Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_18Cb-189-2016.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/189/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Stredná odborná škola, Lipová 8, 972 51 Handlová, IČO: 42 024 471, právne zast. JUDr. Ingrid Nováková, advokátka so sídlom, ČSA 12, 972 51 Handlová, proti žalovanému: STREMONT, s.r.o., so sídlom Nesluša 982, IČO: 36 717 991, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 400,- Eur s prísl.
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 400,- Eur a o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 09.12.2016 do 15.12.2016 zastavuje.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.01.2014 do 08.12.2016, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 07.11.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.11.2016, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 01.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti.
2. Na základe uvedeného súd vydal dňa 23.11.2016 platobný rozkaz, voči ktorému bol dňa 19.12.2016 podaný odpor z dôvodu, že z vystavenej faktúry bola dňa 27.02.2014 úhrada vo výške 199,50 Eur a následne suma 400,- Eur bola dňa 25.08.2014 uhradená taktiež na účet žalobcu uvedený vo vystavenej faktúre, avšak suma sa vrátila späť z dôvodu nesprávneho čísla účtu, preto opätovne zaslal platbu na rovnaký účet dňa 08.12.2016, ale opätovne sa vrátila. Preto žalovaný zaplatil dlžnú sumu poštovou poukážkou na adresu žalobcu dňa 15.12.2016. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a nepriznať ani úroky z omeškania, nakoľko žalobca neoznámil zmenu bankového spojenia, teda neposkytol súčinnosť.
3. Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas, avšak na pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko po čiastočnom späťvzatí predmetom konania sú už len úroky z omeškania a trovy konania. Súd akceptoval dané ospravedlnenie a konal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Preto súd konal v neprítomnosti strán konania a s poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalovaného na rozhodnutie pre zmeškanie za opodstatnené, pričom mal za to, že neboli splnené podmienky v zmysle § 278 CSP. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalovaného a prečítaním
listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca tvrdil, že žalovaný si objednal pre svojich zamestnancov ubytovanie, na základe čoho bola po poskytnutí služieb vystavená faktúra č. XXXXXX so splatnosťou 31.12.2013 na sumu 599,50 Eur. Žalovaný však zaplatil iba sumu 199,50 Eur, aj to až 27.02.2014 a zvyšnú dlžnú sumu neuhradil ani na výzvu.
5. Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXX na sumu 599,50 Eur so splatnosťou do 31.12.2013.
4. Žalobca podaním z 27.01.2017 zobral žalobu v časti istiny 400,- Eur späť z dôvodu jej úhrady. Zároveň poukázal na to, že žalovaná istina bola uhradená až po vydaní platobného rozkazu, pričom aj prvú úhradu vykonal až po splatnosti faktúry. Pokiaľ sa žalovanému platba vrátila, bolo v jeho záujme zistiť dôvod a neostať nečinný. Taktiež poukázal na zmenu účtu až zmluvou zo dňa 12.05.2014. Zároveň poukázal na to, že žalovaný si nesplnil riadne svoju povinnosť ani na výzvu zo dňa 26.02.214, keďže žalovaný zaplatil faktúru iba čiastočne.
5. Zároveň žalobca podaním zo dňa 12.04.2017 (l.č. 47 obsahu spisu) uviedol, že požaduje zaviazať žalovaného na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.01.2014 do 08.12.2016. Vzhľadom k tomu, že pôvodne v návrhu požadoval „do zaplatenia“, a bolo zistené, že suma 400,- Eur bola zaplatená poštovou poukážkou dňa 15.12.2016, avšak v podaní zo dňa 12.04.2017 požadoval úroky z omeškania do 08.12.2016, súd posúdil podľa obsahu podania, že zo strany žalobcu došlo k ďalšiemu späťvzatiu, a to v časti úrokov z omeškania od 09.12.2016 do 15.12.2016. Súd uvedené posúdil ako späťvzatie a nie zmenu návrhu, nakoľko žalobca daným podaním požadoval menej než v pôvodnom návrhu, teda nepochybne išlo o späťvzatie a s tým sa stotožnil aj žalovaný.
6. Podľa § 145 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 CSP
(1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie o zaplatenie sumy 400,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 09.12.2016 do 15.12.2016, zastavil, a to bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas žalovaného, keďže k späťvzatiu v danej časti došlo pred prvým pojednávaním a nebol potrebný súhlas žalovaného. Predmetom konania tak zostali úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.01.214 do 08.12.2016.
9. Medzi stranami konania nebol sporný zmluvný vzťah, ako ani vystavená faktúra. Žalovaný uvedené nerozporoval, ani nespochybňoval, dokonca žalovanú istinu zaplatil po vydaní platobného rozkazu.
10. Podľa § 151 ods.1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
12. Žalovaný však nesúhlasil s priznaním úrokov z omeškania, nakoľko žalovanú istinu sa pokúšal zaplatiť aj pred podaním žaloby, a to v časti 199,50 Eur faktúru uhradil dňa 27.02.2014, a sumu 400,-
Eur sa pokúsil zaplatiť dňa 25.08.2014 a 08.12.2016, kedy sa však vrátila späť z dôvodu nesprávneho bankového účtu žalobcu, keďže došlo k zmene čísla účtu uvedeného na faktúre a teda zo strany žalobcu nebola poskytnutá súčinnosť, keďže neoznámil žalovanému zmenu účtu.
13. S uvedeným názorom žalovaného sa súd nestotožňuje. Je nepochybné, že faktúra bola splatná do 31.12.2014. Žalovaný neuhradil žiadnu časť faktúry v lehote jej splatnosti, keďže čiastočne v sume 199,50 Eur ju uhradil až 27.02.2014, teda 2 mesiace po jej splatnosti, teda už v tom čase bol v omeškaní a bola len vôľa žalobcu, že sa nedomáhal zaplatenia súdnou cestou v tom čase. Čo sa týka účtu uvedeného na faktúre, faktúru nie je možné považovať za zmluvu, či nejakú dohodu. Pokiaľ je vo faktúre uvedené číslo účtu, neznamená to, že je to dohoda o mieste plnenia. Taktiež na faktúre je uvedené aj sídlo žalobcu. Preto je vecou dlžníka, pokiaľ nie je osobitná dohoda, ako bude plniť svoj záväzok. Pokiaľ sa rozhodol úhradu vykonať poukázaním na účet žalobcu, bolo to jeho rozhodnutie a bolo jeho vecou zistiť správnosť číslo účtu. Žalobca v čase vystavenia faktúry uviedol aktuálne údaje o účte, sídle,..., ktoré v takom stave boli minimálne do splatnosti faktúry. Žalovaný však neakceptoval splatnosť faktúry a čiastočnú úhradu vykonal až 2 mesiace po splatnosti, avšak v čase, keď údaje uvedené na faktúre boli stále aktuálne. Ďalšiu platbu sa rozhodol vykonať až dňa 25.08.2014, a to poukázaním na účet, kedy sa však už platba vrátila späť z dôvodu nesprávneho bankového spojenia. Z ničoho nevyplýva povinnosť žalobcu oznamovať zmeny údajov účtu,... dlžníkovi, t.j. žalovanému, a to po splatnosti faktúry. Pokiaľ žalovaný sa rozhodol vykonať úhradu po splatnosti faktúry, a to dokonca cca 8 mesiacov po splatnosti, a to spôsobom poukázaním a účet, bolo v jeho záujme preveriť si aktuálnosť a správnosť údajov na faktúre splatnej pred 8 mesiacmi. Je neprípustné, aby žalovaný - dlžník sa rozhodol uhradiť faktúru s 8-mesačným meškaním a vinil žalobcu - veriteľa, že mu neoznámil zmenu účtu. Predsa žalobca nemohol vedieť, kedy sa žalovaný rozhodne plniť a akým spôsobom a nie je povinný každú zmenu sídla, obchodného mena, účtu,... oznamovať svojim dlžníkom. Keď sa žalovanému vrátila platba späť, bolo v jeho záujme a jeho povinnosťou zistiť miesto plnenia. Predsa žalovaný si zvolil formu plnenia, tak si mal preveriť aktuálnosť údajov zvoleného miesta plnenia. Nie je možné konštatovať, že žalovaný sa dostal do omeškania konaním žalobcu.
14. Žalovaný napriek tomu, že sa mu vrátila platba, pričom je nutné zdôrazniť, že táto platba bola vykonaná až 8 mesiacov po splatnosti faktúry a spôsob plnenia bol zvolený výlučne žalovaným, nevykonal žiadne kroky na splnenie svojho záväzku, a to úhradu celého dlhu. Predsa nič mu nebránilo skontaktovať žalobcu, resp. zvoliť spôsob úhrady poštovou poukážkou.
15. Ak aj žalovaný tvrdil, že sa skontaktoval s J.. B., ktorý mu ale neoznámil číslo účtu, je nutné zdôrazniť, že žalovaný sa údajne skontaktoval až po doručení platobného rozkazu, teda v roku 2016, t.j. cca 3 roky od splatnosti faktúry. Žalovaný však jednak nepreukázal žiadne skontaktovanie so žalobcom a jednak nebola zistená žiadna prekážka uhradiť dlh v lehote splatnosti, resp. skontaktovať sa so žalobcom po vrátení platby v roku 2014, resp. zvoliť iný spôsob platby. Napriek tomu žalovaný bol nečinný a dlh neuhradil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Dlh uhradil až po vydaní platobného rozkazu a po jeho doručení dňa 02.12.2016, a to 15.12.2016, čo je 3 roky po splatnosti faktúry, po podaní žalobného návrhu.
16. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný bol s úhradou faktúry v omeškaní, a to dokonca s celou sumou, avšak žalobca požaduje úroky z omeškania iba zo sumy 400,- Eur, ktorá bola skutočne uhradená až dňa 15.12.2016. Teda až do skutočnej úhrady bol žalovaný v omeškaní, avšak žalobca požaduje úroky z omeškania v zmysle jeho doručeného podania iba do 08.12.2016. Preto súd priznal úroky z omeškania do 08.12.2016 od 01.01.2014, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenej faktúry.
17. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
18. V zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
19. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 5,25% ročne. Keďže žalovaný riadne a včas nesplatil faktúru, dostal sa do omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania skôr a z vyššej sumy, ale žalobca požaduje úroky z omeškania iba zo sumy 400,- Eur od 01.01.2014 od 08.12.2016, hoci k úhrade došlo až poštovým poukazom zo dňa 15.12.2016. Výšku úrokovej sadzby, ktorú súd posúdil za primeranú, súd osobitne nedokazoval, nakoľko má o tejto skutočnosti vedomosť z inej sporovej agendy /§ 186 CSP/.
20. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
21. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže jednak k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalovaného a vo zvyšku predmetu konania bol úspešný žalobca v celom rozsahu. Čo sa týka zastavenia v časti úrokov z omeškania za obdobie od 09.12.2016 do 15.12.2016, v tejto časti súd posúdil späťvzatie žaloby bez zdôvodnenia a bez preukázania zavinenia žalovaným, teda bolo nutné posúdiť procesné zavinenie v tej časti zo strany žalobcu. Avšak súd posúdil v zmysle čl. 4 CSP, že procesné zavinenie žalobcom v tej časti je nepatrné, preto súd sa nezaoberal pomerom úspechu a neúspechu za danú časť, ktorá predstavuje úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne za 7 dní.
25. O výške trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).