Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-13-2017.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matky K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX a otca T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. I. XXX, korešpondenčná adresa U., V. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú a o návrhu otca o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. novembra 2016 č.k. 9P/149/2016-172, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/145/2010 zo dňa 09.09.2010 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016 a v ostatných častiach uvedený rozsudok zostal nezmenený. Zároveň zamietol návrh otca na zverenie maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený. V čase poslednej úpravy výživného maloletá T. navštevovala 3. ročník základnej školy, zatiaľ čo v súčasnej dobe začala navštevovať strednú školu. Považoval za nepochybné, že matke sa podstatne zvýšili náklady na celkové zaopatrenie maloletej T., či už školské potreby, hygienické potreby, športové záujmy, cestovné do školy. Pokiaľ ide o oboch rodičov, matka v čase poslednej úpravy výživného mala vyživovaciu povinnosť len k maloletej T., zatiaľ čo v súčasnej dobe jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej Y. T., nar. XX.XX. XXXX na výživu ktorej bolo otcovi dieťaťa určené výživné v sume 150,- eur a matka je v súčasnej dobe poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eura, teda i na jej strane došlo k zmene pomerov, keďže jej pribudla vyživovacia povinnosť a došlo k zníženiu príjmu. V čase poslednej úpravy výživného mal otec mal T. príjem 601,66 eura , v súčasnej dobe má príjem 681,53 eura a pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi T. F., nar. XX.XX.XXXX s ktorým spolu s matkou dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti a matka jeho syna poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eura. Ďalej súd konštatoval, že matka mal. T. podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne, súd však upravil výšku výživného zo sumy 100,- eur na
sumu 130,- eur mesačne, od 01.09.2016, t.j. od nástupu na strednú školu, pričom pri výške výživného zohľadnil zmenu pomerov na strane oboch rodičov, avšak najmä na strane maloletej T.. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhu otca na zverenie maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, pričom pri rozhodovaní predovšetkým vzal do úvahy názor maloletej T. , ktorá odmietla striedavú osobnú starostlivosť. Zastal názor, že pre maloletú T., ktorá má 16 rokov, je najvhodnejšia forma starostlivosti, ktorá funguje od rozvodu jej rodičov, v rámci ktorej sa otec má možnosť s dcérou stretávať . Súd konštatoval, že pre zmenu predchádzajúceho rozsudku , ktorým bola mal. T. zverená do osobnej starostlivosti matke neboli splnené zákonné podmienky, preto návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil . Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd vo výroku týkajúcom sa striedavej osobnej starostlivosti, jeho návrhu vyhovie a neurčí výživné pre maloletú T. ani matke ani otcovi. Uviedol, že na pojednávaní dňa 11.11.2016 nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného a navrhol matke aj súdu, aby zvážil alternatívu, ktorou je striedavá osobná starostlivosť o maloletú T.. Uviedol, že matka maloletú zámerne nepripravovala na styk s ním, zvažoval aj návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku a návrh o uloženie povinnosti matke podávať mu informácie o maloletej. Ďalej uviedol, že matka mal. T. v čase, keď mala priateľa, vystavila maloletú finančným problémom a rodinným vplyvom, ktoré maloletú od otca odcudzili. Mal za to, že záujmom dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. Dodal, že v procese socializácie maloletého dieťaťa je nevyhnutná účasť oboch rodičov. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí striedavej osobnej starostlivosti založil na konštatovaní, že prihliada na názor maloletej T., ktorá si styk s otcom výslovne neželá. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, ktorého úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Otcovi, ktorý o dieťa trvale prejavuje záujem musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. Pri výkone styku je nevyhnutné brať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletej na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu vzťahu k otcovi. S maloletou mal ako otec dobrý vzťah. Uviedol, že v deň pojednávania ho dcéra videla po troch mesiacoch a neprejavila žiadnu známku citov, ani ho nepozdravila. Pred vynesením rozsudku sa pokúsil o dohodu, pričom maloletej ponúkol striedavú starostlivosť na dva týždne v domácnosti matky a dva týždne u neho s tým, že jej uľahčí cestovanie do školy, ponúkol jej samostatnú vybavenú izbu a tiež finančné odľahčenie pre matku. Maloletá však po ponuke otca znervóznela a spýtala sa matky či dostane tých 200 eur ak bude súhlasiť, pričom matka povedala nie, z čoho považoval za zjavné, že matka ovplyvňovala maloletú T.. Takisto poprel aj tvrdenia matky, že sa nestaral a nezaujímal o dcéru, čo vie doložiť fotografiami. Záverom dodal, že spolu s priateľkou sú odhodlaní pre maloletú T. v osobnej starostlivosti urobiť maximum a prispieť tak k jej výchove.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, maloletá je vo veku 16 rokov a treba jej názoru venovať patričnú pozornosť, preto odporúčal v napadnutej časti prvoinštančný rozsudok potvrdiť a maloletú ponechať v osobnej starostlivosti matky.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nie je pravda, že maloletú T. na styk s otcom zámerne nepripravovala. Otcovi navrhla stretávať sa s maloletou v jej domácnosti, s čím súhlasil, avšak návštevy sa uskutočňovali nepravidelne. K tvrdeniu otca ohľadne financií uviedla, že maloletej T. nič nechýba, bývanie bolo preverené sociálnou pracovníčkou a k zmene pomerov v jej schopnosti starať sa o mal. T. nedošlo. Tvrdenia otca o psychickom týraní podľa nej hraničia s krivým obvinením. Záverom dodala, že návrh otca má pravdepodobne iný dôvod ako je jeho záujem o dcéru.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a vo výroku o trovách konania je vecne správne a odvolanie otca nie je opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. Výrok o zvýšení vyživovacej povinnosti otca nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný.
6. V predmetnej veci matka podala súdu prvej inštancie dňa 19.07.2016 návrh , ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú T. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne od 01. 07. 2016. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 08.11.2016 otec žiadal, aby bola nariadená striedavá osobná starostlivosť ( bez bližšej časovej špecifikácie ). Matka k návrhu otca uviedla, že sa o tejto možnosti s dcérou rozprávala, so striedavou osobnou starostlivosťou však dcéra nesúhlasí a dokonca odmietla stretávať sa s otcom. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia účasti maloletej T., ktorú súd následne na pojednávaní dňa 11.11.2016 vypočul. Maloletá v prítomnosti kolízneho opatrovníka uviedla, že naposledy sa s otcom stretla v letných mesiacoch a chce naďalej vyrastať u matky. S otcom si až tak nerozumie, nezaujíma sa o ňu, keď má nejaký problém, obráti sa na matku, ak sa obráti na otca, tento ju len odbije. Počas celého konania sa jej neozval, až pred pojednávaním jej volal a mala pocit, že ju chcel nastrašiť. Ďalej uviedla, že matke vypomáha s výchovou maloletej Y. , ktorú má veľmi rada, preto sa vždy ponáhľa domov. Má pocit, že otec sa o ňu vôbec nezaujíma, pričom spomenula jej hospitalizáciu, kedy mu volala a otec jej nepomohol. Následne súd prvej inštancie rozhodol o oboch návrhoch rodičov napadnutým rozsudkom.
7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ako aj o trovách konania je vecne správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal predmetným návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke..
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd len dodáva, že podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Slovenský právny poriadok okrem výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov pozná aj inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Základným predpokladom pre možnosť vzniku striedavej osobnej starostlivosti je najmä dohoda a spolupráca rodičov maloletého dieťaťa. V prípade, že maloleté dieťa nesúhlasí so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, toto jeho rozhodnutie by mal súd vo svojom rozhodnutí rešpektovať. Rovnako tak i v prípade, ak by naopak záujem o striedavú starostlivosť prejavilo. Rozpad vzájomného vzťahu rodičov maloletého dieťaťa totiž ešte nemusí vypovedať nič o úrovni vzťahov dieťaťa s tým-ktorým rodičom. Citované ustanovenie má za úlohu pri striedavej osobnej starostlivosti v prvom rade chrániť záujem dieťaťa.
9. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Na názory maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Participačné oprávnenie umožňuje dieťaťu aspoň do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie k rodičom, či kolíznemu opatrovníkovi. Záujem dieťaťa má byť pritom posudzovaný z objektívneho hľadiska a nie zo subjektívnych hodnotení rodičov o výhodnosti či nevýhodnosti ich pozície.
10. Maloletá T. v predmetnej veci na pojednávaní vyjadrila svoj názor vo vzťahu k otcovi a ním podanému návrhu, tak ako už bolo vyššie spomenuté. Vzhľadom k jej veku ( 16 rokov) bolo potrebné jej názor zohľadniť a to aj preto, že na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti musia byť splnené
viaceré hmotnoprávne podmienky, medzi ktoré patrí napr. to, že o takúto starostlivosť majú záujem obaja rodičia, táto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, vyhovuje osobnosti maloletého dieťaťa, rodičia ňou zabezpečujú stabilitu, ako aj to, že dieťa nebude opakovane vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia, aby aj v období po rozvode manželstva rodičov nebolo naďalej zbytočne traumatizované, čo sa v uvedenom prípade nedá jednoznačne zaručiť, hlavne vzhľadom k odmietavému postoju maloletej. V neposlednom rade je potrebné prihliadať aj na citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom a súrodencom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, úroveň komunikácie medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov, sociálne väzby dieťaťa a iné dôležité okolnosti. Preto tvrdenia otca ani matky nemôžu mať prednosť pred záujmom maloletej, ktorý je v každom prípade prvoradý. Vzhľadom na postoj mal. T. k striedavej osobnej starostlivosti, vyhovením návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť by bolo takéto rozhodnutie v rozpore so záujmom mal. T.. Treba prihliadnuť aj na to, že otec nežije s mal. T. v spoločnej domácnosti od roku 2007 a v rozvodovom rozsudku bol otcovi upravený styk s mal. T. na každý párny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. Otec tvrdí, že styk sa nerealizoval pravidelne pre postoj matky, napriek tomu, že má s ním dcéra dobrý vzťah a jej odmietnutie striedavej osobnej starostlivosti považuje za výsledok ovplyvňovania dcéry matkou voči jeho osobe. To len potvrdzuje, že maloletá sa s otcom pravidelne nestretáva a nenavštevuje jeho domácnosť v ktorej otec žije s jeho priateľkou, ku ktorej nemá mal. T. vytvorený žiadny vzťah a s ktorou by mala žiť v jednej domácnosti. Skutočnosť, že bývanie u otca by uľahčilo mal. T. cestovanie do školy a aj finančne by to pomohlo matke mal. T. je vzhľadom na uvedené okolnosti nepostačujúci dôvod pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti musí byť v záujme maloletého dieťaťa, čo v danom prípade nemožno konštatovať, keďže ani sama maloletá T. s takýmto zverením do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila a k otcovi má odmietavý postoj. 11. Vzhľadom na vek maloletej T.( 16 rokov) a jej celkovú vyspelosť súd považoval jej vyjadrenie a prejavenú vôľu za relevantnú pre rozhodnutie súdu. Právne závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku bolo možné oprieť o ustanovenie Zákona o rodine, ktorý je citovaný v rozsudku a to v tom smere, že pre konštatovaný odmietavý postoj maloletej T. k otcovi, ktorá nesúhlasila s tým, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nemožno návrh otca na zmenu rozsudku v časti zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti oboch rodičov , považovať za dôvodný. Pokiaľ otec má záujem podieľať sa na výchove mal. T. má možnosť využiť iné právne inštitúty ako je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, ktorá nemá nahrádzať nerealizovanie styku otca s maloletou ani nedostatok informácií o maloletej.
12. Z týchto dôvodov, stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).