s nákladmi otca, pričom zohľadnil, že s matkou v domácnosti žijú obe deti, takmer dospelý syn a dcéra vo veku takmer 16 rokov, čo sa nepochybne prejaví na výške platieb spojených s užívaním bytu. Bez významu nie je ani skutočnosť, že matka s deťmi bývajú v byte, na ktorého zaobstaranie matka čerpala úver, ktorý mesačne spláca splátkou 270 eur, kým otec užíva byt, ktorý je súčasťou nevysporiadaného zaniknutého BSM rodičov a teda v tejto súvislosti nemá náklady súvisiace so zaobstaraním bývania. S ohľadom na vek maloletých detí za neprimerané nepovažoval ani výdavky na vreckové vo výške 1 euro na deň. Telekomunikačné výdavky považoval rovnako za primerané, obzvlášť za okolností, že v spoločnej domácnosti s matkou žijú obe deti, ktorých nároky na telekomunikačné služby sú vyššie aj s ohľadom na plnenie školskej dochádzky. Vychádzal z čistého priemerného mesačného príjmu matky (08/2019 až 12/2020) 1.461,61 eur. Na strane otca vychádzal z ním preukázaného čistého mesačného príjmu v 6/2020 1.306,57 eur, v 7/2020 1.306,57 eur, v 8/2020 740,30 eur (priemerne za uvedené obdobie 1.067,45 eur netto), v 9/2019 1.324,97 eur, v 10/2019 1.565,50 eur. Otec podniká v oblasti upratovacích a čistiacich prác, z podnikania dosahuje minimálne, resp. žiadne príjmy. Z daňového priznania k dani z príjmov PO zistil, že spoločnosť LIMERA, s.r.o., v ktorej je otec jediným spoločníkom, dosiahla v roku 2018 výnosy z hospodárskej činnosti v sume 333 eur, náklady mala vo výške 1.522,64 eur, výsledkom bola strata 1.189,64 eur, v roku 2019 výnosy vo výške 2.866,50 eur, náklady vo výške 2.423,42 eur, výsledkom hospodárenia bol zisk vo výške 443,08 eur. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti v r. 2021 zistil, že otec dosiahol v spoločnosti CGI Slovakia s.r.o. za 1-3/2021 úhrn zdaniteľných príjmov spolu vo výške 3.116,44 eur (podľa lustrácie Sociálnej poisťovne v mesiaci január 2021 bol vymeriavací základ 890,48 eur, vo februári 2021 1.700 eur, v marci 2021 525,96 eur). Zohľadnil otcom udávané mesačné náklady na osobné potreby (stravu 50 eur, telefón 15 eur, internet 7 eur, zdravotnú starostlivosť 20 eur, platby spojené s užívaním bytu 165 eur, poistku na auto 33 eur štvrťročne). Argumentáciu otca, že sa mu nedarí nájsť zodpovedajúce zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo adekvátny príjem v celosti nezohľadnil. Pokiaľ otec predložil správu psychologičky Mgr. Daniely Urbanovej, ktorou preukazoval znížené možnosti na zabezpečenie adekvátneho príjmu uviedol, že napriek tomu, že zo správy vyplynuli obmedzené sociálne zručnosti otca, ako aj problémy v pracovnom výkone vplyvom nízkej motivácie, resp. ťažko naplniteľné ambície vplyvom limitovaných funkčných schopností, nebolo možné uvedené
vyhodnotiť za nedostatok možností podieľať sa na výžive maloletých detí aspoň v rovnakej miere ako matka, ktorá navyše zabezpečuje ich osobnú starostlivosť. Dôvodil, že z dokladov o príjme otca vyplynulo, že v období, keď pracoval, dokázal dosiahnuť primeraný príjem, porovnateľný s príjmom matky. S ohľadom na výdavky otca, ktoré vyplynuli z jeho výpovede mal súd navyše preukázané, že na to, aby sa mohol podieľať na výžive maloletých detí v určenej výške, nemusí dosahovať ani takto vysoký príjem, naopak, postačovalo by mu zamestnanie s nižšími nárokmi (pri úprave vlastných ambícií), ktoré by aj s ohľadom na závery správy z psychologického vyšetrenia dokázal vykonávať. Zohľadnil, že otec je absolventom vysokoškolského štúdia. Neakceptoval jeho prístup, keď pred výživou maloletých detí uprednostnil, aj v prípade keď príjem dosiahol, úhradu vlastných nákladov a po celý čas, po ktorý sa o deti stará výlučne matka sa na ich výžive nepodieľal. S ohľadom na všetky okolnosti a na potenciálne príjmy otca, teda na to, čo je objektívne možné, aby mohol dosiahnuť, v podmienkach pracovných príležitostí v meste Bratislava uzavrel, že je dôvodné, aby sa na výžive maloletých detí podieľal minimálne v polovici nákladov vyčíslených matkou. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov konštatoval, že majú v spoluvlastníctve v podiele 1/1 byt v mestskej časti Bratislava - M. na C. XX, matka je tiež výlučnou vlastníčkou bytu v mestskej časti C. - M. na M. XX. Vzhľadom na skutočnosť, že matka požadovala výživné od mesiaca september 2020, odkedy sú deti v jej domácnosti, vznikla otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné za mesiace 9/2020 až 4/ 2020 na maloletého B. 2 080 eur (8 x 260 eur), na maloletú P. 2 000 eur (8 x 250 eur), ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur až do splatenia celej sumy. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku v časti výrokov IV. V. o výživnom podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a výživné určiť maximálne vo výške 100,50 eur mesačne na každé z detí a zročné výživné mu uložiť splácať v 25 eur mesačných splátkach, alternatívne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne zistený skutkový stav v otázke jeho priemerného zárobku, keď súd pri matke zisťoval priemerný zárobok za obdobie od 08/2019 do 12/2020 (vo výške 1.461,61 eur netto mesačne) a pri ňom ho vyhodnocoval za mesiace 06/2020, 07/2020 a 08/2020 (vo výške 1.067,57 eur netto mesačne) a za mesiace 01/2021, 02/2021 a 03/2021, pričom takéto príjmy za uvedené obdobie pri matke nezisťoval. Ak by tak urobil, tak by z vykonaných dôkazov zistil za obdobie 08/2019 až 12/2020 jeho priemerný zárobok vo výške 406,19 eur netto a za obdobie 08/2019 až 04/2021 484,69 eur netto. Na základe uvedeného je zrejmé, že sa nemôže podieľať na nákladoch detí rovným dielom ako matka, ale tento pomer by mal byť najviac v pomere 1:3, čo vyplýva aj z hodnoty nehnuteľností, ktoré vlastnia rodičia (matka vlastní polovicu bytu na LV 3170 a celý byt na LV 2853). Namietal, že súd pri určení výšky výživného nezohľadnil jeho zdravotný stav vyplývajúci zo správy o psychologickom vyšetrení zo dňa 09.03.2021 (že trpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré mu neumožňujú bežný život a sú významnou prekážkou pre splnenie si vyživovacej povinnosti). Napriek svojmu zdravotnému stavu dokázal vygenerovať príjmy, ktoré mu pokryjú aspoň základné životné potreby, avšak nepostačujú na určené výživné. Výsledkom bude len zrejme jeho neschopnosť platiť deťom výživné, náklady na bývanie a stravu, čo ho následne bude limitovať pri schopnosti zamestnať sa. Súd mal vedomosť o jeho nepriaznivom zdravotnom stave, preto ak chcel na túto okolnosť neprihliadať, mal sám iniciovať šetrenie v tomto smere v zmysle § 36 CMP, či je schopný sa riadne zamestnať. Uviedol, že má snahu získať primerané zamestnanie, snažil sa zamestnať v oblasti IT (v súlade s jeho vyštudovaným odborom), avšak jeho znalosti zo školy neboli dostatočné pre udržanie si pracovného miesta. Sektor IT je náročná oblasť, a nie je jednoduché držať tempo so súčasným odborným trendom. Táto náročnosť je spolu s jeho zdravotným stavom príčinou, prečo si nedokázal udržať zamestnanie a bol viackrát prepustený v skúšobnej dobe. Súd mal teda aj z tohto dôvodu prihliadnuť na nemožnosť dosiahnuť očakávaný príjem v IT sektore a výživné určiť adekvátne k jeho schopnostiam sa zamestnať. Namietal nezohľadnenie matkou poberaných prídavkov na deti po 25 eur mesačne a uplatnenie si daňového bonus cca po 23 eur mesačne na dieťa. Nesúhlasil s matkou vyčíslenými nákladmi na maloleté deti v časti vreckového a nákladmi na voľný čas. Súd tiež nesprávne vyhodnotil, že nemá náklady súvisiace so zaobstaraním bývania pretože býva v byte v podielovom spoluvlastníctve rodičov, pričom matka sa nepodieľa na bežných nákladoch za tento byt, hoci je stále spoluvlastníčkou. Navyše od neho žiada vyporiadať toto spoluvlastníctvo, preto si musí odkladať finančné prostriedky na zaobstaranie bývania. Uviedol, že vyvinie úsilie na pokrytie polovice nákladov na deti, keď sa mu zlepší zdravotný stav a podarí získať stabilný príjem.
4. Matka sa vo vyjadrení k odvolaniu otca nestotožnila s jeho dôvodmi o posudzovaní výšky príjmov a uviedla, že napriek výzve súdu otec predložil svoje príjmy iba za mesiace v ktorých pracoval. Nesúhlasila s názorom, že výška príjmu otca za predložené 3 mesiace roku 2020 a 3 mesiace roku 2021 mala
byť za účelom zistenia priemerného zárobku rozpočítaná na dlhšie časové obdobie, pričom otec mohol pracovať aj v iných mesiacoch roka a dosahovať pravidelný každomesačný príjem. Otec už v konaní argumentoval problémami zamestnať sa v IT oblasti, avšak na trhu práce v Bratislave sú dlhodobo voľné pracovné miesta s nástupným platom cca 1 000 eur, ktoré si nevyžadujú špeciálne odborné znalosti, ktorú prácu by otec zvládol a to aj s ohľadom na jeho zdravotný stav. Uviedla, že výdavky detí neboli nadhodnotené, naopak, tieto sa pri súčasnom raste cien, či už potravín alebo nákladov na bývanie neustále zvyšujú. Zdôraznila, že deťom poskytuje každodennú osobnú starostlivosť od ktorej je dlhodobo otec odbremenený. Poberanie prídavkov na dieťa a daňového bonusu, na ktoré otec poukazuje je nepatrnou náhradou. Ako zamestnankyňa v štátnej správe nemá nadštandardné príjmy. Nesúhlasila s argumentáciou, že popri všetkých povinnostiach, ktoré v súvislosti s výchovou detí má, by sa mala podieľať na ich výživnom v 2/3. Kladne zhodnotila záujem otca o deti, že je s nimi v kontakte, pomáha im a snaží sa ich viesť ku kladným životným hodnotám. Nesúhlasila s tvrdením, že by sa pomer výšky výživného odvíjal od hodnoty nehnuteľností ktoré vlastní každý z rodičov. Bývanie v spoločnom byte s otcom už bolo pre ňu neúnosné, preto mu najskôr navrhovala byt predať alebo vyplatiť jeden druhého, a až po odmietnutí akejkoľvek dohody, zvolila kúpu vlastnej nehnuteľnosti, financovanej úverom vo výške 75 000 eur a pôžičkou od rodiny. Preto vyzvala otca na vysporiadanie majetku po uplynutí 3 rokov od zániku BSM, aby si svoje záväzky vyrovnala. Uviedla, že je nechcenou spoluvlastníčkou spoločného bytu a vôbec ju to nezvýhodňuje, práve naopak. Pritom predajom bytu si môže vyriešiť situáciu aj otec, jeho rodičia bývajú v jeho blízkosti v 4-izbovom byte, v prípade, že by žil s nimi, z nadobudnutých prostriedkov z predaja by vedel zabezpečiť svoje životné potreby aj potreby detí. Uviedla, že si je vedomá zdravotných problémov otca, oceňuje, že vyhľadal lekársku pomoc, čo mohol učiniť oveľa skôr. Nesúhlasila s namietaním položiek detí na vreckové a voľný čas (vstupy na kultúrne či športové podujatia, u syna poplatky za cyklistické alebo bežecké preteky, vstupy do fitnescentra, kúpaliska, na koncerty, kina a pod.). Je pravdou, že sa nepodieľa ako spoluvlastníčka bytu v ktorom žije otec na nákladoch (fond opráv, výdavky na spoločné priestory), ale ide len o zanedbateľnú čiastku v porovnaní s tým, o čo prichádza na možnom ušlom nájomnom v tomto byte. S ohľadom na momentálnu situáciu otca navrhla výživné na každé z detí určiť po 200 eur mesačne a súhlasila aj so znížením splátok zročného výživného po 35 eur mesačne.
5. Matka vo vyjadrení zo dňa 11.05.2022 uviedla vyčíslenie platenia výživného otcom za obdobie od rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. od 01.05.2021 do 30.04.2022. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výživnému z dôvodu, že otec je od 8/2021 zamestnaný. Poukázala na vysokú infláciu a zvyšovanie nákladov vo všetkých smeroch, skutočnosť že plnoletý syn má záujem od 9/2022 študovať na vysokej škole, maloletá P. má zvýšené náklady z dôvodu jej zdravotného stavu (náklady na liečbu a psychoterapiu cca 100 eur mesačne).
6. Otec vo svojom podaní zo dňa 17.05.2022 vyčíslil platenie výživného k rukám matky za obdobie od 01.05.2021 do 12.05.2022.
X. Adam N., ktorý v priebehu odvolacieho konania dňa 14.06.2021 nadobudol plnoletosť, sa svojím podaním zo dňa 03.09.2021 pripojil k návrhu matky. V podaní zo dňa 13.05.2022 sa pripojil k vyjadreniu matky zo dňa 11.05.2022 a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti voči jeho osobe potvrdiť.
8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočne.
9. Vzhľadom na to, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (§ 26 Zákona o rodine), ktoré bolo dôvodné pre prevzatie maloletých detí zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/27/2017-95 zo dňa 29.01.2018, právoplatný dňa 15.02.2018) do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov od septembra 2020 (matkou), správne súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke (táto otázka sporná medzi rodičmi nebola) a otcovi určil povinnosť platiť výživné k rukám matky na vtedy maloletého B. N. a maloletú P. N. v zmysle § 62 ods. 1,
2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prejednávanom prípade podal voči rozsudku odvolanie otec len v časti o určení výživného na maloleté deti a o zročnom výživnom.
10. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné.
11. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá jeho telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň, či je prítomná skutočná vôľa rodiča dosiahnuť čo najvyšší zárobok a tiež objektívne podmienky na dosiahnutie príjmu úmerného uvedeným predpokladom. Aj z tohto dôvodu platí pre stanovenie výšky výživného tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb súčasne zodpovedajúcim aj životnej úrovni dieťaťa.
12. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu matky na zmenu zverenia a určenia výživného na maloleté deti a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov porovnal so skutkovým stavom v čase posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.01.2018, č.k. 25P/27/2017-95. Zo skutočností zistených súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním odvolací súd v zhode s ním dospel k záveru, že určená výška výživného na obe deti zodpovedá zákonným kritériám jeho určovania. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb oboch detí, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností, schopností a zárobkových pomerov a jeho zdravotného stavu, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do výšky určeného výživného. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.
13. Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom, ich správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám v tom čase maloletého B. N. a maloletej P. N. a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam,
v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti (§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákon o rodine) a to počas celého posudzovaného obdobia t.j. od 01.09.2020 do 30.04.2021 (vrátane kalendárneho mesiaca v ktorom súd rozhodol). Súd prvej inštancie správne určil obdobie priznania výživného na maloleté deti, správne vyčíslil zročné výživné. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú a tiež výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Správne súd prvej inštancie vo vzťahu k otcovi vychádzal z ním preukázaného príjmu za jednotlivé mesiace a správne ho nespremieroval za posudzované obdobie, teda aj za kalendárne mesiace, kedy otec zrejme nepracoval, alebo príjem nepredložil a súčasne jeho zárobkové možnosti a schopnosti vyhodnotil z pohľadu potencionality jeho príjmov. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Tvrdenie otca, že súd nedostatočne zohľadnil jeho zdravotný stav, ktorý mu bráni vo výkone adekvátneho zamestnanie a nevychádzal z ním predloženej správy o jeho psychologickom vyšetrení zo dňa 09.03.2021 v danom prípade neobstojí, keď otec nepreukázal, že jeho obmedzené sociálne zručnosti, alebo problémy v pracovnom výkone vplyvom nízkej motivácie, resp. ťažko naplniteľné ambície vplyvom limitovaných funkčných schopností, sú z pohľadu zdravotných obmedzení otca takou závažnou okolnosťou, pre ktorú otec nie je schopný nájsť si primerané zamestnanie v regióne mesta Bratislava a to aj v oblasti mimo svojho vzdelania a doposiaľ vykonávanej praxe, ktoré by mu umožnilo podieľať sa na výžive maloletých detí aspoň v rovnakej miere ako matka, ako správne dôvodil súd prvej inštancie. Dôkazná povinnosť bola v tomto smere na jeho strane, pričom otec svoje tvrdenia nepodporil ani novými dôkazmi v odvolaní v zmysle § 63 CMP, ktorý takýto postup umožňuje. Nedôvodná je námietka otca, že súd prvej inštancie neskúmal príjem matky aj za 3 kalendárne mesiace v r. 2021, pretože matka kontinuálne svoj príjem v štátnozamestnaneckom pomere na daňovom úrade za posudzované obdobie preukázala a zamestnanie v čase rozhodnutia súdu nezmenila. Rovnako je nedôvodné vyvodzovanie podielu participácie rodičov na potrebách detí z pohľadu stavu ich majetkových pomerov, keď nemožno na ťarchu matke pripísať nezhodu rodičov pri vyporiadaní spoluvlastníctva k spoločnému bytu a rozhodnutie matky zabezpečiť si vlastné bývanie aj na úkor zaťaženia hypotekárnym úverom, ktoré rozhodnutie smerovalo aj k zabezpečeniu primeraného výchovného prostredia pre maloleté deti. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov, ale aj s ohľadom na náklady detí (u oboch vo veku blízkom veku dospelosti), ktorých výšku súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil v matkou prezentovanej výške, ktorých rozsah otec pred súdom prvej inštancie v zásade nespochybnil. Vzhľadom na vek detí, nie je možné spochybňovať náklad na vreckové vo výške 30 eur mesačne, alebo na voľný čas, šport, kultúru alebo mimoškolské aktivity a to aj s poukazom na životnú úroveň rodičov a ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky výživného aj podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o deti. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, či zdravotnej starostlivosti) a dennou osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Výšku výživného nie je možné určiť iba matematickým výpočtom polovice nákladov na maloleté deti, keď je potrebné zohľadňovať aj výkon osobnej starostlivosti každého z rodičov, čo v danom prípade pri určení výživného, odvodeného okrem iných zákonných kritérií aj od polovice nákladov detí, je kompenzované matkou poberanými prídavkami na deti a uplatnením si daňového bonusu. Výška výživného navrhovaná otcom v jeho odvolaní v sume 100 eur mesačne je v rozpore so záujmom detí a nepokryla by ani náklady detí na zabezpečenie adekvátnej výživy (predstavuje 3,20 eur na deň), a nezodpovedá ani výsledkom vykonaného dokazovania.
15. Odvolací súd poukazuje na § 232 ods. 3 CSP, ktorý určuje lehotu na plnenie 3 dni, pričom poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie je skôr výnimočným riešením. Každé súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť platiť výživné je predbežne vykonateľné zo zákona podľa § 44 CMP, rozhodnutie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu, alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach, je formulované len ako
výnimka. Právo na povolenie plnenia dlžného výživného na maloleté dieťa v splátkach, nie je možné uplatňovať automaticky, použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného, ktorý sa napr. bez vlastného zavinenia nečakane ocitol v nepriaznivej finančnej situácii. Pokiaľ súd využije možnosť povoliť plnenie zročného výživného v splátkach, musí zároveň presne určiť ich výšku a podmienky splatnosti. Výška splátok by mala byť rozpočítaná tak, aby dlžné výživné bolo uhradené čo najskôr, vzhľadom na spotrebný charakter výživného.
16. Odvolací súd čiastočne zohľadnil odvolacie dôvody otca v časti jeho odvolacieho návrhu o znížení výšky mesačných splátok zročného výživného. Odvolací súd znížil výšku splátok zo 100 eur mesačne na 50 eur mesačne, zohľadniac celkové finančné a majetkové pomery otca, potencionalitu jeho príjmu, jeho náklady na zabezpečenie bývania a osobných potrieb a určenú výšku bežného výživného na deti keď ustálil, že čiastočné zníženie splátok nebude pri súčasne určenej výške výživného, ktoré otec v zmysle § 44 CMP aj reálne platí (preukázanie platenia bežného výživného poskytovaného otcom od mesiaca 10/2021 vo výške 500 eur mesačne na obe deti), neohrozí záujem nezaopatrených detí, už plnoletého B. a maloletej P., na výživu zo strany rodičov stále odkázaných. Z dokladov predložených rodičmi v odvolacom konaní o platení výživného zo strany otca vyplýva, že otec doposiaľ určené zročné výživné nezaplatil (napádaný rozsudok nadobudol vo výrokoch o výživnom vykonateľnosť dňa 29.05.2021). Z dôvodu zmeny výroku o zročnom výživnom čo do výšky jeho splátok, v prípade B. N. v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už plnoletého, tieto uložil otcovi platiť k jeho rukám.
17. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o určení výšky výživného a o výške zročného výživného na B. N. a maloletú P. N., ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, v časti určenia výšky splátok zročného výživného rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.
18. Odvolací súd v záujme formálnej správnosti výrokom III. doplnil rozsudok súdu prvej inštancie o výrok ktorým deklaroval zmenu posledného súdneho rozhodnutia (§ 121 CMP).
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).