Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2To-26-2017.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému T. P., nar. X.X.XXXX v W., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm.a), písm.b) Tr.zák. v spojení s § 138 písm.f) Tr.zák., § 122 ods.6 Tr.zák., § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 27.2.2017, sp.zn. 2T/43/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.b) písm.c) Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.1 Tr.por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 27.2.2017, sp.zn. 2T/43/2016, bol obžalovaný T. P. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. f) Trestného zákona, § 122 ods. 6 Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01. 08. 2015 okolo 14:30 h v Nitrianskom Pravne, pri moste smerom do Solky ponúkol maloletej poškodenej K.J.B., nar. XX. XX. XXXX vodku značky Nikolaus 38 %, po čom poškodená vypila z fľaše 200 až 250 ml vodky, následne sa presunuli v Nitrianskom Pravne pri pohostinstvo Stanica a v osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes Benz evidenčného čísla PD XXX FB, ktoré bolo zaparkované na parkovisku, sa s poškodenou približne od 14:50 h do 15:15 h bozkával, pričom sedeli na sedadle vodiča a neskôr na zadných sedadlách, v čase približne od 15:15 h do 15:30 h, kedy bola koncentrácia etanolu v krvi poškodenej cca 1,50 - 2,00 promile a poškodená bola v stave ťažkej opitosti až v stave akútnej otravy alkoholom a v stave bezbrannosti, na zadnom sedadle auta dal poškodenej a seba dole nohavice, pričom zostal v trenkách a poškodená v nohavičkách, následne ich zakryl dekou, pričom si trenky stiahol a poškodená už tiež nemala nohavičky a vykonal s ňou pohlavný styk a to aj napriek tomu, že vedel, že má 13 rokov, pričom u poškodenej došlo pri pohlavnom styku k porušeniu hymenu- panenskej blany.
Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona uložené ochranné ústavné sexuologické liečenie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním obžalovaný T. P. a to proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku ako i konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V obsiahlych písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že súd prvého stupňa mu nepriznal ani jednu poľahčujúcu okolnosť napriek tomu, že je osobou blízkou veku mladistvých, pred skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, nebol nikdy odsúdený a viedol
riadny život, preto mu mal správne prvostupňový súd priznať poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.d), písm.j) Tr.zák. a v súvislosti s jeho sexuálnou poruchou priznať i poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.b), písm.c) Tr.zák. a následne aplikovať ustanovenie § 38 ods.3 Tr.zák. Súd podľa názoru obhajoby vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného, bez prihliadnutia na okolnosti, za akých mal byť skutok spáchaný. Obžalovaný sa nikdy neliečil na psychiatrii, ani sexuologicky, teda nemohol vedieť, že jeho sexualita je deviantná a schopnosti ovládania sexuality sú u neho podstatne znížené. Obžalovanému nebolo podľa názoru dostatočne preukázané zavinenie a naviac vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k súloži. Rovnako nebolo preukázané, že by sa skutku dopustil závažnejším spôsobom konania - ľsťou, zneužitím bezbrannosti poškodenej. V ďalšej časti odvolania podrobne poukazuje na výpovede jednotlivých svedkov, znalecké posudky a výpovede znalcov, ktoré podľa jeho názoru nasvedčujú jeho odvolacím námietkam. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, okrem iného tiež podrobne poukázal na znalecký posudok a výpoveď znalkyne MUDr. I., ktorá vyšetrila obžalovaného, pričom tento dôkaz považuje za rozporuplný, keď uviedla, že v čase spáchania skutku, boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného plne zachované, čo sa týka jeho psychiky a znalkyne nepovažovali za potrebné, aby absolvoval nejakú formu psychiatrickej liečby. Na druhej strane konštatovala, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou, poruchou koordinácie, o ktorej pravdepodobne obžalovaný nevie. V dôsledku tejto sexuálnej deviácie podľa názoru znalkýň, boli ovládacie schopnosti obžalovaného podstatne znížené. Obžalovaný nemá dostatočný potenciál na to, aby dokázal svoju odchylne štrukturovanú sexualitu realizovať v medziach zákona. Podľa názoru obhajoby znalkyňa pri svojom výsluchu nedostatočne vysvetlila takéto závery, keď v podstate skonštatovala, že obvinený je psychicky zdravý a na druhej strane uviedla, že zo sexuologického hľadiska boli jeho ovládacie schopnosti podstatne znížené. S poukazom na takéto závery znalcov psychiatrov, keď títo nezistili u obžalovaného prítomnosť duševnej choroby a ktorý bol podľa ich záverov v čase skutku plne príčetný, neboli splnené ani zákonné podmienky na uloženie ochranného sexuologického liečenia obžalovanému podľa § 73 ods.1, resp. ods.2 Tr.zák. Podľa názoru obhajoby neexistuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého by mu bolo za danej situácie možné uložiť ochranné sexulogické liečenie ako plne príčetnému. Napokon obhajoba poukázala na to, že v odôvodnení rozsudku absentujú skutkové závery a právne úvahy súdu prvého stupňa, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, keďže ani jeden dôkaz nepotvrdil, že k súloži medzi obžalovaným a poškodenou skutočne došlo. Z rozsudku tiež nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a to vypočutie svedkyne U. W. a strýka poškodenej G. W.. V rozsudku neuviedol závery o preukázaní vedomostnej a vôľovej zložky konania obžalovaného, najmä za situácie ak z výpovede znalkyne MUDr. I. jednoznačne vyplýva, že ovládacie schopnosti obžalovaného v dôsledku sexuálnej deviácie boli u obžalovaného vymiznuté. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v dôvodoch odvolania, obhajoba navrhla, aby odvolací súd po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu, keďže vina obžalovaného v zmysle obžaloby jednoznačne a náležite preukázaná nebola, vyhovel odvolaniu a podľa § 321 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol za použitia zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného tak, že ho podľa § 285 písm.a) Tr.por. spod obžaloby oslobodí.
Do rozhodovania odvolacieho súdu sa prokurátor k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dôkazy správne vyhodnotil a napokon aj v súlade so zákonom rozhodol a uložil obžalovanému zákonný trest. Preto odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné a navrhla ho zamietnuť podľa § 319 Tr.por.
Obhajca obžalovaného uviedol, že podľa jeho názoru pri tak závažných pochybeniach, na ktoré poukázal v písomných dôvodoch odvolania nie je možné obžalovaného uznať vinným z trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný. Pridržiava sa návrhu uvedeného v odvolaní s tým, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného podľa § 285 písm.a) Tr.por. spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava návrhu svojho obhajcu, žiadal zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol oslobodený spod obžaloby.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
Po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, pričom okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom pre náležité objasnenie veci je potrebné niektoré dôkazy opakovať.
Odvolací súd zistil, že pri rozhodovaní o vine a treste okresný súd ako dôkaz vykonal i znalecký posudok znalkýň MUDr. DY. z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a sexuológie a MUDr. B. z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, pričom znalkyňu MUDr. T. vypočul i na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku znalkýň, ktoré vyšetrili obvineného, okrem iného vyplýva, že psychiatrickým vyšetrením u neho nezistili prítomnosť duševnej choroby ani poruchy, pričom v čase činu neboli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti plne zachované. Preto ani nenavrhli psychiatrickú ochrannú liečbu. V časti záverov týkajúcich sa sexuologického vyšetrenia obvineného je potom uvedené, že bola u obvineného zistená prítomnosť sexuálnej deviácie sexuálnej agresivity. Ide o vrodenú poruchu koordinácie jednotlivých častí systému, ktorá ovplyvnila sexuálne správanie obvineného a podstatnou mierou ovplyvnila jeho ovládacie schopnosti. Obvinený nemá dostatočný potenciál na ovládnutie svojej odchýlne štrukturovanej sexuality, nemá náhľad na svoju deviáciu. Pobyt obvineného na slobode je zo sexuologického hľadiska nebezpečný a je potrebné, aby absolvoval ochranné liečenie. Z toho dôvodu aj navrhli uložiť obvinenému ochranné ústavné sexuologické liečenie.
Znalkyňa MUDr. T.á bola vypočutá i na hlavnom pojednávaní, kde zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku a uviedla, že z psychiatrického hľadiska je obžalovaný duševne zdravý a ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného počas skutku boli plne zachované, no na druhej strane uviedla, že ovládacie schopnosti vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu považovali za výrazne znížené.
Odvolací súd uvádza, že otázka posúdenia príčetnosti je síce otázkou právnou v kompetencii súdu, no takéto rozhodnutie musí byť podložené vykonanými dôkazmi, v danom prípade znaleckým dokazovaním. Pritom skonštatoval, že s poukazom na prednesené závery znaleckého skúmania nie je možné v tomto štádiu konania vyvodiť, či obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti s poukazom na znalcami uvádzanú výrazne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, alebo nie. Takéto prednesené závery považuje súd za rozporuplné a nejasné, pričom majú zásadný význam pre rozhodnutie súdu. Z takto podaného a predneseného znaleckého posudku akoby vyplývalo, že znalci rozdelili ovládaciu schopnosť obvineného na viaceré časti, z ktorých len jedna - v oblasti sexuality, je u neho znížená podstatným spôsobom, no vo výsledku toto nemá vplyv na konštatovanie o plnom zachovaní ovládacej schopnosti obvineného v čase činu. Uvedenými rozpormi sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal, pričom náležité ozrejmenie otázky príčetnosti obvineného môže mať zásadný význam nielen pri posudzovaní viny, ale v prípade uznania viny i z hľadiska ukladania trestu a splnenia zákonných podmienok pri rozhodovaní o ochrannom opatrení ústavného sexuologického liečenia.
Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd teda nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto nevyhodnotil dostatočne jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel pri svojom rozhodovaní k predčasným skutkovým zisteniam a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v nadväznosti na uvedený chybný postup, keď neodstránil citované rozpory, tiež neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v tomto smere. Tiež
nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného v súvislosti s ukladaním trestu a ochranného opatrenia. Okresný súd vôbec neuviedol skutkové zistenia a právne úvahy v súvislosti s tým, keď obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Napokon tiež neuviedol prečo odmietol návrhy obhajoby na vykonanie dôkazov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere nie je preskúmateľné.
Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci bude nevyhnutné opakovane vypočuť znalkyňu MUDr. T. I.-Q., aby sa podrobne zrozumiteľne vyjadrila, či na podklade vyšetrenia tak psychiatrického, ako i sexulogického, možno hodnotiť ovládaciu schopnosť obvineného vcelku tak, že túto zložku mal výrazne zníženú a ak nie, z akého dôvodu. Súd pripúšťa, že zistená sexuálna deviácia môže ovplyvňovať ovládaciu schopnosť len za určitých situácií, preto je potrebné, aby sa znalkyňa vyjadrila k uvedenej otázke jednoznačne i s prihliadnutím na okolnosti, za akých sa skutok mal stať. Napokon bude povinnosťou súdu vo svojom rozhodnutí uviesť tiež prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a zároveň bude úlohou okresného v prípade opakovaného rozhodnutia o treste riadne sa zaoberať otázkou zistenia poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností a svoje závery v tomto smere i uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak aby bolo v intenciách ustanovenia § 168 Tr.por.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prvostupňový súd bude musieť doplniť dokazovanie v naznačených smeroch, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie, ak jeho potreba vyplynie z doplneného dokazovania a až následne bude možné po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodnúť v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.