Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/10/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. T. XXX, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 800,49 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/97/2013-52 zo dňa 26. októbra 2016, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zvyšnom nároku žalobcu, rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10C/97/2013-52 zo dňa 26. októbra 2016 vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a konanie o zvyšnom nároku žalobcu proti žalovanému z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu rozhodne Okresný súd Čadca.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č.k. 10C/97/2013-52 zo dňa 26. októbra 2016 okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) vo výroku I. rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 800,49 Eur od 04.04.2010 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. 2. Dňa 05.01.2017 doručil žalobca v podaní právneho zástupcu zo dňa 03.01.2017 (č.l. 58 spisu) Okresnému súdu Čadca späťvzatie žaloby v celom rozsahu a požiadal, aby okresný súd konanie zastavil a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.

3. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 a contrario, za aplikácie § 370 ods. 1, 2, 3 CSP, pripustil späťvzatie žaloby vo zvyšnej časti, rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. zrušil a konanie o zvyšnom nároku žalobcu zastavil.

4. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

5. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že konanie na súde prvej inštancie začalo dôjdením žalobného návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky na Okresný súd Čadca dňa 28.03.2013 (č.l. 1-3 spisu), a to podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Do 30.06.2016 okresný súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), na ktorý procesný právny predpis odkazoval článok 19 citovaného nariadenia. OSP však bol od 01.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473, § 474 , preto bolo aj v tomto konaní pred krajským súdom nevyhnutne postupované podľa úpravy CSP.

10. Dňa 21.12.2015 žalobca v podaní právneho zástupcu zo dňa 17.12.2015 doručil Okresnému súdu Čadca čiastočné späťvzatie žaloby (č.l. 38 spisu), ktorým obmedzil svoj nárok v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne, z pôvodnej uplatňovanej výšky 0,25 % denne a vo zvyšnej časti naďalej požadoval zaplatenie sumy 800,49 Eur, zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 800,49 Eur od 04.04.2010 do zaplatenia, zmenkového úroku 6% ročne zo sumy 800,49 Eur od 06.08.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3, t.j. vo výške 2,67 Eur s príslušenstvom.

11. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 10C/97/2013-52 zo dňa 26. októbra 2016 vo výroku I. rozhodol o zastavení časti konania na základe dispozitívneho úkonu žalobcu v podaní právneho zástupcu zo dňa 17.12.2015, doručeného okresnému súdu 21.12.2015 (č.l. 38 spisu). Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu a nadväzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení časti konania podľa § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP, § 146 veta druhá v spojení s čl. 19 Nariadenia, mohol sa druhý dispozitívny úkon žalobcu v podaní právneho zástupcu 03.01.2017 (č.l. 58 spisu), ktorý bol okresnému súdu doručený 05.01.2017, týkať len zvyšnej časti nároku žaloby žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté výrokmi II. a III. predmetného rozsudku súdu prvej inštancie. Preto za aplikácie § 370 ods. 1, 2, 3 v spojení s čl. 19 Nariadenia odvolací súd mohol rozhodovať len o zvyšnej časti nároku žalobcu voči žalovanému, vo vzťahu ku ktorému konanie doteraz zastavené nebolo a o ktorom bolo meritórne rozhodnuté výrokom II. rozsudku okresného súdu a nadväzujúcim (závislým) výrokom III. o náhrade trov konania.

12. Keďže krajský súd považoval podmienky podľa § 370 ods. 1 až 3 pre rozhodnutie, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia za splnené, vrátane podmienky súhlasu žalovaného, v rovine absencie jeho výslovného nesúhlasu s takýmto postupom vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu z 03.01.2017 (č.l. 58 spisu), ako o tom svedčí bezvýsledná výzva okresného súdu z 10.01.2017 (č.l. 59 spisu), doručená žalovanému 17.01.2017 (č.l. 60 rub spisu), rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby v časti o zvyšnom nároku žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. zrušil a konanie o zvyšnom nároku žalobcu voči žalovanému zastavil. V spojení s rozhodnutím okresného súdu vo výroku I. predmetného rozsudku tak bolo konanie zastavené v celom rozsahu.

13. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Tým, že z procesného hľadiska späťvzatím žaloby zastavenie (celého) konania zavinil žalobca, je na jeho strane povinnosť nahradiť trovy konania protistrany. Z obsahu spisového materiálu však na strane žalovaného žiadne trovy konania nevyplývajú, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

14. Podľa § 12 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

15. O výslovnej žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu, v podaní právneho zástupcu zo dňa 03.01.2017 (č.l. 58 spisu) s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, rozhodne súd prvej inštancie.

16. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.