Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-521-2016.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/521/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o. , Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, adresa na doručovanie: Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad v Bratislave, Vajnorská 100/A pod sp. zn. EX 3275/15, o vymoženie 2276,65 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Er/377/2015-14 zo dňa 25.04.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že mu bola bola dňa 28.4.2015 doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 2.276,65 Eur a príslušenstva. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzal návrh na vykonanie exekúcie doručený dňa 31.3.2015 súdnej exekútorke. Exekučným titulom, na podklade ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. ID-C/1210/0326, ktorý vydal dňa 8.3.2013 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882.
3. Súd prvého stupňa citoval ust. § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že lustráciou v registri súdu zistil, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves už bolo vedené exekučné konanie č.k. 6Er/636/2013, kde ako účastníci vystupovali totožné subjekty a predmetom konania bol nútený výkon nároku oprávneného pozostávajúceho z istiny 2.276,65 Eur a jej príslušenstva. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/636/2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že v tomto exekučnom konaní bola nútene vymáhaná istina 2.276,65 Eur s príslušenstvom na základe návrhu podaného totožným oprávneným proti totožnému povinnému, ako v tomto konaní a na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. ID-C/1210/0326, ktorý vydal dňa 8.3.2013 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD. Uznesením č. k. 6Er 636/2013-30 zo dňa 14.1.2014 súd zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, čo bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatné zamietnutá uznesením zo dňa 13.8.2013, potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa 31.10.2013 pre neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie zastavil
exekučné konanie, keďže mal za preukázanú existenciu prekážky rozsúdenej veci ako neodstrániteľnej procesnej podmienky, ktorá bola daná totožnosťou veci (totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu konania) a právoplatným zastavením konania v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/636/2013.
4. O trovách exekučného konania účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
5. Proti tomuto uzneseniu, a to v celom rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 9a zák. č. 233/1995 Z. z. v znení do 31. marca 2017 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, určitý skutkový dej (skutok) ak bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 42/2006 zo dňa 01.01.2011).
14. Z citovaného ust. § 9a EP podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9a EP. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené sa tými istými účastníkmi exekučného konania rozumejú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia a tou istou vecou je samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné považovať za meritórne rozhodnutie, avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozsúdenej veci. V každej veci je preto nutné skúmať a zohľadniť z akého dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá resp. z akého dôvodu bola exekúcia zastavená a až následne môže súd prijať záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci.
16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 2276,65 Eur na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s sp. zn. ID-C/1210/0326 zo 08.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2013 a vykonateľnosť dňa 26.05.2013.
17. V predmetnej exekučnej veci teda oprávnený žiada vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi a na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6Er/636//2013. Toto exekučné konanie sa skončilo uznesením, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach. Okresný súd následne uznesením exekučné konanie zastavil v súlade s ust. §
44 ods. 3 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie (vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/377/2015), ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).