Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5C-59-2016.pdf
PDF · 87.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/59/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: J.. F. L., V. XX.XX.XXXX, B. P. V. T. XX, XXX XX V. O., štátny občan SR, proti žalovanej: F. C., V. XX.XX.XXXX, B. P. O. X, XXX XX E., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 600,- € s príslušenstvom sa z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.02.2016 (súdu doručenou dňa 04.03.2016) domáhal zaplatenia sumy 600,- € s príslušenstvom od žalovanej, pričom uviedol, že v roku 2013 požičal žalovanej sumu 1 000,- € s tým, že mu ju vráti v lehote štyroch mesiacov. Žalovaná z dlžnej sumy uhradila poštovou poukážkou 400,- €, zvyšnú časť pôžičky i napriek výzve na zaplatenie, ktorú prevzala dňa 18.02.2016 nevrátila.
2. Súd vydal dňa 19.05.2016 Platobný rozkaz č.k. 5C/59/2016-19, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 600,- € s úrokom z omeškania z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.02.2016 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 36,- €.
3. Písomným podaním zo dňa 31.05.2016 (súdu doručeným dňa 01.06.2016) podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že návrh žalobcu je nedôvodný. V návrhu na začatie konania uvádza, že niekedy v roku 2013 jej mal požičať 1 000,- €, pričom nespresňuje kedy predne k tejto skutočnosti malo dôjsť a ani akou formou sa tak malo stať. Uvedené skutočnosti (požičanie peňazí) sa nezakladajú na pravde. Od žalobcu si v roku 2013 a ani nikdy predtým či potom nepožičala žiadne peniaze a ani žiadne iné hnuteľné veci a pod. Celé jeho súčasné konanie je voči nej vedené ako odplata z dôvodu ukončenia ich vzájomného vzťahu. Zaplatenie sumy 400,- €, ktoré žalobcovi uhradila a na ktorú skutočnosť poukazuje - ako na dôkaz "čiastočného vrátania dlžnej čiastky", žalobca vykladá účelovo. V minulosti ju totiž navštívil v mieste jej zamestnania, kde ju verejne urážal a vyčítal jej, že od neho počas vzájomného vzťahu prijala dary (zlaté náušnice a pod.) a teraz už v tomto vzťahu pokračovať nechce. Z tohto dôvodu sa preto rozhodla, že mu daruje sumu 400,- € ako istý druh zadosťučinenia, najmä aby už mala od žalobcu pokoj. Žalobca pritom s touto čiastkou súhlasil. Žalovaná ďalej uviedla, že je pravdou, že v mesiaci február 2016 jej doporučene zaslal výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, na túto nereagovala, nakoľko ju považovala len za ďalší pokus zastrašiť ju, ako súčasť jeho snahy opäť obnoviť ich vzťah. Z opatrnosti žalovaná vzniesla aj námietku premlčania.
4. V písomnom podaní doručeným súdu dňa 07.07.2016 žalobca uviedol, že žalovaná v odpore neuvádza pravdu. V roku 2013 jej požičal sumu 1 000,- €. Viackrát ju žiadal o ich vrátenie, vrátila čiastku 400,- €. Nie je pravdou, že táto suma je ako protihodnota za darované zlaté veci, ktoré jej daroval. Tieto od nej nežiadal a ona sama nemala snahu tieto vrátiť. Vždy tvrdila, že darované veci sa nevracajú. Tie mu nevrátila peniaze, ktoré jej dal na zakúpenie spálne, čo odôvodnila tým, že v tejto spálni spal aj on
(žalobca). Čo sa týka ukončenia ich vzťahu, tak tento ukončil on z dôvodu, že sa dozvedel, že okrem neho mala aj iných a odmietol jej mesačne prispievať finančnými prostriedkami.
5. V písomnom podaní zo dňa 01.08.2016 (súdu doručenom dňa 08.08.2016) žalovaná uviedla, že tvrdenia žalobcu uvedené v jeho vyjadrení sa nezakladajú na pravde, sú to vymyslené obvinenia ako jej ublížiť a ponížiť ju.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, prečítaním výzvy na vrátenie finančnej čiastky (č.l. 2), fotokópie podacieho lístku (č.l. 3), výpisu SMS komunikácie (č.l. 39-44), čestných prehlásení z prílohovej obálky na č.l. 52 a zistil tento skutkový stav:
7. Písomným podaním označeným ako "Výzva na vrátenie finančnej čiastky" (č.l. 2) vyzval žalobca žalovanú na vrátenie finančnej čiastky vo výške 600,- € v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Zaslanie výzvy žalobca preukázal fotokópiou podacieho lístku (č.l. 3).
8. Z prepisu SMS komunikácie žalobcu a žalovanej, ktorú žalovaná predložila a žalobca ju nespochybnil, uviedol, že čísla mobilného telefónu, z ktorých správy boli posielané sú čísla, ktoré v tom čase používal, vyplýva, že v dňoch 28.04.2015, 24.11.2015, 27.11.2015, 09.02.2016 a 10.02.2016 žalobca opakovane vyzýval žalovanú na vrátenie vecí, zlata. Zo správy z 09.02.2016 vyplýva, že žalobca žalovanej oznamuje, že ráno jej pošle peniaze a dúfa, že ona mu pošle zlato. Z SMS správy 01.03.2016 vyplýva, že žalobca žalovanej oznamuje, že 7-dňová lehota na zaplatenie uplynula a keďže peniaze neboli poukázané, podáva návrh na súd na vydanie platobného rozkazu.
9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
11. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
12. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
15. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
16. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
18. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 600,- € v lehote 7 dní od doručenia výzvy (č.l. 2 spisu), výzva nie je datovaná, ale z
podacieho lístka vyplýva, že tak bolo učinené 16.02.2016. Výzva bola žalovanej doručená, čo žalovaná nepoprela. Následne žalobca SMS správou dňa 01.03.2016 opakovane vyzýva na vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu uplynutia 7-dňovej lehoty určenej na plnenie vo svojom podaní. Výzvu na úhradu prevzala žalovaná dňa 18.02.2016 (štvrtok).
21. Civilné sporové konanie je konaním kontradiktórnym, v ktorom strana žalobcu, ako aj strana žalovaného, majú povinnosť jednak súdu poskytnúť tvrdenia, t.j. vec skutkovo objasniť a následne na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení poskytnúť, resp. navrhnúť vykonanie zodpovedajúcich dôkazov (dôkazná povinnosť). Povinnosť poskytnúť súdu zodpovedajúce dôkazy ohľadom svojich tvrdení primárne zaťažuje stranu žalobcu, ktorý jednak je povinný pravdivo skutkovo opísať okolnosti, na základe ktorých sa svojho práva domáha a zároveň na preukázanie týchto okolností poskytnúť súdu dostatočné dôkazy. Predmetom prejednávaného sporu tak ako ho žalobca vymedzil podanou žalobou je podľa tvrdenia žalobcu poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 1 000,- €. Už samotné tvrdenie žalobcu ohľadom časových okolností poskytnutia pôžičky je nedostatočné, nakoľko žalobca nevedel špecifikovať kedy presne a za akých okolností pôžička mala byť poskytnutá, uviedol, že tak učinil niekedy v marci roku 2013. Za potrebné súd považuje poukázať v neposlednom rade na zákonné ust. § 195 CSP, v zmysle ktorého výsluch strany môže súd vykonať len na návrh tejto strany, t.j. pokiaľ strana nenavrhne (v konaní tak strany neučinili) aby ju súd vyslúchol v predmetnej veci a tento výsluch mal byť považovaný za dôkaz, súd tak z vlastnej iniciatívy nemôže učiniť a predmetné vyjadrenia, ktoré strana v konaní prezentuje sú z tohto dôvodu posudzované len v rovine tvrdení. Žalobca okrem výzvy na zaplatenie žiadne ďalší dôkaz o poskytnutí pôžičky súdu nepredložil. Z hľadiska žalobcu teda nebolo preukázané kedy presne pôžičku poskytol, v akej výške ju poskytol a za akých okolností, najmä keď žalovaná poskytnutie akejkoľvek pôžičky zo strany žalobcu a jej prevzatie popierala.
22. Pokiaľ žalovaná žalobcovi zaslala sumu 400,- €, o ktorej žalobca tvrdil, že sa jedná o čiastočnú splátku ním poskytnutej pôžičky vo výške 1 000,- €, takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania taktiež nevyplynula. Žalovaná tvrdila, že predmetnú sumu poslala ako určitú kompenzáciu za zlato, ktoré jej mal žalobca počas trvania ich vzťahu poskytnúť, nakoľko žalobca ju na vrátenie zlata vyzýval. Skutočnosť, že žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie zlata vyplýva čiastočne aj z prepisu SMS komunikácie, ktorú žalovaná predložila a žalobca ju nespochybnil, uznal, že telefónne číslo uvedené vo výpise je číslo jeho mobilného telefónu a samotný obsah komunikácie v konaní nenamietal ani nespochybnil. Pokiaľ žalovaná predložila čestné vyhlásenia svojich kolegýň, ktoré žalobca však spochybnil vo vzťahu k ich pravdivosti s námietkou, že tieto sú zmanipulované, avšak žiadna strana kolegyne žalovanej nenavrhla ako svedkyne vyslúchnuť, mal súd za to, že obsah čestných vyhlásení vo vzťahu k predmetu sporu je irelevantný. Z obsahu čestných vyhlásení nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali poskytnutie pôžičky a okolnosti za ktorých sa takto stalo. Pri absencii predložených dôkazov preto v prejednávanej veci je možné konštatovať, že spor strán je v rovine protichodných tvrdení, avšak dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) zaťažuje v spore žalobcu a pri neunesení tohto dôkazného bremena, neposkytnutí dostatočnej sumy dôkazov žaloba žalobcu musí byť zamietnutá. Rozhodnutie súdu bolo založené na tzv. formálnej pravde vyplývajúcej z dôkaznej situácie tak ako jednotlivé dôkazy boli súdu predložené a následne vykonané, čo však nemusí byť v súlade tzv. skutočnou (materiálnou) pravdou, ktorá je známa len stranám sporu.
23. Naviac žalovaná vzniesla námietku premlčania dlhu žalobcu, pričom je potrebné uviesť, že zo strany žalobcu nebolo preukázané kedy pôžičku poskytol a najmä kedy táto mala byť splatná, hoci tvrdil, že žalovaná ju mala splatiť do 4 mesiacov. Keďže nebola preukázaná splatnosť pôžičky, povinnosť dlžníka plniť by vznikla na základe výzvy veriteľa v ním určenej lehote. Pokiaľ teda žalobca vyzýval žalovanú písomne výzvou, ktorú prevzala dňa 18.02.2016, jej dlh by premlčaný nebol za predpokladu, že by žalobca bol uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že pôžička skutočne bola poskytnutá.
24. K tvrdeniam žalobcu ohľadom skutkových okolností predmetnej pôžičky súd poukazuje na pripojenú SMS komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalobca, napriek tomu, že tvrdil, že nikdy žalovanú na vrátenie darov nevyzýval, opakovane minimálne 6-krát tak učinil formou SMS, čo pravdivosť jeho tvrdení ohľadom okolností vrátenia darovaných zlatých predmetov spochybňuje. Naviac nelogickým sa zdá súdu SMS zo dňa 09.02.2016, ktorú žalobca nespochybnil, kde žalobca má uvádza, že "ráno ti pošlem peniaze", najmä ak žalobca tvrdí, že to bola žalovaná, ktorá mala dlh voči jeho osobe vo výške 600,- €.
25. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu neposkytol dôkazy o poskytnutí pôžičky žalovanej, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zo samotného čiastkového plnenia sumy 400,- €, ktorú žalovaná žalobcovi zaslala nie je možné vyvodiť záver o poskytnutí pôžičky vo výške 1 000,- € tak ako to tvrdí žalobca naviac keď žalovaná sa bránila spôsobom, že peniaze poslala ako kompenzáciu za zlato, ktorého vrátenie žalobca urgoval. Z čiastočnej úhrady 400,- € nie je možné vyvodiť či pôžička bola poskytnutá a ak bola poskytnutá aká bola jej skutočná výška.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.