Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/58/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Mariánom Rošakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2017 t a k t o

rozhodol:

obžalovaný

Q. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom A. Č.. XXX, Y. V.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako majiteľ plemena psa stredoázijský ovčiarsky pes, porušil povinnosť uloženú mu zákonom č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, a to tým, že svojho psa nezabezpečil pred útekom, nezabránil voľnému pohybu psa a jeho útoku na človeka, dôsledkom čoho tento dňa 27.01.2013 v čase približne o 12.40 hod. vybehol cez otvorenú bráničku chaty č. XXX, a v obci A., na poľnej ceste, ktorá vedie od záhradkárskej osady do chatárskej osady nad obcou A. smerom k Motorárenskej chate, napadol J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., K. X a zahryzol sa jej do hornej časti pravej ruky, následkom čoho spadla na zem, kde ju pes stále držal a ťahal po zemi, následne ju pustil a hneď na to sa jej zahryzol do hlavy, na ktorej mala zimnú čiapku, čím jej spôsobil hryzné poranenie na pravom ramene v strednej a dolnej tretine približne 12 cm dlhé, dve rany približne 2 cm hlboké smerujúce od kože do svalu a tiež vytrhnutie trsu vlasov, ktoré zranenia si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a s poukazom na § 158 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.500 (dvetisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., L.. K. Č.. X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 04.04.2014 pod sp. zn. 1 Pv 105/13/5506 na tunajšom súde na obvineného Q. V. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom samotného obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej, svedkov a prečítal listiny nachádzajúce sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný Q. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že už to konštatovanie, že pes vybehol k záhradkárske osade a motorárenskej chate, už toto konštatovanie sa nezakladá na pravde. Je to 200 metrov od jeho obydlia a nie je možné, že by jeho syn, jeho deti videli blondínu s modrou kombinézou na jeho pozemku. V čase tohto incidentu bol za jeho pozemkom u suseda Q. Š. na káve, kde počuli krik. Ten krik bol v dvoch fázach. V prvej fáze toho kriku mu nevenovali pozornosť. Bola nedeľa, chodilo tam veľa ľudí. K tomu druhému kriku spoločne s Q. Š. vyšli na terasu, že čo sa deje a citoval slová pána Š., ktorý mu ukázal na voliéru a povedal: „Ty máš psa vo voliére.“ Popieral, že by pes vybehol na cestu. Čo sa týka kriku, ktorý počuli, v tej prvej fáze kriku to mohlo byť napadnutie psa, kedy pes napadol poškodenú. Následne po pol minúte ten následný krik, čo počuli, v tej druhej fáze, to bolo zrejme, keď poškodená utekala cestou dole a kričala. Je na 100 % presvedčený, že jeho pes nevyšiel z jeho objektu. Môže to deklarovať aj tým, že pes mal elektronický oplôtok, na ktorý bol zvyknutý. Jemu sa za 5 rokov nestalo, že by pes vybehol z jeho objektu. Ide o tohto konkrétneho psa. Je pravda, že jedna brána bola otvorená. Pes bol uviazaný na 10 metrovom lane, aby mal dosah k jeho domu. Na vysvetlenie udával, že bežne sa stávalo, že mu ľudia chodia do domu, aj keď je objekt označený. Stávalo sa, že ľudí stretol na chodbe jeho domu, že idú do reštaurácie. On je vlastníkom penziónu, ktorý sa nachádza po ľavej strane od jeho domu, asi 50 metrov. Tieto objekty sa nachádzajú v jednom oplotenom objekte. Voliéra tohto psa sa nachádza v tomto areáli za jeho domom. Ako spomínal, sú tam tri brány. Z tej istej cesty sú tri brány. Ako spomínal, ľudia tam chodievali, využívali 2 brány. Ak je veľa áut, tí ľudia môžu využívať aj hornú bránu, tú však prednostne využíva on. Tá horná jeho brána bola pootvorená. Jeho deti videli poškodenú na prístupovej ceste k jeho rodinnému domu. To isté videl aj pán W.. Celé to prebiehalo takto. On od pána Š. s koláčmi v rukách prichádzal k domu, kde stretol aj hliadku polície, ktorí mu povedali, že sa tu malo niečo stať, že mal pes napadnúť niekoho. Policajti sa ho pýtali, či má psa. On povedal, že áno. Policajti vošli s jeho súhlasom na pozemok, odfotili si psa a následne 20 minút fotili cestu mimo jeho pozemku. Na jeho pozemku si len odfotili toho psa, voliéru a nič iné si nefotili. Keď sa dozvedel o tom napadnutí, išiel do nemocnice, kde mu manžel poškodenej povedal, že poškodená ho nechce vidieť, že je v šoku. On povedal, že ak to je tak, tak dá psa utratiť. Keď prišiel domov, deti mu povedali, že zo svojej izby videli na ich pozemku osobu, blondínu s modrou kombinézou. On následne volal policajtom, že tá situácia sa mení a táto osoba, ktorá bola napadnutá jeho psom sa nachádzala na jeho pozemku. Deti zo svojich izieb nemohli vidieť, ak by sa ten skutok stal niekde mimo jeho pozemku. Aj policajti si to tam boli ohliadať. Tiež chcel podotknúť, že pán W. pracuje pred jeho pozemkom a ten by si všimol, keby pes vybehol na cestu. Taktiež chcel podotknúť, že vtedy bol obed, pekné počasie. Bolo tam veľa ľudí a nikto nič nevidel. Na svojom pozemku žiadne stopy krvi, nejaký kúsok látky nenašiel. Pravda je taká,

že on to ani nehľadal. Ani si nemyslel, že to dôjde do takéhoto štádia. Keďže voliéra je za jeho domom, pes vidí iba na jeho pozemok a na tú bráničku, na ktorú mala vojsť poškodená. Nikdy sa nestalo, že by ten pes ohrozil návštevníkov penziónu. Na otázky splnomocnenca poškodenej obžalovaný vypovedal, že ten pán W. mal vykonávať svoju činnosť 20 metrov od jeho brány. Na spresnenie uvádzal, že pán W. oproti jeho bráne si trénuje koňa. Ide o ťažného pracovného koňa, kde má postroj pre tohto koňa, kde je aj taká klada, drevo, ktorú ten kôň ťahá. Čo sa týka toho psa, je to stredoázijský pastiersky pes. On ho nemá voľne pusteného. Ten pes je buď na linke dlhej asi 30 metrov, alebo vo voliére. Tá linka slúži na to, aby strážil objekt. Stalo sa mu v minulosti, že došlo ku krádežiam jeho vecí z tohto objektu. Tento pes je strážny pes. On ju nenaháňal. On len zaútočil a po tom incidente sa vrátil do voliéry. Tento pes má hmotnosť 60-70 kg. On si strážil len svoj pozemok. Tá situácia akoby reagoval pes na osobu, ktorá vojde do objektu; tých možností je viac. Buď by reagoval brechotom, alebo ak by spal a prebudil by sa na tú osobu, môže zaútočiť. Ak by neznáma osoba začala nejako manipulovať s dverami voliéry, pes by na to reagoval brechotom. Obžalovaný po prezretí fotodokumentácie na č.l. 33 spisu uviedol, že na tom druhom obrázku je na zemi šnúra vedľa vozidla Land Rover, kde bol pes uviazaný. Ten spomínaný pes je pes na stráženie, keďže v minulosti mal problémy s krádežami. Cez deň je ten pes lenivý, málo breše. V noci je tento pes aktívny. Pritom mu v noci stráži objekt. Je jasné, že ak sa niekto priblíži k voliére, ten pes breše. Čo sa týka intenzity tohto brechotu, zľakli by ste sa. Ak by ste sa k nemu priblížili na jeden meter potichu a zobudili by ste ho, máte ho na sebe. Tento pes nie je pes štekajúci. Keby štekal, tak nemá voliéru pri dome. Pán Š. je jeho jediným susedom. Obďaleč je tá záhradkárska osada, obďaleč je tá motorárenská chata. V tom čase u pána Š. bola aj jeho mama, ktorá piekla koláče a tá počula tiež ten krik. Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že na jeho plote má zo všetkých strán namontované tabule s nápisom POZOR PES a s označením Súkromný pozemok. Po tomto incidente, čo sa stal, si dal namontovať aj 18 bezpečnostných kamier. V predmetný deň bol čerstvo napadnutý sneh. Bola nedeľa, bolo jasno, už nesnežilo. Tá cesta nebola odrhnutá pluhom alebo niečím takým. V nedeľu je sviatok. Cesta bola prejdená iba autami. Na ceste boli vyjazdené iba koľaje snehu. On to tam tiež pozeral. Po tom súboji by našli váľanie v snehu alebo by našli stopy psa, ktoré sú také veľké, ako jeho dlaň. A to tam nenašli. Tieto stopy hľadal on s policajtmi a to vo vzdialenosti 30-40 metrov od jeho brány hore a dole. Čo sa týka predmetnej cesty, je to lesná cesta so šírkou 2,5 až 3 metre a po obidvoch bokoch tejto cesty boli snehové mantinely. Na tej ceste bolo vidno stopy po prejazde automobilov a taktiež tam boli stopy ľudí, ktorí sa tam prechádzali. Zhruba polhodinu predtým videl, že po tej ceste idú na koňoch aj s voľne pustenými psami. To boli kone od A., ale kto sedel v sedle, to nevedel. Myslí si, že to boli majitelia týchto koní, ktorí majú ustajnenie u A.. On preto nehľadal stopy na jeho pozemku, nemal ani dôvod hľadať tie stopy na pozemku, lebo jeho pes nebol mimo pozemku, na ceste. On nevie prečo policajti hľadali stopy na ceste. Policajti, keď prišli tak povedali, že miesto napadnutia sa malo stať niekde tu. Nepovedali konkrétne miesto, kde mal ten pes napadnúť poškodenú. Keď ste spomínali tú motorárenskú chatu, tá je vyše 200 metrov od neho a pri tej chate je veľký pes, ktorý je voľne pustený. Nevie, či sa to nestalo vyššie. Opravil, 200 metrov od neho je energetická chata a tá motorárenská je okolo 500 metrov od neho a tí chalani tam majú veľkého bieleho psa, ktorý je voľne pustený. Čo sa týka toho predmetného psa, ten stredoázijský pes, tento pes sa mu nikdy nepobil, ani neboli nikdy riešené sťažnosti, že by sa pohyboval mimo jeho objektu. To sa nikdy nestalo, že by tento pes niekoho pohrýzol. Okrem toho psa má malého teriéra a jeho priateľka má už takú paralyzovanú stafordku, ktorá je na liekoch a je neškodná. Tam vonku to pedantne prešli s policajtmi hore - dole. Nenašli sa žiadne stopy, žiadne vlasy, žiadne čiastočky odevu. Vonku sa nenašli žiadne stopy po zápase a nenašli sa ani stopy jeho psa, ktoré by v snehu neboli prehliadnuteľné. To, na čom bol pes uviazaný, je to horolezecké lano. To lano mohlo mať 5-6 metrov, iba v tomto dosahu dosiahol pes. Keď návštevníci opúšťajú penzión aj cez jeho bránu, v tom čase ten pes nie je uviazaný, ale je vo voliére a ten pes nereaguje na odchádzajúcich návštevníkov penziónu. On toho psa má odmalička, od šteňaťa. Ten pes je zvyknutý na veľký pohyb ľudí. Podľa neho ten pes zaútočil, je to jeho osobný názor, preto, že poškodená sa dostala do jeho blízkosti, prekvapila ho a preto ten pes zaútočil. Tento pes je tzv. teritoriálny pes, ktorý si chráni svoje teritórium, svoje územie a inak sa správa mimo svojho teritória. Aj v minulosti mal takého psa. Čo sa týka toho psa, mohol ho nechať na bráne, ktorá mohla byť pootvorená, ten pes neušiel, neodišiel z toho objektu. Títo psy to majú zakódované, nikdy sa nepodhrabú, nepreskočia plot. Môže mať aj malý plot a tento nepreskočia. Hovoril, že sa to vzťahuje na jeho psov. Ten plot, v ktorom je ten objekt oplotený, je neprehliadnuteľný. Je vysoký 2,5 metra a za tým sú stromy. Čo sa týka tzv. neželaných návštevníkov, i napriek tabuľkám, upozorneniam, prídu do jeho domu, že sa chcú najesť. Väčšinou za tým účelom, že si to chcú odfotiť. Minule tam našiel aj rodinu s malými deťmi a keď sa ich opýtal, čo keby tam mal pusteného psa, povedali mu, že to je jeho problém. On fakt nevie, ako by si mal

chrániť svoj pozemok. Čo sa týka tohto penziónu, on ho nemá zverejnený. Ak sa to ponúka, tak len cez internet. Na plote nie je oznámenie, zverejnenie, že tam je penzión a že sú tam preliezky a podobne. Na otázky samosudcu obžalovaný vypovedal, že keď išiel na návštevu k susedovi Š., toho psa uviazal o ten drevený stĺp tak, ako to uviedol v tom náčrtku. Ten pes bol uviazaný skobou na koženom obojku. Keď počul krik v druhej fáze, videl psa vo voliére. On to vtedy neriešil, že toho psa videl vo voliére. Teoreticky na tom lane mohol zájsť aj do tej voliéry. Keď ho policajti požiadali, či si môžu odfotiť toho psa, prišli k tomu psovi, bol vo voliére. Voliéra bola zatvorená. Na vysvetlenie, ako sa pes mohol dostať sám do tej voliéry a následne nevyjsť von je tá, že na vrátkach voliéry je pružina, pričom keď pes buchne hlavou po dverách voliéry, tá sa otvorí, on sa dostane do voliéry a tá pružina spôsobí to, že sa tie dvere na voliére zatvoria a pes už nemôže vyjsť von. Mal taký pocit, že skoba zostala na lane. Ten pes mal obojok. Keď syn vybehol, už pes bol vo voliére. Spomínal si, že si policajti tú skobu fotili, bola taká vykrútená. Na ten skobe nebol obojok psa. Na tých fotkách nevidno, že by mal jeho pes obojok, ale je to dlhosrstý pes. To si bol istý, že na skobe nebol obojok toho psa. Možnože syn neskôr hodil ten obojok tam, kde má veci ten pes. On je poistený pre prípad obdobných incidentov, čo sa týka koní, psov, pre prípad jeho zákazníkov. Je poistený v spoločnosti P.. Keď hľadal tie stopy po tom útoku na ceste s policajtmi, bol tam sám, iba s policajtmi. Tí policajti boli dvaja. Nikto iný pri nich nebol. Iná osoba s nimi nebola. On nevie o tom, že by tento jeho pes niekoho dohrýzol. Len vie jeden incident, keď bol ako šteňa (6-7 mesiacov). Iba na niekoho skočil a roztrhol mu košeľu. Nevedel uviesť mená tých policajtov, s ktorými hľadali tie stopy. Myslí si, že to boli policajti, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní. Po tomto incidente išiel do nemocnice, chcel sa ospravedlniť. Ako vypovedal, nechcela ho poškodená vidieť, rozprával sa len s jej manželom. O tri dni jej tiež volal s úmyslom ospravedlniť sa. Rozprával sa s jej manželom. Počul, ako poškodená kričí, že jej manžel má zložiť. On chcel údaje pre poisťovňu. Tie potrebné údaje získal nakoniec od polície. Poškodená vôbec nespolupracovala. Nejaké veci poisťovňa poškodenej uhradila a na niektoré sa čaká. Ani po tomto incidente sa nestalo, že by ten pes na niekoho zaútočil. Ani že by ho napadol, zaútočil. Čo sa týka toho psa, keď bol maličký, chodil s ním na cvičisko. Pes je s papiermi, socializovaný, šampión v svojej triede. Ten pes nikdy nebol na voľno pustený. Buď bol vo voliére, na vodítku, s košíkom alebo na tej linke. Tento pes používal elektronický oplotok, tzn. že oplotený pozemok je ohraničený drôtom. Ten pes mal obojok a keď sa priblížil ku koncu toho pozemku, dostal elektrošok, čo znamenalo, že sa má vzdialiť od okraja pozemku. Takýto obojok pes používal do 2-3 rokov. Potom tento pes nepoužíval elektronický obojok. Ten pes bol pripútaný o ten drevený stĺp toho prístrešku. Z toho lana by sa dostal do 3-5 sekúnd do tej voliéry. Tá vzdialenosť je cca 5 metrov. Keď skontrolovali toho psa, následne bol pes vo voliére. Nebol pripútaný. Tak ako vypovedal, ten krik bol v dvoch fázach. Prvému nevenovali pozornosť. Čo sa týka tej druhej fázy kriku, vtedy so susedom vyšli na terasu, kde mali výhľad na jeho dom a už vtedy videli, že pes je vo voliére. Ten druhý krik, myslí si, že pani precitla a s krikom utekala dolu cestou. Čo sa týka toho, koľko uplynulo od toho druhého kriku, keď následne sledovali toho psa vo voliére, ubehla krátka doba, čo sa pozreli a videli psa vo voliére. Keď bol ten pes malý, šteňa a spravil ten incident, ktorý už popísal, on nepozná toho pána. Tomu pánovi roztrhol len košeľu. On sa ho pýtal, či požaduje niečo uhradiť. Ten pán nepožadoval žiadnu náhradu škody. Miesto, kde bol pes uviazaný až po bránu je 20 metrov. Pes bol uviazaný rovno pred voliérou. Po tom druhom kriku, keď uvidel so susedom, že pes je vo voliére, ďalej si sadli, debatovali. A následne, po cca 20 minútach išiel s koláčmi domov a vtedy prišla policajná hliadka.

Svedkyňa poškodená J.. R. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že celá rodina sa vybrali do obce A., muž s dvoma dcérami sa korčuľoval, ona sa rozhodla prejsť k motorárenskej chate, kde v minulosti bola v pionierskom tábore. Ako išla po ceste, videla, že sú tam postavené zruby, predtým tam boli lúky. Samotný skutok sa stal na ceste, pes - nevedela uviesť rasu - vybehol cez otvorenú bránu. Keď ten pes vybehol z otvorenej brány, zahryzol sa jej do ramena pravej ruky (poznámka samosudcu: svedkyňa ukazuje uvedené miesto, na ktorom má viditeľné jazvy medzi lakťom a ramenom). Viackrát sa jej tam zahryzol, ju týmto zároveň strhol na zem, ona zatvorila oči, počula fučanie psa. Po chvíli to prestalo, nevie, kde sa v tom čase nachádzal pes, myslela si, že už jej dá pokoj, potom však znova prišiel a zahryzol sa jej do hlavy, strhol jej čiapku a vytrhol jej aj chumáč vlasov. Po útoku sa postavila, zobrala si čiapku, najprv kričala „pomoc, pomoc“, následne „horí, horí“. Na nej tie zranenia neboli vidieť, mala oblečené modré nohavice, tričko, rolák, mikinu a modrú bundu. V sanitke jej vyzliekli vetrovku, sama si ju nemohla vyzliecť. Dali jej dole aj mikinu, ten rolák jej rozstrihli, vtedy videla zranenia, pod ňou bola krv a vytrhnutý kus tkaniva. Poškodená súdu predložila nákres ako išla k motorárenskej chate, označila miesto napadnutia psom, ako aj miesto kadiaľ sa pohybovala po ceste a kde ju vyzdvihol ten pán na aute. Na ďalšie otázky prokurátora poškodená vypovedala, že tá cesta, čo si ona pamätá, bola poľná, bola zasnežená, nebol to čerstvý sneh, bol udupaný. Ona sa nachádzala kolmo na tú bránu vo vzdialenosti

asi 5 metrov, zhruba vtedy ju napadol ten pes, vyšiel cez otvorenú bránu. Na pozemku odkiaľ vybehol pes, nevidela žiadnu osobu, aj keď sa po tom útoku otočila, nevidela žiadne osoby, ani na ľavej strane pozemku, aj keď išla hore, smerom k motorárenskej chate. Kričala, nikto jej neprišiel pomôcť, ani v tej záhradkárskej osade. V čase, keď ju pes napádal, nekričala, bola v adrenalínovom šoku, nemohla rýchlo utekať, len sa vzďaľovala preč a vtedy kričala. Nevedela odpovedať na otázku, či po tom, ako ležala na tom snehu, ostali po nej nejaké stopy v snehu. Ten pán ktorý ju zachránil, volá sa Y. T., on prvý prišiel na to miesto, tie prípadné stopy v snehu mohli byť znehodnotené autom, ktorým tam prišiel. Napriek tomu, v akom bola stave, nemala výpadky pamäte, dokázala policajtom popísať to miesto a spôsob napadnutia. Bunda bola roztrhnutá zubami toho psa, išlo o zimnú bundu, krv nepresakovala cez bundu. V čase napadnutia psom sa cítila ako handrová bábika, keď ju hrýzol do ruky, následne nevedela presne ohraničiť ten okamih, či to bolo 2-3 sekundy, či 10 sekúnd, čo jej následne strhol čiapku z hlavy a vytrhol aj chumáč vlasov, určite to druhé napadnutie bolo do 1 minúty. Po napadnutí psom zostala čiapka v mieste jej pádu, keď sa postavila, čiapku si zobrala. V tom čase sa chcela iba prejsť, nemala záujem navštíviť nejaké zariadenie. Ten pán, ktorý ju zobral do auta, v tom čase nevedela jeho meno. Od obyvateľov obce A. sa neskôr dozvedela, že sa volá Y. T. a býva v obci A.. Povedala Y. T., že ju uhryzol pes, že nech volá políciu. Potom sa jej opýtal, kde má muža, a potom ju odviezol na ihrisko. Predpokladala, že on s tým veľkým autom išiel naspäť do hory. Prvýkrát sa stretla s policajtmi na ihrisku, na A.. Policajtom uviedla, že ju napadol pes a popísala miesto. Pamätala si, že sedela v ich aute na mieste spolujazdca, na kolenách mala čiapku s tým trsom vlasov a policajtom povedala, že ju napadol pes v obci A., na záhradkárskou osadou, pri zruboch vybehol z otvorenej brány, nevedela uviesť rasu, bol svetlý, veľký a mal malé uši. Túto rasu psa nikdy nevidela. Policajtom popísala to miesto, že ju na ceste nad záhradkárskou osadou pri zruboch napadol pes. Ona bola celkovo v kontakte s policajtmi trikrát. Prvýkrát keď prišli po zavolaní na 112, ona im popísala, čo sa stalo, následne sa vrátili a ukázali jej fotografiu toho psa, ona im potvrdila že ide o toho psa, ktorý ju napadol a následne tretíkrát v ten deň bola vypovedať na polícii. Ten druhý kontakt s policajtmi bol krátky, lebo prišla záchranka, ona im len potvrdila, že na fotke je pes, ktorý ju napadol. Na otázky splnomocnenca poškodenej poškodená vypovedala, že ona bola 33 dní PN, liečila sa z tých zranení, časť ruky necítila, aj teraz má zníženú citlivosť, následne chodila na rehabilitácie. V niektorých miestach má doteraz zníženú citlivosť, má tam jazvu, nevládze tou rukou pracovať tak, ako predtým. Odvtedy má značné problémy so psami. Ona sa nesmierne psov bojí, napriek tomu, že podstupuje behaviorálnu terapiu, malých psov sa už nebojí, ale veľkých sa stále bojí. Ona pracuje s deťmi, keď si oblečie krátky rukáv, deti sa ju pýtajú čo sa jej stalo. Ona to konzultovala aj s plastickým chirurgom, ktorý jej neodporúčal operovať tú jazvu. V prvé dni mala také stavy, že ministrovi napísala, aby sa takéto plemená u nás nechovali. Keby sa to stalo v lete, myslí si, že je mŕtva. Keď vidí psa, ktorý nie je na vôdzke, upozorňuje ľudí, aby si ho dali na vôdzku. Až v sanitke uvidela, aké má zranenia, keď jej roztrhli ten rolák, dovtedy nevidela tie zranenia. Bolesť cítila od začiatku. Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že keď išla hore tou cestou, obzerala prírodu. Po ľavej strane sú lúky, ktoré boli zapadnuté snehom, na pravej strane je záhradkárska oblasť a vpredu je les. Tie zruby videla z cesty, nasledujú po tej záhradkárskej osade. Najprv videla niečo drevené, videla tam kanadskú zástavu, ona neobzerala objekty, jej cieľom bola tá motorárenská chata, išla rovno. Jej cieľom nebolo obzerať objekty. Po tejto udalosti na A. nebola 3 a pol roka. Vie, že vtedy tam tie zruby neboli. Vo výhľade na zruby jej bránili ploty. Objekty zrubov ju nezaujali. Tá brána bola otvorená dokorán odhadom na dva- tri metre, ona bližšie na to nepozerala. Keď išla cestou na tú motorárenskú chatu, myslí si, že cesta bola odhrnutá, nešmýkalo sa jej tam. Keď sa pozrela na tú otvorenú bránu, videla len ako vybieha z tej brány pes na tú cestu, kde stála ona a potom ju napadol. Nič iné si nevšímala. Po tom, čo prišli policajti, ona im povedala, kde bola napadnutá, policajti sa vzdialili, následne prišli znova policajti, pamätala si, že identifikovala toho psa. V ten deň policajti hovorili, že majiteľ psa spolupracuje s políciou. Muselo sa zistiť, či pes je očkovaný proti besnote. Proti tetanu jej pichli injekciu v nemocnici. Tá vzdialenosť, kedy registrovala psa, kedy začal utekať a kedy ju napadol, tieto veci po tri a pol roku si nevie presne vybaviť. Ona si pamätá, ako ležala na zemi, ako do nej hrýzol, ako fuňal, bála sa o svoj život. Odkedy zbadala psa, bolo to do jednej minúty, čo ju napadol. Čo sa týka tej vzdialenosti, k tomu sa nevedela vyjadriť, ona sa psovi do očí nepozerala, keď videla prichádzať psa, ustrnula, keď vybehol z otvorenej brány na cestu, zastala, myslela si, že ju iba oňuchá a pôjde preč, ale on na ňu skočil, uhryzol ju a strhol na zem. Pes nemal ani náhubok, ani vodítko. Či mal obojok, nevedela uviesť. Ten pes bol huňatý, z toho psa si pamätala, že bol veľký, biely, mal veľké zuby a malé uši. Keď videla psa, aj na školení im opakujú, že majú strnúť, preto neutekala, nepozerala mu do očí. Ten pes na ňu vyskočil, zahryzol jej do ruky a ona spadla na zem. Keď išla hore, nevidela žiadnych ľudí na ľavej strane, po útoku sa neobzerala, išla naspäť, rýchlym krokom, behať sa jej nedalo kvôli zraneniu, ona má silný hlas, najprv

kričala pomoc, následne horí, no nikto jej neprišiel na pomoc, až keď prišiel pán T. na aute. V ten deň nebola s policajtmi na uvedenom mieste identifikovať miesto, kde ju napadol pes. Policajti jej povedali, že majiteľ psa spolupracuje, ona bola dlho aj v nemocnici, kde jej to šili. Následne išla na políciu vypovedať, bolo to krátke, mala bolesti. Z tretieho stretnutia s policajtmi, kedy prišla s manželom na políciu, ona dôverovala polícii, že robí všetko ako má, pamätala si, že si fotili rolák a jej ruku. Policajti ju pustili, aby sa išla liečiť. Čo sa týka jej bundy boli tam diery po zuboch, boli tam roztrhnuté časti a bolo tam biele - zrejme po slinách toho psa. Krvné stopy zostali v sanitke, tá pani záchranárka v sanitke jej hovorila, aby sa na to nepozerala, že to má vyhryzené až ku kosti, videla krv, masívne krvácanie to nebolo, aj doktor keď jej to šil, hovoril, že jej to nemôže pekne zašiť, že po psovi sa to nedá. Všetko zostalo v tom roláku, ktorý rozstrihli, aby ju mohli vyzliecť a zostala jej 12 cm jazva a ďalšie jazvy - 5 cm a jazvy po zuboch. Keď sedela v aute, čiapku mala na kolenách, keď si v aute prehrnula rukou vlasy, chumáč vlasov jej zostal v ruke, policajti to chceli fotiť, ona ich však prosila, že prvoradá je záchrana, potom prišla sanitka. Nevšimla si na plote žiadne značky. Na doplňujúce otázky procesných strán poškodená uviedla, že ona nevidela žiadne zvieratá ani po ľavej, ani po pravej strane, keď išla hore, ani v blízkosti tej časti, kde ju napadol ten pes. Ona kanadskú vlajku videla nie na zrube, ale na stožiari, ona nepozerala po zruboch, po domoch, ale prírodu. Jej ošetrujúci lekár V.. Ľ. A. povedal, že tento pes napadol aj jeho, že sa to nachádza aj databáze nemocnice a uviedol aj to, že tento pes pohrýzol ešte dve panie. Ona pánovi doktorovi A. popísala, čo sa jej stalo, popísala aj toho psa a ten jej na to povedal, že toto sa stalo aj jemu, že ho napadol taký istý pes, ale vtedy bol ešte malý. To že mal strhnúť z bicykla aj iné panie, jej povedal pán doktor. Tam zrejme asi nedošlo k pohryzeniu.

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel prehnať koňa smerom do doliny za vodáreň, zrazu videl, ako vyletela z brány pani a kričala. Ona išla smerom dole. Ten plot, z ktorého vybehla tá pani je drevený, ohradzuje chalupy, drevodomy, ktoré patria pánovi V.. On zapínal koňovi brce, bol zohnutý, započul krik, vtedy sa otočil a zbadal ženu, ktorá kričala a vybehla z brány. Možno že aj ďalej kričala, on už potom mal problém aj s tým koňom. Už si nepamätal čo mala oblečené. Veľký dôraz tomu nedával. Myslí si, že mala oblečený kabát. Tá pani kričala, nebolo to nič konkrétne, bol to len vresk. Svedok na žiadosť prokurátora predložil popis situácie (č.l. 218 spisu) - kde sa nachádzal on, kde sa nachádzala brána a žena, ktorú videl vybiehať z brány. Na ďalšie otázky prokurátora uviedol, že on s koňom stál oproti bráne, a to vo vzdialenosti asi 15 metrov kedy videl na tú bránu a tú pani, ktorá kričala. On psa nevidel, ani nepočul štekot psa. Nevedel sa vyjadriť, akou rýchlosťou sa tá žena vzďaľovala od tej brány, on sa zvrtol len na ten krik. Súd podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal časť výpovede svedka V. W. z prípravného konania, kde svedok uviedol, že zbadal ženu ako uteká z dvora domu p. V. a mohla byť 2 až 3 metre pred bránou z vnútornej strany. Svedok pri konfrontácií s poškodenou už uviedol, že videl ako tá pani vybehla od tej brány a vyjadril sa , že keby bol pes obvineného pustený, šiel by aj po ňom. Svedok k prečítaným rozporom uviedol, že ak to vtedy tak uviedol, tak je to pravda, teraz si už na to nepamätá. Teraz sa mu ťažšie vyjadruje, vtedy keď vypovedal, mal to lepšie v pamäti, takže to bolo tak. Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že videl ženu, ako vybehla z brány, on to na požiadanie samosudcu zaznačil do jeho nákresu. On videl vybiehať tú ženu odtiaľto - z brány. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že v predmetnej lokalite sa pohybuje dlho a často, chodí tade s koňmi. Je to asi 3-4 razy do týždňa, vie, aký má plot pán V., aj v čase toho incidentu pán V. mal ten plot postavený z vysokých dosák. Tento plot je vysoký a neumožňuje vidieť objekty. V ten deň bolo nasnežené, sneh nebol odhrnutý, bola tam len koľaj po aute. Drevo mal zasnežené z predchádzajúceho dňa. Pamätal si to, lebo kráčal po ceste. On pre obec odhŕňa sneh na tejto ceste a vtedy to nerobil. Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že keby sa stal útok na ceste, videl by to. Keby sa útok stal na tej ceste, určite by tam boli stopy. Tie stopy boli vidno po ňom aj po jeho koňovi. Nikdy za 8 rokov nevidel voľne sa pohybovať psa obžalovaného mimo objektu. Nikdy nepočul, že by pes obžalovaného napadol niekoho v obci. Na otázky samosudcu svedok uviedol, že on tú ženu videl ako vybehla z brány, od brány možno 0,5 metra. On sa nevie teraz presne vyjadriť, malo by to byť zapísané pri výsluchu na polícii. On sa zvrtol iba na krik tej ženy. Na doplňujúce otázky svedok vypovedal, že on na to miesto prišiel s koňom po ceste. Keď prišiel na miesto, prešlo asi 5-8 minút keď začul krik tej pani. Zapínal vtedy brce. Keď s koňom prichádzal, nešiel okolo brány obžalovaného, on z cesty odbočil skôr a išiel na tú lúku. Keď videl vybiehať tú pani, brána bola úplne otvorená asi na 2-3 metre. Nevedel prečo tá pani kričala, on nevidel žiaden dôvod, prečo tá pani kričala. On si nevšimol na oblečení tej pani niečo nezvyčajné. On si nevšimol na tom plote pána V. žiadnu značku. Keby došlo k tomu útoku psa na pozemku obžalovaného, myslí si, že by to videl, musel by to včaššie počuť, on reagoval na krik tej pani.

Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že sa zdržiaval vo svojej izbe v ich dome na A., počul krik a vyšiel na terasu a videl z ich pozemku odchádzať ženu, videl ju odchádzať od chrbta, tá žena kričala, následne išiel skontrolovať ich psa, zistil, že pes sa nachádza v búde, predtým bol priviazaný na dvore. Následne zavolal otcovi. Žena mala modrú kombinézu, blond vlasy, čiapku asi nemala. Keď ju prvýkrát videl z tej terasy, bola asi 2-3 metre od brány na ich pozemku a vychádzala z pozemku von, na cestu. Brána bola úplne otvorená na vzdialenosť 3 metre. Keď išiel von, pes nebol v búde, ale vo voliére. Voliéra sa dá pevne uzatvoriť, v tom čase nebola uzatvorená, inak by sa tam pes nedostal. On následne voliéru zatvoril a išiel pre otca. Čo sa týka počasia, k tomu sa nevedel bližšie vyjadriť, v ten deň bolo nasnežené, ale nebol to čerstvý sneh, v tú chvíľu nesnežilo. Bol to sneh asi spred jedného alebo dvoch dní. Išlo o zimné obdobie, aký bol mesiac, to si už nespomínal. Keď tá žena vychádzala z brány, kričala, boli to bezslovné výkriky. On tú ženu videl na ich príjazdovej ceste, tam bol odhrnutý sneh. Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že ten pes obvykle býva vo voliére, pokiaľ s ním niekto nejde von. Kto bol venčiť psa pred útokom, nevedel uviesť. Pes bol uviazaný na dvore, pri autách, pri stĺpe, a to vzdialenosti 15-20 metrov od brány. Lano, na ktorom bol uviazaný viac ako 3 metre nemalo. Keď prvýkrát videl poškodenú bola vo vzdialenosti 10-15 metrov od miesta, kde bol priviazaný pes. Psa na dvore nevidel, videl iba tú pani. On najprv počul krik, nevidel, čo sa deje, po 30 sekundách vyšiel von, a vtedy videl odchádzať tú pani z ich pozemku, vtedy tá pani kričala, nešla rýchlo, bolo to pomaly, nebol to útek. On sa jej nešiel spýtať, prečo kričí, išiel za otcom. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že si nespomína, či bola vonkajšia prístupová cesta odhrnutá, alebo nebola odhrnutá. Lúka oproti ich bráne sa kosí, v zime sa tam chodia deti sánkovať. V ten deň ráno neodhadzoval sneh, nevedel, či to robil brat alebo otec. Ich plot je označený „Pozor pes“ - minimálne na dvoch až troch miestach by to malo byť. Plot nie je priehľadný z cesty, je vysoký 2 - 2,5 metra. Pes, ktorý bol priviazaný k stĺpu sa mohol pohybovať vo vzdialenosti 3-4 m. Jeho účelom bolo to, aby ľudia nevstupovali na pozemok, keďže brána bola otvorená. Často k nim vstupovali ľudia na pozemok. Čo sa týka vzdialenosti od kde mohol dosiahnuť pes, keď bol uviazaný o ten stĺp až po tú bránu, myslí že je to vzdialenosť 15 metrov. Čo sa týka značky „Pozor pes“ jedna značka je na bráne, ktorá bola otvorená a ďalšie sú v blízkosti toho penziónu. Keď vyšiel na terasu, on tú pani videl šikmo, nie kolmo na bránu, preto sa nevedel vyjadriť, či boli nejaké iné osoby na príjazdovej ceste alebo na tej lúke. Terasa sa nachádza na prízemí ich rodinného domu. Keďže bola brána otvorená, videl iba úzky priestor na pozemok, lúku nachádzajúcu sa pred ich domom. Na tej lúke nevidel nič. Na tej lúke bol sneh, je možné že tam bolo drevo. Na otázky samosudcu svedok vypovedal, že nevie, kto je majiteľom tej lúky, niekedy sa tam chodí ťahať drevo. Chodí tam otcov kamarát V. W.. Nevedel, či otcovi následne volal, alebo povedal, čo videl - vybiehať z dvora tú pani, otec išiel tú pani hľadať, následne prišli aj policajti, tí si fotili aj ich psa. Policajti sa rozprávali s otcom, on pri tom nebol. On ako prvé išiel zatvoriť psa, nepamätal si, či prehliadal ich pozemok, vie, že sa išiel pozrieť, či je na pozemku nejaká krv, nenašiel však nič. On predpokladal, že keď pes už nie je uviazaný a že nie je vo voliére, že mohol napadnúť tú pani, ktorá z ich pozemku odchádzala s krikom. Keď tam ten pán W. ťahá drevo, ten postroj koňa hŕka, je to počuť. V ten deň vyšiel na terasu kvôli kriku a myslí, že kvôli tomu kriku ten hrkot postroja nepočul. Čo sa týka pána W.Č., vie, že sa s otcom kamarátia, ale nenavštevujú sa. Psa nebolo nutné hľadať, psa našiel vo voliére. Otec sa v tom čase nachádzal u suseda, nespomínaml si, či ho on volal, alebo či sa otec na ten krik vrátil domov. Otec psa nehľadal, on mu povedal, kde je pes. Okamih, kedy zavrel psa, a keď otec prišiel, lebo mu volal, bolo to tak do jednej minúty. Pred tým krikom nepočul brechať psa.

Svedok J.. T. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išli na výlet na A. s tým, že on s deťmi sa budú korčuľovať a manželka pôjde na prechádzku. Manželka sa chcela prejsť po čerstvom vzduchu, nehovorila mu, že má záujem navštíviť nejaké zariadenie. Manželka mu povedala, že išla smerom na motorárenskú chatu. Nepamätal si tie detaily, ktoré mu hovorila manželka, uvádzala mu aj nejakú ulicu. Jemu to nehovorilo nič, ale keď to popisovala policajtom, policajti vedeli, o ktorú ulicu sa jedná. Na manželke videl, že má roztrhnutý pravý rukáv bundy. Na pravom rukáve vetrovky manželky boli malé jamky, rezné otvory, na vetrovke nevidel žiadne krvné stopy, že by krv presakovala. Manželka bola v šoku a evidentne trpela bolesťou, pravú ruku si držala pri hrudníku, myslel si že ju bolí žalúdok, ona mu povedala, že ju napadol pes. Policajti po chvíli odišli, a keď sa znova vrátili k nim, nevie, za akú to bolo dobu, ukazovali manželke fotografiu psa, na čo im manželka povedala, že ide o psa, ktorý ju napadol. Čo sa týka počasia, vedel, že mrzlo, ale aká bola pokrývka snehu, to si nespomenul.

Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že tá udalosť poznačila jeho ženu po psychickej stránke. Má až nezdravý strach zo psov, reaguje už na štekot psa. Pravidelne sa sťažuje na bolesti tej ruky, pri zmene počasia, ako aj pri minimálnej námahe. Na ramene má na prvý pohľad viditeľnú jazvu, snaží sa nosiť dlhý rukáv a zakrývať to. Manželka navštevuje odborníka nevie či psychológa alebo psychiatra kvôli tomu strachu zo psov. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že je presvedčený, že v tom čase mal on pri sebe telefón, manželka mu nevolala. Nevedel, kedy prišla záchranka, on toto nevytýkal záchranárom, že by prišli neskoro, ani sa nesťažoval. To miesto manželka bližšie nešpecifikovala policajtom, uviedla len, že k napadnutiu došlo na ceste, neuviedla, či naľavo, v strede cesty a pod. On si nespomínal, či policajti hovorili niečo o hľadaní stôp, keď prišli s tou fotografiou, či hľadali stopy na ceste alebo na pozemku. V ten deň, kedy sa to stalo išiel večer na políciu s manželkou. Počas výsluchu manželky bol prítomný v miestnosti. On si nespomínal, ako sa špecifikovalo to miesto, kde malo dôjsť k útoku psa na manželku, počas výsluchu jeho manželky na polícii. Manželka sa z miesta prechádzky na miesto klziska dostala tak, že ju doviezol autom okoloidúci. Tú čiapku policajti určite videli, po prvom príchode policajtov, on si všimol, že v tej čiapke je chumáč vlasov.

Svedok A.. Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stalo sa to v roku 2012 alebo 2013, kedy vykonával ešte ako referent OO PZ hliadkovú činnosť s nstržm. T. Č.. Presný dátum a deň si nepamätal, boli vyslaný operačným strediskom na A., kde malo dôjsť k pohryznutiu jednej pani psom. Miesto, kde malo dôjsť k pohryznutiu vie, kde je, je to miesto ako sa ide na motorárenskú chatu. Pán V. tam má zrub. Vyťažením pani S. zistili miesto, kde ju mal pes pohrýzť. Pani S. mala vytrhnuté vlasy a na ramene ruky videl krvné stopy, ktoré boli na ošatení. Tak sa mu zdá, že to zranenie nekrvácalo, krv nepresakovala, išlo o zaschnutú krv na oblečení poškodenej. Spomínal si, že poškodenú vyzdvihli na futbalovom ihrisku, ktoré bolo v tom čase zmenené na klzisko. Keď prišla záchranka, išli na miesto, ktoré im uviedla poškodená. Keď prišli na miesto, potom prišiel pán V., následne bol vyťažovaný k veci, nevedel povedať, kto ho vyťažoval, či on, či jeho kolega. Poškodená im popísala miesto, kde malo dôjsť k útoku psa. Bola zima, zdá sa mu, že to bolo na ceste, ktorá ide na motorárenskú chatu, vie, že bolo veľa snehu. Nevedel uviesť, či cesta bola odhrnutá, ale pri bráne, ktorá bola otvorená a popri plote, ktorý tam bol, boli snehové záveje. K obhliadke miesta činu by vedel bližšie vypovedať kolega, on vykonával túto obhliadku. Čo sa týka psa, vie, že už bol vo voliére, o čom sa s pánom V. rozprávali už nevedel uviesť, malo by to byť v úradnom zázname alebo v zápisnici o jeho výsluchu. Pravdepodobne na mieste sa nenachádzali žiadne iné osoby. Spomínal si, že pani S. nebola s nimi, bola v sanitke RZP. Po tom, ako dovyťažovali poškodenú, išli na miesto, ktoré ona označila, trvalo to asi do 15 minút. Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že po vyťažení pani S., ktorá im popísala miesto, kde sa to malo stať, to miesto je uvedené v úradnom zázname zo služby. K tomuto miestu vedel uviesť len to, že to bolo pri zrube pána V.. Keď tam prišli, už si nespomínal, či na tom mieste už bol pán V., alebo prišiel dodatočne, vie len, že sa s ním rozprávali. Keď prišli na miesto, tak miesto pozerali, keďže išlo o vonkajšie zranenie, hľadali stopy - vlasy, krv, alebo materiál z toho oblečenia. Hľadali to na príjazdovej ceste pri zrube, pri bráne, tak ako im to opísala poškodená. Na súkromné pozemky oni nemôžu ísť. Oni prešli celú cestu okolo plota a pátranie vykonali určite aj dnu, na súkromnom pozemku pána V., ale za jeho prítomnosti. Keď robili pátranie na ceste, nevedel uviesť, či bol prítomný pán V.. Vie, že boli záveje, s pánom V. sa rozprávali, prečo má otvorenú bránu, on im uviedol dôvod, že preto, že sú snehové záveje a z dôvodu poruchy. Oni nenašli ani dnu ani von nijaké miesto, ktoré by nasvedčovalo útoku, žiadne zvyšky odevu, vlasy, krvné stopy. On videl toho psa, bol vo voliére. Bol to stredoázijský ovčiarsky pes. Ak nie je napísané v ohliadke, tak nenašli stopy psa na ceste. Určite by to tam napísali. Nejaké stopy po útoky zo strany psa už si nevedel spomenúť, či tam boli, pokiaľ to nie je uvedené v ohliadke. Čo sa týka psa, keď sa rozprávali s pánom V., išli s jeho súhlasom na jeho pozemok a pes bol vo voliére. S pánom V. sa bavili hlavne o tom, čo sa tam stalo, bavili sa určite aj o očkovaní. Pri dokumentovaní miesta činu, keďže nenašli žiadne stopy na ceste, preto nevyhotovovali ani fotodokumentáciu. Na druhej fotografii je lano, malo byť aj so skobou, na ktorom mal byť uviazaný ten pes. Na otázky obžalovaného svedok vypovedal, že poškodená im povedala to miesto, kde sa to malo stať, že je to cesta na motorárenskú chatu, bližšie by to mala uviesť samotná poškodená, prípadne by to malo byť v ich zázname, vie, že im poškodená popísala zruby. Nevedel ako im opísala zruby. Malo by to byť všetko v zázname. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal na návrh prokurátora zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania z č. l. 75-78 zo dňa 19.11.2013, kde svedok uviedol, že po príchode sa ľadové klzisko vyťažovali poškodenú, kde sa skutok stal a k čomu tam došlo. Potom odišli preveriť miesto, kde sa to malo stať, pričom prišli k rodinnému domu, ktorý im popísala poškodená, na mieste bola otvorená veľká brána a

aj bránička. Prišiel k nim majiteľ rodinného domu č. XXX Q. V.Í., ktorý im uviedol, že je majiteľom a aj vlastníkom, psa, ktorého oni mu opísali a im ho aj ukázal. Pes sa nachádzal vo voliére a ukázal im aj miesto, kde bol pred tým pes priviazaný a aj skobu, z ktorej sa vyvliekol. Chcel vyhľadať poškodenú a porozprávať sa s ňou o údajnom skutku. Miesto zadokumentovali spolu aj so psom. Na mieste činu sa nenachádzal nikto.

Svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pána V. pozná, je to jeho sused. Oni sa nerozprávali o tejto nehode. On v ten deň išiel hore po ceste na chatu, ktorú tam majú a je vyše obydlia pána V., poškodenú stretol na ceste, tá kráčala dole a to na tej úrovni, ako sú záhradkárske chaty. Bola rozrušená, skočila mu pred auto, mávala mu, povedala, že ju napadol pes. On ju chcel zaviesť do nemocnice. Ona nechcela, že má na klzisku manžela s deťmi, že stačí ak ju zavezie tam. Zranenia si nevšimol, možno len niečo špinavé na vetrovke. Skôr bola psychicky rozrušená. Nerozprávala mu nič bližšie o tej nehode. Ona bola v šoku stále opakovala to isté, že ju napadol pes. Keď ju zaviezol na to klzisko, ukázala mu svojho manžela a žiadala ho, aby privolal len jeho, aby to nevideli deti. On doviezol poškodenú manželovi a následne pokračoval v ceste na svoju chatu. Pri ceste na jeho chatu ide po ceste a to v okolí záhradkárskej chaty obydlia pána V.. Keď išiel na jeho chatu, nevšimol si psa pobehujúceho po ceste. Cesta bola asi odhrnutá, ušliapaná. Myslí, že nebolo veľa snehu. Po tom, čo mu pani skočila pred auto, mávala a po tom, čo ju zaviezol na to klzisko trvalo to asi 15-20 minút. On si nepamätal, či keď išiel na svoju chatu, či tam videl iné osoby, iné vozidlá, ak by tam bolo policajné auto, to by mu utkvelo v pamäti. Po tej pani v jeho aute nezostali žiadne stopy, ani krv, ani vlasy. Poškodená mu nezašpinila vozidlo. On si myslí, že strechu obydlia pána V. je vidieť z cesty, ale poniže dva zruby kvôli plotu nie je možné vidieť z cesty, ten plot je vysoký. Nemal vedomosť o tom, že by pes pána V. niekoho v minulosti napadol. On nikdy nevidel, že by z obydlia pána V.Ť. vybehol na cestu pes.

Svedok Q. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pána Q. V. pozná, poškodenú R. S. nepozná, on vie, čo sa obžalovanému kladie za vinu, ide o útok psa. Q. prišiel k nemu kávu, potom počuli, že na ceste niekto kričí, potom Q. zavolal domov, či je všetko v poriadku, oni pokračovali v kávičkovaní ďalej a na druhý deň mu Q. povedal, čo sa stalo, že ho zastavili policajti, že naháňal psa, čo nie je pravda, on sedel u neho na káve. Q. išiel od neho od kávičky, policajti boli pri bráne, vraj hľadal psa, ale to nie je pravda, Q. išiel od neho. Q. mal oblečenú vestu, tenisky a odchádzal od neho s ničím. Nebol oblečený akoby mal ísť do hory, bol u neho na káve. Čo sa týka kriku a preverenia psa, Q. zavolal domov, či je všetko v poriadku, ten krik vychádzal nevedeli či z dvora od Q. alebo z cesty, keď Q. zdvihol syn, povedal mu, že doma je všetko v poriadku, tak pokračovali v pití kávy. Z jeho chaty je vidieť k Q. domov, koterec je akurát pri potoku a ten bol zavretý. On aj Q. po tom telefonáte vyšli vonku a videli, že pes bol zavretý v koterci. Oni pokračovali v pití kávy a asi za 10-15 minút išiel Q. od neho domov. A potom ho zastavili tí policajti. V roku 2013 mal Q. malé tujky, bolo vidno aspoň sčasti tie zruby, bolo vidno vrcholce, aj z cesty je vidieť tie zruby cez špáry. Plot má asi 2 metre. Q. vytrhali dosky, takže niekde má špáry v plote. Na tých dvoch zruboch má Q. kanadskú vlajku, keď ide z dediny, cez špáru vidieť tú vlajku. Tá špára je pri dolnej bráne. Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že on s pánom V. vyšiel na dvor a odtiaľ pozerali, vzdialenosť je 5 metrov, či je pes v koterci, videli, že je tam zatvorený. V tom čase sa nedíval na bránu, či je otvorená, alebo zatvorená, oni sa dívali na toho psa. Ťažko je popísať ten krik, niekto tam kričal, on tomu nevenoval pozornosť. Keď počuli ten krik, nevedeli, či to je na ceste, alebo na jeho pozemku, preto pán V. volal domov. On nepočul v tom kriku nijaké slová a nevedel posúdiť, či to bol ženský krik, detský krik a pod. Keď počuli ten krik, hlavne Q. hneď reagoval na to, Q. sa bál, či sa niečo nestalo jeho deťom. Keď kontrolovali psa, bol kľudný. Iba keď ľudia idú okolo, vtedy ten pes ide ohradu roztrieskať. On nikdy nevidel, že by Q. pes niekedy na niekoho zaútočil, avšak po dedine sa hovorí kadečo. Na otázky splnomocnenca poškodenej svedok vypovedal, že Q. pes, keď sa k nemu niekto priblíži pri bráne, zabrechal a išiel preč, no keď bol v ohrade, skákal po tej ohrade. Od okamihu, keď počuli ten krik a vyšli von, uplynulo 5-10 minút. Vzdialenosť od voliéry ku bráne je 10-15 metrov. Z toho miesta on nevidí na celý pozemok pána V.. Telefonát tam bol preto, lebo počuli ten krik a nevedeli, čo sa deje. Čo si on pamätal, on počul jeden možnože dva výkriky, on tomu nevenoval pozornosť. Potom Q. telefonoval, potom vyšli von. Na otázky samosudcu svedok vypovedal, že keď vyšli von, oni pozerali na toho psa, nevšimol si, či sú tam nejaké iné osoby, či už na pozemku pána V. alebo na ceste, oni išli hlavne skontrolovať psa. Keď ho tam videli, vrátili sa dnu. Čo sa týka psov pána V., pán V. má aj vlčiaka, ten sa aj podhrabal, a pobehoval po vonku, ale čo sa týka toho psa Stagira, ktorý je predmetom tohto pojednávania, toho voľne sa pohybovať nevidel, buď bol zavretý vo voliére, alebo behal po pozemku.

Svedok T. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jemu sa zdá, že neboli priamo na mieste činu, kde sa to malo odohrať. Čo sa týka poškodenej, vedel, že bola rozrušená, buď on alebo kolega ju vyťažoval, vedel, že kde sa mal odohrať ten skutok, nebol tam, kde stretli poškodenú, ale išli s kolegom ako hliadka na iné miesto, kde sa mal stať ten skutok. Poškodená nebola s nimi na mieste, ona zostala už v sanitke. Poškodená uvádzala, že bola napadnutá psom ako sa ide k motorárenskej chate, oni išli tým smerom, poškodená s nimi nešla. Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. súd prečítal na návrh prokurátora zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol, že dňa 27. 01. 2013 od 07.30 hod. do 19.30 hod. vykonával hliadkovú a obchôdzkovú službu v zmysle inštruktáže ako veliteľ hliadky - vodič spolu s členom hliadky ppor. A.. Q. L. pod volacím znakom M - 203. V čase o 12.48 hod. boli ako hliadka vyslaní operačným strediskom KR PZ Žilina do obce A., k verejnému klzisku, odkiaľ volal manžel J.. R. S.Y., že bola napadnutá psom. Po príchode na miesto bolo zistené, že na miesto bola privolaná aj RZP a oni čakali na príchod RZP, ktorá prišla po 15 minútach. Od poškodenej J.. R. S. vyťažovaním zistili, že dňa 27.01.2013 v čase okolo 12.40 hod. bola na prechádzke v obci A. na ceste ktorá vedie od záhradkárskej osady do chatárskej osady nad A. smerom k motorárenskej chate a mala tam byt' napadnutá psom, pričom nevedela uviesť konkrétnu rasu psa, mal byť ako vysoký, mohutný pes svetlej farby, s tupírovanými ušami, ktorý po tom ako vybehol z pozemku chaty, popisné číslo nevedela uviesť, cez otvorenú vstupnú bráničku ju bezdôvodne, ona ho však neprovokovala, napadol a to tak, že sa jej zahryzol do pravej ruky v hornej časti, následkom čoho poškodená spadla na zem, pes ju stále zubami držal v zovretí a ťahal ju po zemi. Kričala o pomoc, avšak v tej chvíli sa v blízkom okolí nikto na mieste nenachádzal. Potom ju mal pes pustiť zo zovretia a zubami sa zahryzol do jej hlavy, pričom jej strhol čiapku, ktorú mala na hlave a zároveň jej aj vytrhol časť vlasov. Po tomto útoku poškodená poplašená utekala smerom do obce A., kde po ceste ju zviezol do obce neznámy vodič na neznámom vozidle ku manželovi, ktorý ju čakal na klzisku. Potom ju zobrala sanitka a odviezla ju do nemocnice. Po tomto zistení vykonali šetrenie na mieste spáchania útoku, kde od okoloidúcich zistili, že psa podľa ich popisu, ktorý im uviedla poškodená vlastní jeden pán, ktorý býva na A. Č.. XXX. Majiteľa psa našli na pozemku. Jednalo sa o Q. V.Č., ktorý im k predmetnej veci uviedol, že je vlastníkom psa rasy stredoázijský ovčiarsky pes, svetlej farby srsti vo veku 6 až 7 rokov. Ďalej k veci uviedol, že on doma nebol, bol vedľa v chatke. Jeho pes je riadne prihlásený na obecnom úrade v A.K. a tak isto aj každoročne očkovaný a podrobený zdravotnej kontrole u V.. M.. Tak isto ho poučili o jeho povinnosti, udalosť oznámiť veterinárnej lekárke, čo si aj bol vedomý. Ďalej k predmetnej veci uviedol, že ihneď na to ako zistil, že pes z jeho pozemku ušiel, vybral sa ho hľadať a tak isto keď sa dopočul, že jeho pes sa dopustil útoku na osobu tak poškodenú osobu hľadal, ale ju už nenašiel. Pes bol riadne zamknutý v koterci vedľa garáže. Pán V.Ť. s nimi spolupracoval a hovoril, že chcel isť za poškodenou ale ju nenašiel. Poučili ho na povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako vlastníka psa. Psa ako aj lano kde bol priviazaný fotograficky zadokumentovali, fotku psa ukázali poškodenej, ktorá ho opoznala ako psa, ktorý na ňu zaútočil. Všetky osoby poučili a z miesta odišli. Keď prišli na miesto činu, tak sa tam nikto nenachádzal. Na mieste sa nenachádzali žiadne stopy, aspoň on si nič nevšimol. Na otázku obhajcu či si všimol na poškodenej nejaké vonkajšie zranenie svedok uviedol, že všimol, mala vytrhnuté vlasy čo im aj ukázala, krvavú bundu na ruke.

Svedok V.. Ľ. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on pani poškodenú ošetroval následne na kontrole. Pani poškodená mala hryzné poranenie ramena. Tá pani poškodená uviedla, že ju napadol pes na A.. On robí na úrazovke už vyše 44 rokov ako lekár. Na úrazovke prestal robiť pred 2 rokmi, v súčasnosti pracuje na chirurgickej a úrazovej ambulancii na poliklinike, teda prichádzal do styku rôzneho poranenia a z toho dôvodu môže sa teda vyjadriť, že zranenie poškodenej mohlo byť spôsobené napadnutím psa. Keď ošetroval poškodenú, poškodená sa pýtala, či bude mať z toho zranenia nejaké následky, či už ošetroval takéto poranenie a on jej povedal, že ho v minulosti tiež pohrýzol pes na A. a že sa mu to zahojilo bez problémov. Bolo to pred desiatimi rokmi, kedy išiel pešo, išiel na prechádzku, on má totižto tam záhradku a z tej záhradky išiel na prechádzku, údajne pán V. išiel na prechádzku s dvoma psami po lesnom chodníku, on nedržal na vôdzke tých psov, a jeden z týchto psov, ten svetlý ho pohrýzol tak, že sa zahryzol mu do brucha, roztrhol mu košeľu a zostali mu nejaké hryzné rany zo zubov psa, ale je to zahojené. Pán V. zakričal na toho psa a ten pes ho následne pustil. Podľa tých psov usudzuje, že to bol pán V., ten videl ako ho napadol ten pes, a na to povedal, že to nie je až také vážne. On to neriešil cez políciu, on sa pýtal pána V., či je ten pes očkovaný a on povedal, že áno. On netvrdí, že to bol pán V., keby ho videl na pojednávaní tak by sa k tomu hneď vyjadril, či ho spozná, skôr sa prikláňa k tomu, že to bol pán V., lebo vie, že tam žije s manželkou a deťmi a na jeho dvore videl týchto psov. Toto sa udialo v blízkosti drevodomov pána V., on spoznal psov pána V., keďže ich tam pravidelne vídaval, a jeden z tých psov mal tam pri potoku búdu. Okrem neho a pani poškodenej počul, že psy pána V. napadli ďalšiu

pani poškodenú. On si teraz spomenul, že mal malého psíka šteniatko, keď videl tých dvoch veľkých psov, zobral si ho do náručia, on nijako nehuckal toho psa, ten pes potom zaútočil. Nevie, prečo ten pes zaútočil. Oni boli vzdialení od seba 20 metrov a keď ten pes ho zbadal vyštartoval. Ten útok možnože smeroval na to šteňa, lebo ho mal na pravej strane na rukách a ten pes ho uhryzol taktiež na pravej strane. Bol na ošetrení, ale nebolo to treba šiť, lebo to boli iba také bodné rany od zubov psa. Vtedy videl prvý krát pána V. na prechádzke so psami, psy sa motali okolo pána V., keď pán V. zakričal na toho psa, tak ten pes ho rešpektoval a zliezol z neho. Čo sa týka toho z počutia napadnutia inej pani, tak sa mu zdá, že pani mala ísť na bicykli na tom lesnom chodníku a tam ju mali napadnúť psy pána V.. Bližšie podrobnosti toho napadnutia tejto neznámej ženy nevedel. Údajne to napadnutie malo byť na tom lesnom chodníku. On to len počul, nevie, či to je pravda. Z počutia mu bolo povedané, že to bol pes pána V.. To napadnutie je desať rokov dozadu, presne to bolo dňa 26.5.2007 - svedok nahliadol do ambulantného záznamu. Samosudca prečítal ambulantný záznam z 26.5.2007 o 21.25 hod. -„ pacient V.. Ľ. A. - Dnes bol na prechádzke a pohrýzol ho neznámy pes. Objektívne rana veľkosti cca 1,5 cm zasahuje do podkožia.“ Na ďalšie otázky obhajcu svedok vypovedal, že on nechcel robiť žiadne problémy pánovi V., preto do toho záznamu uviedol neznámy pes, je to predsa sused a chcel vychádzať s ním za dobre. On tých psov videl len na dvore, myslí si, že o nich sa staral dobre, on nikdy nevidel pohybovať sa tých psov samých vonku. On chodí aj po ceste, ktorá je vpredu, on z cesty nevidí do dvora pána V., nevidí to nikto, a to kvôli tomu plnému vysokému plotu, ten plot je po celej dĺžke a vysoký asi 2,5 až 3 metre. S určitosťou nevedel povedať, či niečo má označené na bráne, napríklad pozor zlý pes. Tak sa mu zdá, že cez ten plot je vidieť len strechy tých zrubov, do dvora nie je vidieť. Poškodená pri ošetrení uvádzala, že bola pohryzená psom na A. a že to bol biely pes, on sám spontánne o jeho pohryzení nerozprával.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora súd prečítal zápisnice o konfrontácii z prípravného konania, pričom tak poškodená a svedok T. Č. na jednej strane a na druhej strane svedkovia

- V. W. P. R. V. a obvinený Q. V. zotrvali na svojich výpovediach.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to najmä odborné vyjadrenie, ambulantné záznamy a lekárske správy a potvrdenia, správu obce A., veterinárnu správu, očkovací preukaz psa, vyčíslenie škody, návrh poškodenej na náhradu škody, náčrtok miesta činu, správa SHMÚ, výpis z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Z odborného vyjadrenie V.. P. S. na č.l. 40-44 spisu vyplýva, že na základe preštudovaného materiálu možno ustáliť, že poškodená J.. R. S. utrpela dňa 27.01.2013 v čase okolo 12,40 hod. pri napadnutí domácim zvieraťom - psom 12 cm dlhú hryznú ranu idúcu priečne cez os pravého ramena s porušením fascie a čiastočným odhalením svalu a štyri menšie hryzné rany na pravom ramene. Uvedené hryzné poranenia v danom prípade vznikli mechanizmom tlakového pôsobenia menších predmetov s ostrejšími hranami (zubov psa) do oblasti pravého ramena poškodenej s najväčšou pravdepodobnosťou vo forme zahryznutia zubami psa, pričom pôsobiace násilie bolo stredne väčšej intenzity. V prípade 12 cm hryznej rany idúcej priečne cez os pravého ramena s porušením fascie a čiastočným odhalením svalu uvedené poranenie v danom prípade vzniklo aj za súčasného ťahu za predmetnú anatomickú oblasť pravej hornej končatiny po uhryznutí psom, ktorý poškodenú s veľkou mierou pravdepodobnosti ťahal. Mechanizmus vzniku poranení zodpovedá údajom, ktoré vypovedala poškodená vo svojej výpovedi. Uvedený útok v danom prípade neohrozil žiadny životne dôležitý orgán a ani nespôsobil poranenia, ktoré by mali za následok vážnejšiu poruchu zdravia trvajúcej dlhší čas (presahujúcu 42 dní). 12 cm dlhá hryzná rana idúca priečne cez os pravého ramena s porušením fascie a čiastočným odhalením svalu a štyri menšie hryzné rany na pravom ramene sú úrazové zmeny zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotená ako ľahké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní (v prípade zaradenia poškodenej do pracovného pomeru). Liečenie daných poranení predstavuje 21-28 dní. Uvedené hryzné poranenia počas doby PN a následného hojenia mohli čiastočne brániť poškodenej v obvyklom spôsobe života bolestivosťou a sťaženým pohybom pravej hornej končatiny, ako aj sťaženou hygienou v danej oblasti. Poranenia by v prípade absencie komplikácii nemali zanechať žiadne trvalé následky (okrem viditeľných jaziev na koži - kozmetických defektov) a mali by sa vyhojiť ad integrum (celkom).

Z ambulantných a lekárskych správ vyplýva, že poškodená lekárom uviedla, že dňa 27.01.2013 okolo 12,40 hod bola v A. napadnutá a pohryzená psom. Zo správy z obce A. vyplýva, že obžalovaný je majiteľom psa, menom C., rasy - stredoázijský ovčiarsky pes od roku 2007, ktorého drží na strážne účely.

Z veterinárnej správy ako i očkovacieho preukazu psa C. na č.l. 54-56 vyplýva, že pes C. bol riadne očkovaný a vyšetrený po útoku na poškodenú.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu na č.l. 235 spisu vyplýva, že po okraji rozsiahlej tlakovej výše nad východnou Európou k nám prúdil studený vzduch od severovýchodu. Zároveň od 27.01.2013 od západu do vnútrozemia kontinentu postupovali jednotlivé frontálne systémy. Za uvedenej poveternostnej situácie v oblasti A. v období od 26.01.2013, 18:00 hod. SEČ do 27.012013, 13:00 hod. SEČ bolo prevládalo zamračené mrazivé počasie, bez zrážok. Teplota vzduchu dňa 26.01.2013 o 18:00 hod. SEČ bola nízka dosahovala okolo -5,5 °C a v priebehu noci a rána poklesla na -14,0 °C, v prízemnej vrstve ovzdušia, 5 cm nad povrchom terénu až na -15,5 °C. V priebehu dňa 27.01.2013 pokračoval zamračený mrazivý priebeh počasia, teplota vzduchu v priebehu dopoludnia mierne stúpala, o 13:00 hod. SEČ dosahovala -8,5 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu v priebehu uvedeného obdobia bola v intervale 85 - 90 %. Vietor bol slabý východný až juhovýchodný, s rýchlosťou do 2 m.s-1 v nárazoch do 4 m.s'1. Povrch pôdy na antropogénne neovplyvnenom teréne pokrývala súvislá snehová pokrývka s výškou okolo 17 cm. Nová snehová pokrývka sa v dôsledku sneženia vytvárala až od popoludňajších hodín dňa 27.01.2013, približne od 17:00 hod. SEČ, jej výška nasledujúce ráno dňa 28.01.2013 dosahovala okolo 8 cm, celková výška snehovej pokrývky ráno 28.01.2016 dosiahla okolo 25 cm (vodná hodnota snehovej pokrývky bola okolo 43 mm).

Z lustrácie z registra priestupkov vyplýva, že obvinený sa v období od roku 2012 do roku 2015 dopustil 9-tich dopravných priestupkov, za čo mu boli uložené rôzne pokuty. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov GP SR. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd sa oboznámil s fotodokumentáciou zadováženou v prípravnom konaní ako i predloženou obhajobou.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona (a potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok).

Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona (§ 123 ods. 2 Tr. zákona) rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo 7 dní. V danom prípade ujma na zdraví poškodenej J.. R. S. nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska charakter ublíženia na zdraví, nakoľko utrpela viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si vyžadovali vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní a liečenie v trvaní 21-28 dní, pričom zranenia obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou, sťaženým pohybom pravej hornej končatiny, ako aj sťaženou hygienou v danej oblasti.

Podľa § 2 ods. 1, písm. c) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov; za voľný pohyb psa sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

Podľa § 7 ods. 1, písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.

Podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Obžalovaný vypovedal, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obrana obžalovaného spočívala v podstate v tom, že jeho pes poškodenú napadol na jeho pozemku, keď ho poškodená prekvapila, popieral, že by jeho pes vybehol na cestu, bol na 100 % presvedčený, že jeho pes nevyšiel

z jeho objektu. Keď prišiel domov z nemocnice, deti mu povedali, že zo svojej izby videli na ich pozemku osobu, blondínu s modrou kombinézou. V predmetný deň bol čerstvo napadnutý sneh.

Obžalovaný vo svojej výpovedi priznal, že keď išiel na návštevu k susedovi Š., toho psa uviazal o ten drevený stĺp. Ten pes bol uviazaný skobou na koženom obojku. Taktiež obžalovaný uviedol, že je pravdou, že jedna brána bola otvorená. Obžalovaný vedel o jednom incidente keď bol tento jeho pes ešte šteňa (6-7 mesiacov), vtedy iba na niekoho skočil a roztrhol mu košeľu. On sa pána pýtal, či požaduje niečo uhradiť, ten pán nepožadoval žiadnu náhradu škody.

V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia - R.Š. V., syn obžalovaného a V. W., kamarát obžalovaného.

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, ako vyletela z brány pani a kričala. On zapínal koňovi brce, bol zohnutý, započul krik, vtedy sa otočil a zbadal ženu, ktorá kričala a vybehla z brány. V prípravnom konaní však svedok uviedol, že zbadal ženu ako uteká z dvoru domu p. V. a mohla byť 2 až 3 metre pred bránou z vnútornej strany. Pri konfrontácií s poškodenou už svedok uviedol, že videl ako tá pani vybehla od tej brány. Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zdržiaval vo svojej izbe v ich dome na A., počul krik a vyšiel na terasu a videl z ich pozemku odchádzať ženu, ktorá bola asi 2-3 metre od brány na ich pozemku, tá žena kričala. Následne išiel skontrolovať ich psa, zistil, že pes sa nachádza v búde, predtým bol priviazaný na dvore. Následne zavolal otcovi. On najprv počul krik, nevidel, čo sa deje, po 30 sekundách vyšiel von, a vtedy videl odchádzať tú pani z ich pozemku vtedy tá pani kričala, nešla rýchlo, bolo to pomaly, nebol to útek. On sa jej nešiel spýtať, prečo kričí, išiel za otcom. Keďže bola brána otvorená, videl iba úzky priestor na pozemok, lúku nachádzajúcu sa pred ich domom. Na tej lúke nevidel nič. Nevedel, či otcovi následne volal, alebo povedal, čo videl - vybiehať z dvora tú pani. On ako prvé išiel zatvoriť psa.

Súd výpovede týchto svedkov nepovažuje za vierohodné, presvedčivé, vzhľadom na ich rozpory vo výpovediach ako i s poukazom na ostatné vykonané dôkazy.

Svedok V. W. najprv uvádzal, že poškodenú videl utekať z dvora obžalovaného, no už pri konfrontácii s poškodenou zmenil výpoveď a uviedol, že poškodená vybehla od tej brány, na hlavnom pojednávaní uviedol, že ju videl od tej brány možno 0,5 metra, pridal vlastnoručný nákres (č.l. 218), z ktorého zrejme vyplýva, že poškodenú videl na poľnej ceste pred bránou obžalovaného, tak ako to uviedla poškodená, pričom samotná poškodená zároveň uviedla, že na ľavej strane v tom čase nevidela žiadne osoby a ani zvieratá. Výpoveď svedka o tom, že musel sa venovať koňovi a preto nešiel pomôcť tejto kričiacej žene, nevzbudzuje veľkú dôveryhodnosť, naviac tento svedok na poškodenú ani len nezakričal hoci mal byť od nej vo vzdialenosti 15 metrov. Svedok R. V.Č. vypovedal, že z terasy na prízemí videl (pozn. samosudcu teda len sám) z ich pozemku odchádzať ženu, ktorá kričala. V tomto je táto výpoveď svedka rozporná s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že deti (pozn. samosudcu teda minimálne dve) mu povedali, že zo svojej izby (iné miesto ako to uviedol svedok) videli na ich pozemku osobu. Ďalej je pre súd nelogické, prečo sa tento svedok keď bol vonku, nešiel spýtať tejto údajne pomaly kráčajúcej ženy (a ani len nezakričal na túto ženu), čo sa jej stalo, ale uviedol, že išiel za otcom, čo však samotný obžalovaný vo svojej výpovedi nepotvrdil (ani svedok Q. Š.). Svedok R. V. vzápätí uviedol, že následne zavolal otcovi, čo je v rozpore s výpoveďou svedka obhajoby - Q. Š., ktorý uviedol, že čo sa týka kriku a preverenia psa, Q. zavolal domov, či je všetko v poriadku, ten krik vychádzal nevedeli či z dvora od Q. alebo z cesty, keď Q. zdvihol syn, povedal mu, že doma je všetko v poriadku, tak pokračovali v pití kávy. Z tohto nepriamo vyplýva, že vtedy svedok R. V. obžalovanému vôbec nič nepovedal o žene, ktorá mala údajne odchádzať z ich pozemku a kričať a keďže sa svedok R. V. vyjadril v tom zmysle, že doma je všetko v poriadku, súd má dôvodné pochybnosti o tom, či vypovedal svedok R. V. pravdu o tom, ako údajne videl z ich pozemku odchádzať kričiacu ženu. Taktiež súdu nie je jasné, keď syn obžalovaného bol na pozemku lebo išiel zatvoriť psa, prečo nevidel na vedľajšej lúke cez otvorenú bránu svedka V. W., ktorý mal pracovať s koňom práve oproti tejto bráne (čo vyplýva i z nákresu samotným obžalovaným). Súdu neuniklo, že práve títo svedkovia v prípravnom konaní až neuveriteľne rovnako ( a presne ) uviedli, že poškodenú videli 2-3 metre od brány na pozemku obžalovaného, hoci ju mali pozorovať z rôznych uhlov (jeden kolmo, druhý šikmo), neskôr však svedok V. W. zmenil svoju výpoveď. Súdu neunikol ani rozpor vo výpovedi svedka R. V., obžalovaného a svedkov V. W. a Q. Š.. Svedok R. V. a obžalovaný počuli krik poškodenej v dvoch fázach, svedkovia V. W. a Q. Š. počuli krik len v jednej fáze. Rozpor súd

postrehol vo výpovedi svedka R. V. a samotného obžalovaného (a aj svedka Q. Š.), keď svedok R. V. uviedol, že okamih kedy zatvoril psa a keď otec prišiel bolo to do jednej minúty, no samotný obžalovaný uviedol (a potvrdil to i svedok Q. Š.), že po druhom kriku, keď uvidel so susedom, že pes je vo voliére, tak si sadli, debatovali a až po cca 20 minútach išiel s koláčmi domov.

Obranu obžalovaného podľa názoru súdu vyvracia predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej J.. R. S., ktorá v prípravnom konaní, pri konfrontácii so svedkami a taktiež i na hlavnom pojednávaní rovnako popísala priebeh ako bol napadnutá psom, pričom miesto napadnutia vždy rovnako uviedla, že to bolo na ceste vo vzdialenosti cca 5 metrov, kolmo na bránu, pričom pes vybehol cez otvorenú bránu. Poškodená poprela, že by bola na pozemku obžalovaného a zároveň uviedla, že na ľavej strane nevidela žiadne osoby a ani zvieratá (teda svedka V. W. s koňom). Aj svedok Q. Š. na hlavnom pojednávaní najprv vypovedal, že keď Q. prišiel k nemu kávu, potom počuli, že na ceste niekto kričí. Privolaní príslušníci polície ako i ďalší svedkovia zhodne vypovedali, že im poškodená uvádzala, že bola napadnutá psom na ceste, pričom toto isté poškodená uviedla i lekárom pri svojom ošetrení zranení ktoré utrpela. Príslušníci polície ako i manžel si na poškodenej všimli zranenia ako i vytrhnutý chumáč vlasov. Vierohodnosť výpovede poškodenej je objektívne preukázaná i lekárskymi správami ako odborným vyjadrením k vzniku a rozsahu jej utŕžených zranení. Súdu nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by viedla čo len k podozreniu, že by poškodená mala klamať a to v úmysle ublížiť, mstiť sa samotnému obžalovanému, ktorého predtým ani nepoznala. K výpovedi obžalovaného, že v predmetný deň bol čerstvo napadnutý sneh a s príslušníkmi polície nenašli žiadne stopy po zápase, súd udáva, že podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu na č.l. 235 spisu vyplýva, že v oblasti A. v období od 26.01.2013, 18:00 hod. SEČ do 27.012013, 13:00 hod. SEČ bolo prevládalo zamračené mrazivé počasie, bez zrážok. Nová snehová pokrývka sa v dôsledku sneženia vytvárala až od popoludňajších hodín dňa 27.01.2013, približne od 17:00 hod. SEČ (teda až po skutku). Z tohto dôvodu ani príslušníci polície nemuseli nájsť stopy po tom súboji ani stopy psa na utlačenom snehu poľnej cesty, kde sa nemohli nachádzať ani krvavé stopy, keďže poškodená uviedla, že cesta bola zasnežená, nebol to čerstvý sneh, bol udupaný a bunda bola roztrhnutá zubami toho psa, išlo o zimnú bundu, krv nepresakovala cez bundu. K tomu vypovedal aj svedok Y. T., ktorý uviedol, že cesta bola asi odhrnutá, ušliapaná, po tej pani v jeho aute nezostali žiadne stopy, ani krv, ani vlasy, poškodená mu nezašpinila vozidlo. Obhajoba tvrdila, že poškodená musela byť na pozemku obžalovaného a len odtiaľ mohla vidieť zruby a kanadskú zástavu, čo vyvrátil svedok obhajoby Q. Š., ktorý vypovedal, že v roku 2013 mal Q. malé tujky, bolo vidno aspoň sčasti tie zruby, bolo vidno vrcholce, aj z cesty je vidieť tie zruby cez špáry v plote. Na tých dvoch zruboch má Q. kanadskú vlajku, keď ide z dediny, cez špáru vidieť tú vlajku.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych ako i nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku ( kde súd oproti obžalobe doplnil povinnosti, ktoré obžalovaný porušil) a ktoré vyvracajú obranu obžalovaného. Výpovede svedkov R. V. a V. W. súd nepovažuje v kontexte hore uvedených skutočností za vierohodné a považuje ich výpovede učinené len v snahe pomôcť otcovi, kamarátovi - obžalovanému vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za jeho protiprávne konanie.

Po právnej stránke súd konanie obž. kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. V danom prípade je z hľadiska riešenej problematiky významné hlavne opomenutie, lebo podľa skutkového zistenia sa obžalovaný dopustil činu tým, že nezabránil voľnému pohybu svojho psa a jeho útoku na človeka a to nedostatočným uviazaním psa bez náhubku, ktorý po uvoľnení vybehol cez otvorenú bránu na cestu, kde napadol poškodenú, pričom porušil svojim konaním ustanovenie § 7 ods. 1, písm. f) a § 7 ods. 2, písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení.

Podľa § 122 ods.1 Trestného zákona sa za konanie v zmysle v Trestného zákona považuje i opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Za opomenutie však nie je možné považovať každé konanie, ale musí sa jednať o opomenutie zvláštnej povinnosti, s ktorou je v spoločenských vzťahoch priamo počítané a bolo stanovené ako povinnosť právna. Za opomenutie sa preto považuje iba také konanie, pri ktorom páchateľ nevykoná to, čo bolo jeho právnou povinnosťou. V predmetnej veci je konanie, s ktorým je spojený vzniknutý následok vzhliadnuté v tom, že obžalovaný ako majiteľ psa, ktorého chová, nezabezpečil priestor, v ktorom

bol pes umiestnený natoľko spoľahlivo, aby mu bolo zabránené sa z tohto priestoru samovoľne dostať (nedostatočne ho uviazal na lano), a tým sa mohol mimo tento priestor voľne bez vplyvu jeho chovateľa pohybovať. Súd vzhľadom na zákonné podmienky vyjadrené v ustanovení § 122 ods. 1 Tr. zákona skúmal, či takto zistené opomenutie je porušením právnej povinnosti. Dospel k záveru, že požadovaný právny základ pre vymedzenie právnej povinnosti vychádza z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti. Toto ustanovenie nadväzuje na § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku. Porušením právnej povinnosti z hľadiska všeobecnej zodpovednosti za vzniknutú škodu a teda i nedodržanie občianskoprávnej prevencie podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré každému ukladá povinnosť postupovať tak, aby vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam nezadal príčinu vzniku škody. Jeho aplikácia teda prichádza v úvahu vtedy, pokiaľ neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje, z čoho logicky vyplýva, že povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa chovať. Jeho nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. Konanie v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka je preto porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda konaním zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Súdu sa žiada poukázať i na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, ktoré uvádza, že za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. V súlade s týmito úvahami je možné s pohľadom na prejednávanú vec poukázať i na to, že i keď právny predpis neurčuje podmienky pre zabezpečenie zvieraťa a proti úniku, zodpovedá chovateľ za škodu, ktorú zviera uniknuté na verejnosť spôsobí, a to bez ohľadu na to, akou formou prevenčného opatrenia smerujúceho k náležitému dozoru nad svojím zvieraťom zvolil.

Z hľadiska trestného práva sa vo vzťahu k zavineniu u trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona vyžaduje nedbanlivosť podľa § 16 Trestného zákona. Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom mu uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vidieť mal a mohol. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že obžalovaný vedel, že keď svojho psa bez náhubku riadne nezaistí, tento môže uvedený priestor svojvoľne opustiť a že tak môže na iného zaútočiť, alebo ho zraniť, či ohroziť na živote, čo svedčí pre vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Trestného zákona.

Vedomá nedbanlivosť, ktorá je budovaná na vedomej možnosti vzniku následku, teda schopnosti páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený trestným zákonom v tomto konkrétnom prípade vychádzal zo zistenia, že obžalovaný ako majiteľ psa vedel, pes je všeobecne nebezpečným zvieraťom, už len svojou hmotnosťou 60-70 kg, spôsobilým bez dostatočného dozoru a pozornosti druhým osobám spôsobiť zranenie. Túto skutočnosť nebolo nutné preukazovať, lebo je ju možné považovať za všeobecne známu historicky danou ľudskou skúsenosťou. Naviac obžalovaný priznal, že tento jeho pes už v minulosti zaútočil na človeka, hoci podľa obžalovaného vtedy len pánovi roztrhol košeľu, čo však bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou svedka V.. Ľ. A. (aj ambulantným záznamom z 26.05.2007), ktorý potvrdil, že po útoku psa utrpel bodné rany. Vzhľadom k tomuto obžalovaný ako chovateľ tohto psa bol povinný v zmysle § 415 Občianskeho zákona, ako je už to uvedené vyššie, urobiť všetko preto, aby zabránil nebezpečenstvu útoku psa na druhú osobu. Takýmto opatrením nepochybne bolo zaistiť dostatočné zabezpečenie oplotenia objektu pred jeho možným útekom (zatvorením brány), dostatočným zaistením psa na lane, resp. jeho umiestením vo voliére. V konaní bolo preukázané, že pes obžalovaného - C., bez náhubku a bez vôdzky - v dobe skutku sa uvoľnil z lana a dostal cez otvorenú bránu na poľnú cestu, kde voľne pobiehajúc bez dozoru obžalovaného napadol (zrejme chrániac svoje teritórium) poškodenú, ktorá stála na ceste oproti otvorenej bráne a ktorej spôsobil zranenie a je teda zrejmé, že obžalovaný v kritickom čase nevykonával nad svojím psom náležitý dozor a ako majiteľ si nepočínal tak, aby sa jeho pes nedostal z objektu, a neurobil teda všetko preto, aby zabránil úteku psa a následnému ublíženiu na zdraví poškodenej. Forma prevenčného opatrenia smerujúceho k tomu, aby obžalovaný mal náležitý dozor nad svojím psom, záležala iba na ňom ako na jeho chovateľovi, keďže žiadny právny predpis neurčuje, ako má byť pes zaistený (uviazaný, umiestnených v budove, v oplotení a pod.), a ani neurčuje, aká má byť sila oplotenia, v ktorom sa pohybuje pes, vybudovaná a proti úteku, úniku psa zabezpečená. Bolo na

obžalovanom, aby urobil všetko preto, aby vzniku škodlivého následku zabránil. Nepriame dôvody, ktoré viedli obžalovaného k tomu, že sa spoliehal na to, že ku zistenému následku nedôjde, vychádzali z nedostatočného zhodnotenia nebezpečenstva, ktoré v danom prípade nedocenil rovnako tak ako možné následky svojho konania. Všetko toto dotvrdzuje to, že obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti, lebo bolo preukázané, že nezachoval potrebnú mieru nielen povinnej opatrnosti, ale i potrebnú mieru subjektívnej opatrnosti, lebo bolo zistené, že ako chovateľ psa nedbal na to, aby zamedzil úteku psa z objektu vhodným zabezpečením.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného nevzhliadol ani poľahčujúcu a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný podľa odpisu v registri trestov nemá záznam v registri trestov GP SR, v evidencii priestupkov má deväť záznamom pre spáchanie dopravných priestupkov, a preto súd nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života. Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením peňažného trestu vo výmere 2500,- €, t. j. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pri určení výmery peňažného trestu súd prihliadol na zrejme trvalé následky u poškodenej (viditeľné jazvy, zníženú citlivosť ruky) ako i na tú skutočnosť, že nešlo o prvý útok tohto psa obžalovaného na človeka. Vzhľadom na nedbanlivostné zavinenie protiprávneho konania zo strany obžalovaného ako i to, že pred súdom obžalovaný stál po prvý krát, súd je toho názoru , že na nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením peňažného trestu a nie je nevyhnutné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, 2 Trestného zákona).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces z nasledovných dôvodov. Z listinných dokladov predložených splnomocnencom poškodenej nepochybne vyplýva, že poisťovňa u ktorej je poistený obžalovaný, samotnej poškodenej už plnila časť uplatneného nároku na náhradu škody (čo potvrdil vo svojej výpovedi i samotný obžalovaný) a pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo by predĺžilo samotné trestné konanie, a preto súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú J.. R. S., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.