Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13S-61-2015.pdf
PDF · 93.23 KB
Case nature
Subarea
13S/61/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: V.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., O. M. K. XXX/XX, podnikajúceho pod obchodným menom V.. B. W. TECHNOL, s miestom podnikania Nedožery Brezany, Kukučínova 732/48, IČO: 33 611 467, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom, so sídlom Prievidza, Falešníka č. 10, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22, o žalobe proti nečinnosti žalovaného, takto
rozhodol:
Krajský súd konanie z a s ta v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou ešte pred 1.7.2016 domáhal, aby správny súd „určil, že žalovaný je povinný v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu rozhodnúť a postupovať podľa § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisoch.“ Žalobca teda požadoval, aby správny súd rozhodol o tom, že správca dane je povinný mu vyplatiť nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.7.2014 podal na predpísanom tlačive dodatočné daňové priznanie za mesiac máj 2014. Mal za to, že toto tlačivo sa nehodí na situáciu, pre ktorú toto dodatočné daňové priznanie podával, a to na zmenu odplaty z dôvodu súdneho rozhodnutia. Uvedené teda vyriešil tak, že k podaniu pripojil slovné vyjadrenie. Následne bol žalovaným vyzvaný na opravu tohto priznania. Zastal názor, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neprestala plynúť ani uplatnením výzvy na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené ustálil, že 49 dní po podaní dodatočného daňového priznania u neho začala daňová kontrola. Vyslovil záver, že vzhľadom skutočnosť, že nedošlo k jej začatiu v lehote 30 dní, bol daňový úrad povinný mu nadmerný odpočet vrátiť.
3. Trval na tom, že daňový úrad si nesplnil povinnosť vyplatiť mu nadmerný odpočet, a to bez dostatočného dôvodu, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ako aj s ustanoveniami šiestej smernice o DPH a je teda nečinný. Daňový úrad nekoná tak, ako mu to ukladá § 79 ods.5 zákona o DPH. Žalobca poukázal na to, že žalovanému poskytol nad rámec svojich povinností právne relevantné doklady podklady, a to rozhodnutie ESD vo veci C-25/07 vo veci Sosnowska, z ktorého vyplýva, že ani skutočnosť, že daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, nie je dôvodom pre zadržania tejto výplaty. Uviedol, že daňový úrad ho zaťažuje svojim konaním bremenom znášať DPH ako nákladovú položku v situácii, keď je registrovaným platcom DPH. Vyplatenie nadmerného odpočtu pritom pravdepodobne podmieňuje výsledkom kontroly správnosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Zdôraznil, že k zadržiavaniu vyplatenia nadmerného odpočtu dochádza bez právneho dôvodu. Taktiež poukázal na rozhodnutie ESD vo veci 106/77 Simmenthal, v zmysle ktorého je vnútroštátny sudca aplikujúci v rámci svojej právomoci i ustanovenia komunitárneho práva povinný zabezpečiť plnú účinnosť týchto ustanovení tým, že na základe vlastného rozhodnutia ponechá neaplikované všetky ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom ju považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že v čase podania vyjadrenia bola stále u žalobcu vykonávaná daňová kontrola. Táto bola v štádiu vypracovávania protokolu. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala dňa 12.9.2014, a to v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 8.9.2014. Podľa § 79 ods. 6 zák.č. 222/2004 Z.z., ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Dodatočné daňové priznanie k DPH za máj 2014 bolo žalobcom podané dňa 25.7.2014, dňa 10.8.2014 žalobca prevzal výzvu na odstránenie pochybností v podanom daňovom priznaní. Dodatočné daňové priznanie doplnil dňa 4.9.2014. Podľa § 79 ods. 5 posledná veta zák.č. 222/2004 Z.z. lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neuplynula odo dňa doručenia výzvy až do odstránenia nedostatkov v dodatočnom daňovom priznaní. Ďalej žalovaný odcitoval celé znenie ustanovenia § 79 zák.č. 222/2004 Z.z. a poukázal na to, že prešetroval sťažnosť žalobcu označenú ako námietka podľa zákona č. 9/2010 Z.z.. Z výsledku prešetrenia sťažnosti bolo žalobcovi zaslané oznámenie o prešetrení zo dňa 19.1.2015. Ďalšia sťažnosť žalobcu podaná elektronicky bola odložená. Žalovaný mal za to, že daňová kontrola stále prebieha a preto nie je možné urobiť záver, že by bol nečinný. Po skončení daňovej kontroly a vydaní rozhodnutia bude môcť žalobca využiť právne prostriedky (napr. odvolanie) a vyjadriť svoj nesúhlas s dokazovaním alebo inými skutočnosťami, týkajúcimi sa výsledku daňovej kontroly. Mal za to, že v danom čase (keď nebola skončená) daňová kontrola je žaloba neprípustná, alternatívne navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobca po začatí konania podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č.k. 13S/61/2015-49 zo dňa 13.5.2015 tak, že konanie o predbežnom opatrení zastavil.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal vec podľa § 242 a nasl. zák.č. 162/2015 Z.z., keď v zmysle ust. § 491 zák.č. 162/2015 Z.z. bol povinný vec dokončiť podľa zákona č. 162/2015 Z.z.. Po oboznámení sa s podanou žalobou, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, vyjadrením žalovaného a s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že je tu dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. f) zák.č. 162/2015 Z.z., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
7. Z obsahu predloženého spisového materiálu má správny súd preukázané, že žalobca ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia a registrovaný platca DPH podal dňa 25.7.2014 dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, podľa ktorého mu vznikol nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu, na tejto dani. Výzvou zo dňa 29.7.2014, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 19.8.2014 bol žalobca vyzvaný na odstránenie pochybností. Z obsahu tejto výzvy vyplýva, že žalobca mal v lehote 15 dní od doručenia výzvy opraviť správnosť a úplnosť údajov v podanom dodatočnom daňovom priznaní. Na základe uvedenej výzvy potom žalobca predložil opravené vyplnené tlačivo daňového priznania a to dňa 4.9.2014.
8. Dňa 8.9.2014 vydal žalovaný poverenie na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, a to dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2014. Súčasne bolo v tento deň vydané oznámenie o začatí daňovej kontroly, v zmysle ktorého bolo žalobcovi oznámené, že dňa 12.9.2014 o 9.00 hod. sa u neho začne daňová kontrola. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 1.10.2014. V administratívnom spise je súčasne založené potvrdenie o zapožičaní dokladov, z ktorého vyplynulo, že dňa 9.10.2014 žalobca poskytol pracovníkom vykonávajúcim daňovú kontrolu zmluvy a účtovné doklady.
9. Dňa 2.10.2014 podal žalobca podanie nazvané „námietka“, v ktorom namietal zákonnosť obsahu oznámenia o začatí daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Žiadal toto oznámenie zrušiť. Na túto námietku žalovaný odpovedal listom zo dňa 10.10.2014, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že žiadne ustanovenie zákona č. 563/2009 Z.z. neumožňuje daňovému subjektu žiadať zrušenie oznámenia o začatí daňovej kontroly, preto mu nebude vyhovené. V ostatnom bude jeho podanie riešené ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z..
10. Oznámením zo dňa 19.1.2015 bol žalobca oboznámený o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti podľa zák.č. 4/2010 Z.z.. V tomto oznámení je citácia § 46 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. a § 79 ods. 6 zák.č. 222/2004 Z.z. a konštatácia, že oznámenie o začatí daňovej kontroly má všetky zákonom predpísané náležitosti. V súlade so zákonom bola žalobcovi určená aj lehota na predloženie dokladov k daňovej kontrole, a to 25 dní od začatia kontroly. Oznámenie bolo vyexpedované dňa 10.9.2014, prvý neúspešný pokus o doručovanie prebehol dňa 12.9.2014, opakované doručovanie dňa 16.9.2014. Zásielka bola uložená na pošte, kde si ju žalobca vyzdvihol dňa 1.10.2014. V zmysle ust. § 46 ods. 2 daňového poriadku začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v deň uvedený v oznámení, ktorý deň bol zároveň v 30-dňovom intervale určenom podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že žalobca (daňový subjekt) sa o začatí daňovej kontroly dozvedel až 1.10.2014. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená.
11. Dňa 11.2.2014 podal žalobca žalovanému podanie nazvané „Sťažnosť II“ podľa § 21 zákona č. 9/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že ňou žalobca reagoval na oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, pričom vyslovil nesúhlas so závermi, ktoré sú v ňom uvedené. V tomto podaní je už spomenutý aj nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu. Žalobca uviedol, „že v prípade takého výkladu ustanovenia, ktorým argumentoval daňový úrad nie je možné predpokladať kedy dôjde k vyplateniu nadmerného odpočtu.„ V tomto ohľade aj poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-25/07. Taktiež uviedol, že podáva sťažnosť voči postupu, ktorý ignoruje právnu subjektivitu tak, že pristupuje k daňovému subjektu ako k veci, nedbá práv, ktoré má v daňovom konaní a daňovej kontrole ako kontrolovaný subjekt. Zdôraznil, že daňový subjekt nie je objektom, ale subjektom práva. Záverom žiadal, aby orgán vecne príslušný na vybavenie tejto žiadosti zrušil predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bola vybavená jeho predchádzajúca sťažnosť a aby uplatnením legálnych výkladových pravidiel, pravidiel logického vyvodzovania a postupom konformným s ústavou SR, ako aj eurokonformne rozhodol o jeho sťažnosti (čerpať dotácie EÚ a ignorovať právny poriadok EÚ nie je morálne konzistentný postoj a je nezákonný).
12. Uvedená sťažnosť označená číslom II bola odložená podľa § 5 ods. 7 zák.č. 4/2010 Z.z., keď bola podaná elektronickou poštou a nebola v zákonom stanovenej lehote sťažovateľom písomne potvrdená podpisom.
13. Podľa § 242 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
14. Podľa § 244 ods. 1 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
15. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. platného do 30.6.2016 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
16. Podľa § 491 ods. 1, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 99 písm. f) zák.č. 162/2015 Z.z. správny súd konanie zastaví ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
18. Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nevykonávaní žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu.
19. Účelom zákonnej úpravy, ktorá umožňuje účastníkovi administratívneho konania namietať nečinnosť orgánu verejnej správy, je zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v administratívnom konaní nečinný. V takomto prípade sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe súdom je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a jeho nečinnosťou sú alebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté. Súčasne zákon, a to tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako aj za účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. vyžaduje, aby žalobca pred podaním žaloby (pred 1.7.2016 návrhu) vyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nezákonnú nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžz/3/2011 zo dňa 01.07.2011). Aj keď právna nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho žaloba (predtým návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy) bol na súde akceptovaný, v aplikačnej praxi je však ustálené, že sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z.. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na publikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžz/1/2009, v zmysle ktorého za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra NS SR, ako aj judikatúra ÚS SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z..
20. V predmetnej právnej veci žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému - Daňovému úradu Trenčín konať a rozhodnúť vo veci vyplatenia nadmerného odpočtu, pričom žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný postupovať podľa § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. t.j., aby bol de facto zaviazaný k vyplateniu tohto nadmerného odpočtu.
21. Odhliadnuc od skutočnosti, že je neprípustné, aby správny súd v rámci rozhodnutia vydaného na základe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy uložil žalovanému orgánu nielen, že má v označenej právnej veci konať, ale aj ako má rozhodnúť (tak ako žiada žalobca), správny súd konštatuje, že žalobca nevyužil všetky prostriedky nápravy a preto nie je možné jeho žalobu meritórne prejednať.
22. Bolo zistené, že dňa 25.7.2014 žalobca podal dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Následne na základe výzvy žalovaného podal dňa 4.9.2014 opravené dodatočné daňové priznanie. Oznámením zo dňa 8.9.2014 bolo žalobcovi oznámené začatie daňovej kontroly. Žalobca prevzal predmetné oznámenie dňa 1.10.2014 a hneď nasledujúci deň podal námietku, ktorou žiadal zrušenie tohto oznámenia. Uvedené podanie bolo v časti posúdené ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. a s vybavením sťažnosti bol žalobca oboznámený listom zo dňa 19.1.2015. V tejto sťažnosti žalobca výlučne riešil začatie daňovej kontroly a žiadal zrušenie oznámenia o jej začatí. Vôbec sa táto sťažnosť nedotýkala nečinnosti žalovaného ohľadne jeho nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu. Z tohto dôvodu sa orgán poverený vybavením tejto sťažnosti takouto nečinnosťou, resp. týmto postupom žalovanému nezaoberal a žiadnym spôsobom sa k nemu nevyjadroval.
23. V poradí druhej sťažnosti zo dňa 11.2.2015, v ktorej žalobca vyjadril svoj nesúhlas s vybavením jeho sťažnosti, sa opätovne vyjadroval k začatiu daňovej kontroly, žiadal zrušiť oznámenie o jej začatí ako aj „rozhodnutie“, ktorým bola jeho predchádzajúca sťažnosť vybavená. V tomto podaní už spomenul aj svoj nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Správny súd konštatuje, že v tomto podaní však jasne a zrozumiteľne nenamietal nečinnosť žalovaného v tomto ohľade a nežiadal prešetrenie takejto nečinnosti. Predovšetkým však uvedené podanie označené ako sťažnosť podal len elektronickou poštou a v súlade s ust. § 5 ods. 7 zák.č. 9/2010 Z.z., ju písomne nepotvrdil svojim podpisom. Z tohto dôvodu bola sťažnosť odložená a príslušný orgán sa ňou vôbec meritórne nezaoberal.
24. Ako bolo uvedené vyššie, zákon tak pred 1.7.2016, ako aj po tomto dni, vyžadoval, aby žalobca vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy využil pred podaním žaloby prostriedky nápravy podľa osobitného predpisu. Z konštantnej rozhodovacej činnosti pritom vyplýva, že sa vyžadovalo aspoň vyčerpanie sťažnosti podľa zák.č. 9/2010 Z.z.. Za takéto vyčerpanie sťažnosti však nie je možné považovať podanie zaslané elektronickou poštou, ktoré nebolo v zákonom stanovej lehote opatrené vlastnoručným podpisom žalobcu a preto bolo odložené. Rovnako nebolo zistené a ani tvrdené, že by žalobca využil iné prostriedky nápravy napr. podľa zákona o prokuratúre. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nevyčerpal všetky prostriedky, postupy stanovené pre tento typ konania a preto konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Správny súd záverom poukazuje na to, že odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru, by nebolo možné žalobe vyhovieť, keď zákon (a to tak O.s.p. ako aj zákona č. 162/2015 Z.z.) predpokladá, že sa vedie vo veci administratívne konanie a žalobca sa na súd obracia ako jeho účastník. V predmetnej právne veci však nebolo zistené a ani tvrdené, že by bolo vedené vo veci takéto konanie, v ktorom by mal žalobca postavenie účastníka. Za takéto konanie pritom nie je možné považovať daňovú kontrolu, ktorá bola v čase začatia tohto konania vedená žalovaným, resp. daňové konanie, ktoré bolo v tejto súvislosti vedené.
26. O náhrade trov správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).