Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-178-2016.pdf
PDF · 77.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická č. 20-26, so sídlom Košická č.24, Bratislava, IČO: 30 791 723, zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, AK so sídlom Klincova č. 35, Bratislava, proti žalovanému: X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, R., D., zastúpeného Mgr. Kamilom Suchodolským, advokátom, AK Kúpeľná č. 84, 050 01 Revúca, o uloženie povinnosti vypratať rozostavaný byt, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-Z., X. K., vchod J. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV Okresného úradu Bratislava č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava, m. č. Ružinov, k. ú. Nivy a nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. Odôvodnil ju tým, že podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ako právnická osoba zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome J. Č.. XX-XX C. D.. Žalovaný je v zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník rozostavaného bytu č. XX-Z., X. K., C. J. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, k. ú. R. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX. Rozhodnutím č. C.-XXXX zo dňa 25.08.2003 bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva k fikcii 14-tich nových bytových jednotiek na dome J. Č.. XX- XX v D. v prospech spoločnosti N., A. I. (ďalej len „družstvo“), ktorý v minulosti vystupoval v pozícii stavebníka titulom Zmluvy o nadstavbe zo dňa 16.05.2003, uzatvorenej s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu J. Č.. XX -XX C. D.. K tomuto postupu došlo odhliadnuc od skutočnosti, že katastrálny zákon, ani zákon č. 182/1993 Z. z. neumožňovali, aby Správa katastra vydala „rozhodnutia o zápis“, ktoré nemá žiadny právny, ani skutkový základ. Zo stany bývalej Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pri povolení vlastníckeho práva k fikcii 14- tich nových bytových jednotiek na dome J. Č.. XX-XX C. D. v prospech družstva išlo o svojvôľu realizovanú bez zmluvy či inej opory. Tento názor vychádza z obsahu Zmluvy o nadstavbe bytov uzavretej medzi družstvom ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na J. XX-XX. Podľa prijatých zmluvných dojednaní družstvo sa ako stavebník v zmluve zaviazal vykonať vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za to bol družstvu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1.038 m2, ktorý malo užívať a to bezodplatne po celú dobu výstavby. V zmluve o nadstavbe bolo ďalej dojednané, že vlastníkom novovystavaných bytov vrátane spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich k jednotlivým novovystavaným bytom vo veľkosti určenej zmluvou na strane družstvo. K nadobudnutiu vlastníckeho práva a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu malo dôjsť až vtedy, keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby, dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech družstva na základe návrhu na vklad ním podaným. Družstvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, v ktorej budú novovystavané byty skolaudované. Uvedeným momentom sa mala zároveň zmeniť veľkosť vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pozornosti družstva ako aj žalovaného unikla skutočnosť, že vznik vlastníckeho práva k nadstavaným 14 -tim bytovým jednotkám bol podmienený právoplatným ukončením nadstavby, k čomu nikdy nedošlo. Ide o byty neskolaudované a nespôsobilé trvalému užívaniu. Žalovaný daný stav prehliada a predmetný byt užíva ako riadne skolaudovaný byt. Žalovaný uzatvorením zmluvy, ktorej predmetom bol rozostavaný byt, porušil vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvných strán k spoločným častiam a zariadeniam domu, nakoľko v súčasnosti je na LV č. XXXX, k. ú. R. zapísaný ako vlastník príslušnej časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorej skutočnými vlastníkmi sú vlastníci pôvodných bytov v bytovom dome J. Č.. XX-XX. Žalovaný užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú stavbu na bytovom dome J. Č.. XX-XX C. D. a koná v rozpore s právnou úpravou vymedzenou zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím sa porušujú práva reálnych vlastníkov bytov v tomto bytovom dome. Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je priamo či nepriamo chránené celým právnym poriadkom Slovenskej republiky. Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zakotvuje a garantuje každému právo vlastniť majetok ako jedno z elementárnych ľudských práv, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predmetnú ustanovenie teda zabezpečuje každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok ustanovených v Ústave SR alebo v ďalších predpisoch, kedy obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka sú rovnaké. Odvolal sa pritom na ustanovenia čl. 46 Ústavy SR a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.10.2016 uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac zmätočnosťou a neurčitosťou tejto žaloby, nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 27.04.2017 o 11:00 hod. Na pojednávanie boli riadne predvolaní právni zástupcovia sporových strán. 5. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 06.02.2017 s tým, že v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),. 6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.04.2017 pred súdom do zápisnice podal návrh na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. 7. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 8. Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 9. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 278 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. 10. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia /§ 356 písm. b) CSP/.
Súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Návrh môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel /§ 281 CSP/.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.