Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/397/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému N. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v A. Č.. XXX, o zaplatenie 123,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16.5.2016 č.k. 16C/832/2015-55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 123,53 € s prísl. a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 16.11.2007 zriadil právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému bežný účet a po splnení podmienok poskytol povolené prečerpanie k účtu vo výške 5.000,- Sk , t.j. 165,97 €. Keďže žalovaný porušoval svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy s tým, že ak pohľadávka nebude splatená, bude ju vymáhať súdnou cestou. Dňa 25.09.2014 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE a oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila žalovaného o postúpení pohľadávky. Žalovaný bol vyzvaný výzvou zo dňa 16.03.2015 na zaplatenie dlžnej sumy, avšak na túto výzvu nereagoval. Žalovaná suma pritom pozostáva z istiny 100,54 € a príslušenstva vo výške 22,99 €, ako aj z úrokov.

2. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.05.2015 po splnení zákonných podmienok uvedených v § 156 ods. 3 O.s.p. o verejnom vyhlásení rozsudku. Súd predtým vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zistil pravdivosť tvrdení žalobcu v žalobe a zároveň zistil, že z odstúpenia zmluvy, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od zmluvy ku dňu 23.07.2011.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 100 ods.1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, a s použitím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. V súvislosti s účinnosťou § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. poukázal aj na skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/664/2014 zo dňa 29.09.2015 s tým, že toto ustanovenie prináša zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ

sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach, avšak v danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa úpravy, účinnej od 13.6.2014 je potrebné na zmluvy, uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. aj na spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Teda, ak si zmluvné strany písomne dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, nebude to tak pre spotrebiteľské zmluvy. Platí to aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Pritom s účinnosťou od 1 .5.2014, novela zákona č. 250/2007 Z.z. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. stanovila, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Poukázal pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015, v zmysle ktorého sa na všetky správne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ide o ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom. Súd v závere poukázal na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo 23.07.2011 a premlčacia lehota začala plynúť 24.07.2011. Žaloba bola podaná na súd 16.7.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty (táto uplynula dňa 24.07.2014), ide o premlčaný nárok, na premlčanie súd ex offo prihliadol a žalobu z toho dôvodu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaný mal v konaní úspech, avšak náhradu trov si neuplatnil, ani mu trovy nevznikli, a preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ (ďalej len . Namietal, že by bolo možné v tomto prípade aplikovať ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. Odstúpením od zmluvy dňa 23.7.2011 došlo k zrušeniu zmluvy od jej počiatku. Voči žalovanému tak nemá právo na plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená, ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nebolo preto možné aplikovať ust. § 5b zák.č. 270/2005 Z.z., ktoré sa použije len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nie však o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. K rozsahu bezdôvodného obohatenia poukázal na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným zo subjektom na úkor iného, na ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejavila. Za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal z právneho dôvodu a ktorý odpadol, je potrebné považovať aj žalovaným čerpané a nevrátené peňažné prostriedky, obvyklé úroky a obvyklé poplatky za vedenie bežného účtu. Žalovaný sa pritom podľa názoru odvolateľa obohatil tým, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy a jej zrušenia od počiatku, odpadla jeho právna povinnosť platiť odplatu za vedenie bežného účtu a poskytnuté finančné prostriedky, hoci inak by túto povinnosť mal a došlo by k zmenšeniu jeho majetku. Rozsah bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť ako obvyklú odplatu za vedenie bežného účtu a obvyklú odplatu za získanie finančných prostriedkov na základe povoleného prečerpania na bežnom účte. Tvrdil, že záväzok z bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý vznikol vyššie popísaným spôsobom, a ktorý doposiaľ nezanikol splnením, je vo výške minimálne 123,53 € spolu s príslušenstvom a tak ako je definované v podanej žalobe. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 123,50 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 14,4 % zo sumy 100,54 € od 26.9.2014 do zaplatenia, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100,54 € od 26.9.2014 do zaplatenia a zároveň náhradu trov konania, vrátane konania odvolacieho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokátskej kancelárie JUDr. Roman Kvasnica, s.r.o..

5. Zo strany žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Okresný súd Košice - okolie konal a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), žalobca podával odvolanie a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. apríla 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené. 9. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod nie je naplnený. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

12. Na doplnenie dôvodov odvolací súd dodáva, že žalobca sa počas celého konania domáhal svojho nároku titulom nezaplatenia zvyšku istiny úveru s príslušenstvom, poskytnutého na základe uzavretej zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Až v dôvodoch odvolania opiera svoj nárok o ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, pričom počas konania nežiadal pripustenie zmeny žaloby v súvislosti s úplne inými skutkovými okolnosťami, týkajúcimi sa bezdôvodného obohatenia žalovaného, než aké sú uvedené v žalobe. Avšak aj v prípade bezdôvodného obohatenia, argumenty žalobcu v odvolaní neobstoja, pretože dlh žalovaného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, ide jednoznačne o vzťah spotrebiteľský a spotrebiteľ - žalovaný požíva ochranu a osobitný režim podľa § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa. V každom prípade ide o premlčaný nárok žalobcu, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešný žalovaný náhradu trov nežiadal a ani mu trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .