Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti žalovanej: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX W., o zaplatenie 1.817,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/48/2015-51 zo dňa 19.11.2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje sa rozsudok.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil: · „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 899,90 eura s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 18.1.2014 do zaplatenia. · Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 285,55 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 22.8.2014 do zaplatenia a 8,5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 329,55 eura od 30.11.2013 do 24.6.2014 a zo sumy 307,55 eura od 25.6.2014 do 21.8.2014. · V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. · Zmluvné dojednanie pod bodom 3 časť 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytnutí platobných služieb zo dňa 14.12.2012 v znení: Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) Klient výslovne a odvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že omešká so splácaním úveru revolvingového úveru/ záväzkov vyplývajúcich z RZ viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru/revolvingového úveru uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru/revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet Cetelemu. Cetelem s týmto spôsobom zabezpečenia záväzkov klienta súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie Klient je neprijateľná zmluvná podmienka. · Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 9 ods. 1, 2 písm. j) a k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 451, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.12.2012, a to jednak nárok súvisiaci s úverom na zakúpenie notebooku

a nárok súvisiaci s poskytnutím revolvingového úveru, ktoré právne nároky sa riadia ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade žalovaná nemala záujem o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca zmluvou o úvere na nákup tovaru vnútil žalovanej vopred aj druhý úkon, ktorý nebol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, pretože podpisom želanej zmluvy o úvere sa spotrebiteľka súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá sa týka aj dojednania revolvingového úveru, teda vzťahu, ktorý mal vzniknúť aj v budúcnosti. Poukázal na to, že takéto konanie je kvalifikované v rozhodovacej praxi súdov ako nekalá praktika. Z tohto dôvodu, predmetný právny úkon posúdil, z ktorého žalobca uplatňoval nároky, ako absolútne neplatný právny úkon, a preto by žalobcovi patrili iba nároky súvisiace s vydaním bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi sumou vybratých finančných prostriedkov, t.j. 1.170 eura a zaplatenou sumou 270,10 eura, teda 899,90 eura. Túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z. z. odo dňa predpokladaného doručenia výzvy na vrátenie finančných prostriedkov súd prvej inštancie priznal. V danom prípade súd prvej inštancie tiež zistil, že vo formulárovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 25,30 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v apríli 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov od 1

- 5 rokov vo výške 12,95 % ročne. Je teda evidentné, že sa jedná o dvojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, pričom boli porušené aj ostatné ustanovenia zákona, v zmysle ktorých by bol aj tak úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový /napr. RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa - správna výška mala byť 30,47%/. Súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade žalobcovi patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého úveru, t.j. 395,01 a zaplatenou sumou 109,46 eura, teda 285,55 eura. Túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z. z. odo dňa doručenia výzvy na vrátenie finančných prostriedkov súd prvej inštancie priznal a v prevyšujúcej časti ohľadom finančných nárokov žalobcu z uzavretých zmlúv žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súlade s ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.) súd prvej inštancie, s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax, dojednanú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola súčasťou tzv. spoločných ustanovení a neprimerane a nedôvodne zvýhodňuje dodávateľa služby, ktorý, okrem iného, nemusí okolnosť, že mieni uplatniť toto zmluvné dojednanie ani vopred spotrebiteľovi oznámiť, aby tento mohol sa prípadne brániť následkom tohto dojednania. Keďže v čase súdneho sporu sa žalobca domáhal uplatnenia tohto zmluvného dojednania u zamestnávateľa žalovanej, súd prvej inštancie považoval za potrebné ochrániť práva žalovanej ako spotrebiteľky vyhlásením tohto zmluvného dojednania za neprijateľnú zmluvnú podmienku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže obaja účastníci mali približne rovnaký úspech vo veci, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že klient mal vôľu uzavrieť aj revolvingový úver, keďže zmluvu podpísal aj v časti týkajúcej sa revolvingového úveru a po vydaní kreditnej karty túto začal aktívne využívať, a preto nie je možné považovať predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti týkajúcej sa Revolvingového úveru za neplatnú. Odvolateľ ďalej namietal aj výšku vyčerpanej sumy z revolvingového úveru, t. j. 1.345,28 Eur, nesprávne posúdenie primeranosti výšky úrokovej sadzby, nedostatočné odôvodnenie výroku o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nesprávny výrok o trovách konania. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

9. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Revolvingový úver, ktorý sledoval žalobca uzavrieť, bol obsiahnutý vo formulárovej (typovej štandardnej a pod.) úverovej zmluve o poskytnutí iného úveru (395,01 Eur, č. zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX).

11. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktoré v obdobných prípadoch označili právny úkon za neperfektný a z hľadiska nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom a absencie vôle zo strany spotrebiteľa za neplatný.

12. V danom prípade žalovaná mala záujem o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na nákup tovaru alebo služby vo výške 395,1 Eur. Ak ho chcela získať, musel podpísať zmluvu pripravenú na vopred predtlačenom formulári, ktorý popri časti 1, kde je upravená zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú mal spotrebiteľ záujem, obsahoval aj časť 2 upravujúcu zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Tento úkon nebol v danom okamihu vo sfére záujmu žalovanej, pretože podpisom želanej zmluvy o úvere sa spotrebiteľka súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá sa týka aj dojednania revolvingového úveru, a teda zmluva o revolvingovom úvere jej bola nanútená. Takéto konanie možno kvalifikovať ako nekalú praktiku.

13. Obchodná praktika sa podľa ustálenej súdnej praxe považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

14. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a právny úkon dosiahnutý nekalou obchodnou praktikou je v demokratickej spoločnosti nežiadúci.

15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný právny úkon, z ktorého žalobca uplatňuje nároky ako absolútne neplatný, a preto žalobcovi patria iba nároky súvisiace s vydaním bezdôvodného obohatenia.

16. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil výšku vyčerpanej sumy z revolvingového úveru, odvolací súd poukazuje na listiny, ktoré do súdneho spisu doložil samotný žalobca, z ktorých jednoznačne vyplýva suma, ktorú žalovaná z revolvingového úveru vyčerpala, a ktorú uhradila. Odvolací súd pri vyčísľovaní výšky pohľadávky vychádzal, rovnako ako aj súd prvej inštancie, z obsahu spisu, ktorého súčasťou sú prehľady o úhradách žalovanej za predmetné úvery, ktoré dokladal práve žalobca. Pokiaľ žalobca uvedené prehľady považoval za nesprávne, či neúplné, mal možnosť súdu prvej inštancie, rovnako ako aj odvolaciemu súdu, iné prehľady o úhradách, preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení, doložiť.

17. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom posúdení úrokovej sadzby, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka ako aj na štatistické údaje Národnej banky Slovenska v relevantnom období. Zber, zostavovanie a zverejňovanie rôznych druhov štatistík pritom patrí k hlavným úlohám Národnej banky Slovenska. Zostavovaná štatistika je navyše plne harmonizovaná s nariadeniami, usmerneniami a štandardami Európskej centrálnej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska jednoznačne vyplýva výška priemernej úrokovej sadzby u spotrebiteľských úveroch, poskytovaných od 1 - 5 rokov, za obdobie apríl 2013, a to 12,95 % ročne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom stanovenú ročnú úrokovú sadzbu ako dvojnásobné prekročenú priemernú úrokovú sadzbu, bez ohľadu na to, či výška úrokovej sadzby bola 25,30% alebo 23,40 %. Žalobca by stále ročnú úrokovú sadzbu prekročil takmer dvojnásobné (12,95 % úroková sadzba podľa štatistických údajov NBS x 2 = 25,90 % ; 23,40 % odvolateľom uvádzaná výška ročnej úrokovej sadzby).

18. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení výroku o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie v danej problematike vychádzajú z ustálenej aplikačnej praxe všeobecných súdov SR, ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval aj na predmetné konanie.

19. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia (v danej veci úrokov, na ktoré žalobca nemá právo), je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

20. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 .

21. Postup žalobcu pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

22. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

23. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

24. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov

o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy.

25. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný sa v prípade realizácie neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

27. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

28. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

29. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 , hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

30. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so

spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

31. Vykonanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

32. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

33. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. je povinnosťou dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o výške úrokovej sadzby. Ak je takýto údaj uvedený v zmluve nesprávne, ide o rovnakú situáciu, ako keby v zmluve nebol uvedený vôbec, pričom neuvedenie správneho údaja má za následok sankciu dodávateľa spočívajúcu v tom, že dodávateľ nemá voči spotrebiteľovi nárok na úrok a poplatky (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Uvedenie nesprávneho údaja predstavujúceho esenciálnu náležitosť zmluvy je vo vzťahu k spotrebiteľovi zmätočné.

34. Je zrejmé, že v danej veci má žalobca nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z..

35. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

36. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .