Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/245/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, N., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova 60, Nitra, za účasti: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.958,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/63/2014-77 zo dňa 11. novembra 2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, 2 a 3, § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5 a 8, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 OSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z podaného návrhu vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté mu z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, a to konkrétne si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.958,45 eura titulom dlhu na úvere spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Mal za to, že z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru je zrejmé, že strany sporu dňa 05. 05. 2010 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 716,77 eura, po započítaní pohľadávky na vyplatenie úveru s pohľadávkou za možnosť odkladu splátok úveru, ktorý mal byť žalovanému vyplatený dňa 20. 10. 2009 vo výške 1.016,86 eura a po započítaní nesplateného záväzku voči žalobcovi, nakoľko mal mať žalovaný z predchádzajúceho zmluvného vzťahu nesplatený záväzok voči žalobcovi. Samotné započítanie nesplateného záväzku z predchádzajúceho zmluvného vzťahu zo zmluvy nevyplýva, navyše v Oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedené, že schválená výška revolvingu je v sume 993,43 eura, žalobca v návrhu uvádzal, že žalovanému poskytol titulom úveru sumu 1.500 eur a z karty klienta je ale zrejmé, že žalovanému bola v skutočnosti poskytnutá len suma 716,77 eura. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade existencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere súd venuje dôslednú pozornosť otázke zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vzniknutých ku škode spotrebiteľa. V tomto prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že uvedená zmluva neobsahuje náležitosti § 4 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 258/2001 Z. z., keď neboli dojednané termíny splátok a priemerná RPMN nebola dojednaná v zákonnej výške, keď bola dojednaná vo výške 48,66% a mala byť dojednaná vo výške 48,34%, úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu potom žalovaný mal vrátiť titulom úveru žalobcovi len takú sumu, akú si požičal a aká mu bola zo strany žalobcu v skutočnosti vyplatená, teda sumu 716,77 eura, a keďže žalovaný žalobcovi v 13 mesačných splátkach po 85,15 eura uhradil sumu 1.106,95 eura, uhradil teda viac než si požičal a potom návrh žalobcu nebol dôvodne podaný a súd prvej inštancie tento návrh z uvedeného dôvodu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu nevyplývali. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 150 OSP, nakoľko sa jedná o právnickú osobu zriadenú za účelom ochrany práv spotrebiteľa, a pokiaľ sa táto právnická osoba dala právne zastúpiť, nejedná sa o účelne vynaložené trovy na ochranu práva.

4. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania nepriznaných Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podalo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súd náhradu trov konania prizná vo výške 179,77 eura a na ich úhradu zaviaže žalobcu. Poukázalo na to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nepriznal združeniu náhradu trov právneho zastúpenia a to aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný a to aj vzhľadom na vznesenie námietky premlčania občianskym združením na strane žalovaného v konaní, ktoré malo za následok zamietnutie žaloby. Občianske združenie na strane žalovaného vznieslo v tomto konaní námietku premlčania a súd žalobu následne zamietol. Malo za to, že jeho argumenty boli opodstatnené a úkony boli účelne vynaložené. Na jednej strane žalobca využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane súd toto právo upiera Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré v odvolaní aj citoval. Vzhľadom na uvedené malo za to, že boli porušené jeho ústavné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa trov konania Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. Vzájomná súvsťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 však znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiam súdu vydaným do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (§ 470 ods. 2 . Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

15. V prejednávanej veci sa žalobca podaným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 11. 2013, domáhal vydania platobného rozkazu a zaplatenia sumy 1.958,45 eura s príslušenstvom, predstavujúcej záväzok žalovaného zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400025549, v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností riadne a včas. Písomným podaním zo dňa 24. 11. 2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného a to Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava. Následne písomným podaním zo dňa 30. 03. 2015 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vznieslo námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku a poukázal aj na nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010, dôsledkom čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu nesúhlasu žalobcu so vstupom Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 20.04.2015 č. k. 19C/63/2014-56 tak, že pripustil vstup Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

16. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, vstúpilo v súlade s § 93 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, z vlastného podnetu do predmetného konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V právnej úprave účinnej od 01. 07. 2016 ustanovením § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka nahradený komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá môže mať v súčasnosti (za splnenia zákonných podmienok) postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými podmienkami (§ 95 OSP), resp. za podmienok ustanovených v § 291 môže spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore zastupovať. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník na strane žalovaného sa účinnosťou novej procesnej právnej úpravy automaticky nepretransformoval na subjekt v zmysle ustanovenia § 95 CSP, resp. § 291 CSP. Predmetom odvolacieho konania sú však trovy dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktoré tomuto vznikli do 30. 06. 2016, teda do času, dokedy uvedené občianske združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy OSP účinnej do 30. 06. 2016 v konaní postavenie vedľajšieho účastníka.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.

19. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 236 CSP, ako i § 220 ods. 2 (s použitím ustanovenia § 234 ods. 2 a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, strana nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie síce vyplýva, že tento o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rozhodol v zmysle ustanovenia § 150 OSP, s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o právnickú osobu zriadenú za účelom ochrany práv spotrebiteľa, a pokiaľ sa táto právnická osoba dala právne zastúpiť, nejedná sa o účelne vynaložené trovy na ochranu práva, avšak v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka absentuje odôvodnenie toho, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s posúdením účelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, keď účelnosť takto vynaložených trov konania, je súd povinný vždy skúmať a nadväzne na to odôvodniť ich priznanie. Súd prvej inštancie iba jednou vetou konštatoval, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy na ochranu práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v tomto smere neobsahuje žiadne odôvodnenie, a preto nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri nepriznaní trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. K uvedenému odvolací súd udáva, že zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti civilného konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Pojem "účelný" je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie posúdi najmä z hľadiska, či vedľajší účastník vstúpil iba paušálne do konania a následne bol nečinný, alebo či vstúpil do konania naozaj so záujmom hájiť práva žalovaného a mal snahu oboznámiť sa s návrhom žalobcu a konať v prospech žalovaného. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že vo svojom písomnom podaní vedľajší účastník vzniesol aj námietku premlčania a poukázal aj na nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010, dôsledkom čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.

20. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 tak, že svoje rozhodnutie náležite odôvodní, ako aj sa vysporiada s námietkami odvolateľa.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .