Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/60/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: Š. T., V.. XX.XX.XXXX, P. T. C. XXX/XX X. V. B., zastúpený: JUDr. Jozef Čorba, PhD., advokát Žižkova 39, Košice, proti žalovanému: Obec Q., Q. XX, S.: XXXXXXXX, zastúpený: JUDr. Martin Timko, advokát, Hlavná 23, Prešov, o zaplatenie 72.017,53 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 44.088,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.07.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca je povinný vrátiť žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., N. Q. D. B. Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, všetko ostatné plochy, spolu vo výmere 6641 m2, zapísaných na K. Č.. XXXX.

Žalobu o zaplatenie sumy 27.929,36 eur s prísl. zamieta.

Žalobu v časti o priznanie úroku z omeškania zo sumy 44.088,17 eur za deň 23.07.2015 zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 22 % z celkových trov.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 72.017,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výška 5,05% ročne, zo sumy 72.017,53 eur od 23.07.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 19.11.2002 uzavrel ako kupujúci zo žalovaným ako predávajúcim kúpno-predajnú zmluvu, ktorej predmetom bol pozemok, parcela Č..XXXX/X o výmere 10 848 m2 - ostatná plocha a pozemok parcela Č.. XXXX/X o výmere 5450 m2- ostatná plocha, nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., zapísané na K. Č.. XXXX, za kúpnu cenu vo výške 200SK/ m2, t. j. celkom 3 259 600 SK. Vklad vlastníckeho práva k týmto pozemkom, bol v prospech žalobcu povolený dňa 26.11.2002. V zmysle článku 5 kúpno-predajnej zmluvy predávajúci prehlásil, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, bremená ani iné právne vady. Dňa 19.03.2015 Krajský súd v Prešove, rozsudkom č. k. 21Co/110/2014-772 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.05.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6C/147/2005-728 zo dňa 10.02.2014, ktorým bolo určené, že vlastníkmi novovytvorenej parcely Č.. XXXX/XX o celkovej výmere 4207 m2- ostatná plocha, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., ktorá prekrýva podstatnú časť pôvodnej parcely Č.. XXXX/X, ktorú žalobca od žalovaného kúpil, sú iné osoby odlišné od žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.6.2015. Uvedenými právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Prešove bolo potvrdené, že vlastníckym právom k podstatnej časti pozemku, ktorý žalovaný prevádzal do

vlastníctva žalobcu, disponujú iné osoby a táto časť pozemku nikdy nebola vo vlastníctve obce Q. - konkrétne ide o cca 1/3 výmery pozemku parcely Č.. XXXX/X, pričom novovytvorená parcela Č.. XXXX/ XX pretína pozemok parcelu Č.. XXXX/X stredom, čo vyplýva z geometrického plánu Č.. XX/XXXX spracovaného Ing. Haníkom, ako aj zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vypracovaného znalcom Jurajom Gregom v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod spisovou značkou 6C/147/2005. Za takýchto okolností nemal predmetný pozemok pre žalobcu žiadne využitie. Keďže bol pozemok, parcela Č.. XXXX/X, ktorý žalovaný prevádzal do vlastníctva žalobcu, zaťažený právnymi vadami, na ktoré žalovaný žalobcu neupozornil a ktoré ho robili neupotrebiteľným, žalobca dňa 16.07.2015 v zmysle §499 Občianskeho zákonníka v spojení s §597 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpil od kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.11.2002, v časti ohľadne predaja pozemku parcela Č..XXXX/X o výmere 10 848 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q., zapísaného na K. Č.. XXXX. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo spôsobov zrušenia zmluvy. Na účinnosť tohto jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje, aby odstúpenie došlo do dispozičnej sféry adresáta. Odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy sa do dispozičnej sféry žalovaného dostalo dňa 22.07.2015, kedy mu bolo toto odstúpenie od zmluvy doručené. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť mu kúpnu cenu pozemku, ohľadne ktorého žalobca odstúpil od zmluvy. Kúpna cena pozemku, parcela Č.. XXXX/X bola dohodnutá vo výške 200SK/m2, teda celkovo 200SK/ m2 x 10848 m2 = 2 169 600 SK (po prepočte konverzným kurzom, 1€=30,126 Sk ide o sumu 72 017,53€). Žalobca žalovaného na vrátenie kúpnej ceny vo výške 72 017,53€ vyzval už v samotnom odstúpení od zmluvy, ktoré bolo žalovanému doručené 22.07.2015. Žalovaný však do dnešného dňa kúpnu cenu, zodpovedajúcu pozemku od ktorého kúpi žalovaný odstúpil, žalobcovi nevrátil. Na základe doručeného odstúpenia od zmluvy, ktoré obsahovalo výzvu na vrátenie kúpnej ceny, mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 72 017,53€ dňa 23.07.2015.

2. Žalovaný požadoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca sa odvoláva na príslušnú právnu úpravu upravujúcu odstúpenie od zmluvy, ktorú je podľa jeho názoru nutné použiť na daný právny vzťah. Odstúpenie od zmluvy je odôvodnené údajnou existenciou právnej vady predanej veci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že na daný právny vzťah uplatnenie ustanovení o vadách veci neprichádza vôbec do úvahy, keďže vlastnícke právo k veci v danom prípade vôbec neexistovalo. Žalovaný nebol ku dňu podpisu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 16.07.2015 vlastníkom časti parcely Č.. XXXX/X a súd musí ex off v danom vzťahu prihliadať na to, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Okolnosť, či účastníci o dôvode neplatnosti vedeli je právne bezvýznamná a dôležitý je iba objektívny rozpor s právom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Rozsah reštitučnej povinnosti účastníkov neplatného právneho úkonu pre prípad, že zmluva je relatívne, či absolútne neplatná upravuje §457 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Táto právna norma zakladá vznik záväzku medzi účastníkmi, ktorý je špeciálnom úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k právnym vzťahom k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Pri absencii vlastníckeho práva predávajúceho pri kúpnej zmluve je reálne daný iba modus spočívajúci v právoplatnom individuálnom správnom akte podmieňujúcom nadobudnutie vlastníctva. Evidentne absentuje v danom prípade platná kúpna zmluva. V takto založenom právnom vzťahu, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy, v súlade s odôvodnením žaloby, prislúcha iba výlučne žalobcovi ako kupujúcemu podľa §457 Občianskeho zákonníka právo na vrátenie kúpnej ceny. Synalagmatický vzťah v danom prípade vzhľadom na neexistenciu vlastníckeho práva na strane predávajúceho absentuje. Právo na vrátenie toho, čo druhý účastník neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa nej dostal, má charakter majetkového práva a to sa ako majetkové právo premlčuje podľa §107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje premlčanie bezdôvodného obohatenia. Pritom povinnosť vrátiť plnenie v intenciách ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, vzniká už v okamihu prijatia takého plnenie, k tomuto okamihu sa preto vyporiadajú i vzájomne poskytnuté plnenia. V danom prípade tak už ku dňu podania žaloby uplynula objektívna premlčacia lehota pre riadne uplatnenie nároku. Objektívne sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo dňa 16.07.2005. Pre rozhodnutie vo veci samej tak nie je potrebné skúmať uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá aj napriek tomu uplynula. Žalobca ešte v rámci premlčacej lehoty mal vedomosť o uplatnení nároku zo stranu tretích osôb, ktoré sa domáhali určenia vlastníckeho práva, pričom už dňa 19.09.2005 sa písomne vyjadroval k žalobe v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod spisovou značkou 6C/147/2005. Ak by žalobca k veci pristupoval s bežnou obozretnosťou a starostlivosťou, už vtedy mal možnosť uplatniť svoje právo, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Súd by následne toto konanie sám

autoritatívne prerušil do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva a navyše žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sám iniciatívne v konaní navrhol toto súdne konanie prerušiť do vyriešenia tejto otázky. Žalobca mal možnosť preveriť si predošlé nadobúdacie tituly k predmetným pozemkom. Opačný záver ako premlčanie daného nároku, by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá sa uplatňuje v občianskoprávnych vzťahoch. Právne postavenie všetkých by pri rešpektovaní žalobcom načrtnutých úvah bolo po neobmedzenú dobu neisté a samotný zmysel vlastníckeho práva by bol narušený. Aj napriek tomu, že imanentnou podmienkou možnosti odstúpenia od zmluvy je samotná existencia platnej zmluvy, aj pri akceptovaní žalobcom načrtnutej možnosti odstúpenia od zmluvy, bolo aj právo vykonať tento právny úkon ku dňu doručenia odstúpenia od kúpno-predajnej zmluvy už objektívne premlčané, vzhľadom k tejto skutočnosti by bolo aj tak právne neúčinné. Začiatok plynutia premlčacej doby sa súčasne neviaže na moment actio nata, ale na deň, kedy mohla oprávnená osoba od zmluvy jednostranným hmotnoprávnym úkonom toto majetkové právo objektívne prvýkrát riadne vykonať. Navyše aj napriek tomu, že žalobca nesprávne tvrdí, že predmet kúpy je zaťažený právnymi vadami, ktoré robia vec pre neho neupotrebiteľnou, k tvrdeniu o neupotrebiteľnosti neuvádza žiadne skutkové ani právne dôvody na odôvodnenie tohto tvrdenia.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov J. B., F. X., R. J., I. Č., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: kúpna zmluva zo dňa 19.11.2002, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2015, znalecký posudok Ing. Juraja Gregu Č.. XX/XXXX, doplnok č. 1, 2 k znaleckému posudku Č.. XX/XXXX, písomné vyjadrenia strán sporu, výpis z účtu žalobcu, zápisnica z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 20.11.2002, prezenčná listina z tohto mimoriadneho zasadnutia, výpis O. K. Č.. XXXX Q..C. Q., oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu spisovej značky 6C/147/2005 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 19.11.2002 uzatvoril žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti parcela Č.. XXXX/X o výmere 10 848 m2 - ostatná plocha a parcela Č.. XXXX/X o výmere 5450 m2 - ostatná plocha, zapísané na K. Č..XXX k.ú. Q.. Podľa článku 4 kúpnej zmluvy kupujúci a predávajúci sa dohodli na kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť v sume 200Sk/ m2. Za parcelu Č.. XXXX/X o výmere 10 848 m2 a parcelu Č.. XXXX/X o výmere 5450 m2 to činí sumu 3 259 600 SK. V článku 5 zmluvy predávajúci prehlásil, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne vady. Kupujúci prehlásil, že nehnuteľnosť dobre pozná, pretože si ju bol na mieste obzrieť. K zmluvnému prevodu nehnuteľností bol prijatý súhlas obecného zastupiteľstva obce Q., č. uznesenia XX/XXXX zo dňa 17.09.2002 a v zmysle článku 10 Zásad hospodárenia s majetkom obce, prijatým uznesením č. 35/95 z 15.12.1995 (článok 7 zmluvy).

5. Výpis z účtu v Slovenskej sporiteľni a. s. potvrdzuje, že žalovaný dňa 20.11.2002 uhradil kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 3 259 600 SK.

6. Listom zo dňa 16.07.2015 žalobca odstúpil od kúpno-predajnej zmluvy. V zmysle čl. 5 kúpno-predajnej zmluvy predávajúci prehlásil, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné právne vady. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. konanie 21Co/110/2014-772 zo dňa 19.03.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. konanie 21Co/110/2014-791 zo dňa 21.05.2015 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 6C/147/2005 zo dňa 10.02.2014, ktorým súd rozhodol že: •. Š. H., V.. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom novovytvorenej parcely Č.. XXXX/XX o celkovej výmere 4207 m2, druh pozemku ostatná plocha, katastrálne územie Q., ktorá vznikla na základe geometrického plánu Č.. XX/XXXX zo dňa 22.05.2006 vypracovaného Ing. Františkom Haníkom, ktorý zodpovedá parcele Č.. XXXX zapísanej v pozemkovej knihe Č.. XX Q. Ú. E. L. 1., •. do dedičstva po nebohej X. Č. I.. H., V.. XX.XX.XXXX patrí novovytvorená parcela XXXX/XX o celkovej výmere 4207 m2, druh pozemku ostatná plocha, Q. Ú. Q., ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 22.05.2006 vypracovaného Ing. Františkom Haníkom, ktorý zodpovedá parcele Č.. XXXX zapísanej v pozemkovej knihe Č.. XX Q. Ú. E. L. 1., •. do majetku po nebohej D. P. I.. X., V.. XX.XX.XXXX patrí novovytvorená parcela XXXX/XX o celkovej výmere 4207 m2, druh pozemku ostatná plocha, Q. Ú. Q., ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 22.05.2006 vypracovaného Ing. Františkom Haníkom, ktorý zodpovedá parcele Č.. XXXX zapísanej v Y. Q. Č.. XX Q. Ú. E. L. 1.. 7. Zo spomínaného geometrického plánu Č.. XX/XXXX vypracovaného Ing. Haníkom, ako aj zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vypracovaného znalcom Jurajom Gregom v súdnom konaní

vedenom pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod spisovou značkou 6C/147/2005 vyplýva, že novovytvorená parcela Č.. XXXX/XX z časti prekrýva parcelu č. XXXX/X, ktorú žalobca odkúpil kúpnou zmluvou od žalovaného. Y. Č.. XXXX/XX pretína pozemok, Y. Č.. XXXX/X, ktorý žalobca od obce odkúpil z veľkej časti zaberajúcej cca 1/3 výmery pozemku a to prechádzajúc stredom pôvodného pozemku parcely Č.. XXXX/X. Na základe kúpno-predajnej zmluvy žalobcovi žalovaný predal pozemok parcelu Č.. XXXX/X, ohľadne ktorého vyšla najavo vada, na ktorú obec Q. ako predávajúci kupujúceho neupozornil a ktorá robí tento pozemok neupotrebiteľným. Obec Q. v článku 5 kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2002 výslovne ubezpečila, že prevádzané nehnuteľnosti nemajú žiadne vady ani žiadne právne vady. Vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 6C/147/2005 zo dňa 10.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. konanie 21Co/110/2014-772 zo dňa 19.03.2015 sa toto ubezpečenie ukázalo ako nepravdivé. Žalobca preto týmto listom odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal o vrátenie kúpnej ceny parcely Č.. XXXX/X vo výške 72 017,53€.

8. Z výpovede žalobcu súd zistil, že tento kúpil predmetné nehnuteľnosti od obce Q., ktorej starostom bol v tom čase J. B.. Kúpnu zmluvu uzavrel po predchádzajúcej dohode s predávajúcim o výške kúpnej ceny. Pozemky mal v pláne zveľadiť a následne predať. Všetko bolo v poriadku až do času, keď žalobca začal rozčleňovať pozemky, urobil cestu, stavebné úpravy. Vtedy sa objavil vlastník, ktorý si začal uplatňovať vlastnícke právo cestou súdu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola vlastníkom nehnuteľností N. Q. a žalobca ich kupoval v dobrej viere.

9. Starosta obce I. Q. vo výpovedi uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nebol starostom obce. Celú situáciu ohľadom predaja nehnuteľností však vnímal ako chatár a nemyslí si, že zo strany žalobcu boli nehnuteľnosti kupované v dobrej viere. Žalobca nehnuteľnosti kúpil a následne sa objavil inzerát, ktorý ponúkal pozemky na predaj za niekoľko násobne vyššie ceny. Už v tom čase žalobca vedel, že ľudia majú platné listy vlastníctva a domáhajú sa svojich práv.

10. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení uviedol, že námietka premlčania žalovaného vychádza z absolútne mylnej premisy, podľa ktorej absencia vlastníckeho práva predávajúceho k predávanej veci spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ohľadne prevodu pozemkov nebola v žiadnom prípade neplatná. Zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ohľadne možného a dovoleného predmetu, pri dodržaní zákonom predpísanej formy. Skutočnosť, že predávajúci nemal vlastnícke právo k prevádzaným pozemkom v celom rozsahu, nespôsobuje neplatnosť zmluvy, iba nemožnosť nadobudnutia účinkov zmluvy, keďže kupujúci nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k celému predmetu zmluvy. Predávajúci teda nesplnil svoj záväzok previesť vlastnícke právo na kupujúceho a to v dôsledku existencie právnej vady, čo zakladá vznik nárokov kupujúceho z vád prevádzanej veci, okrem iného aj právo na odstúpenie od zmluvy. Zmluva nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou, ale predmet plnenia zmluvy bol postihnutý právnymi vadami. Právne vady spôsobia, že oprávnená osoba nenadobudne k veci právne postavenie bez obmedzenia v prospech tretích osôb tak, ako by to v súlade zo zmluvou nadobudnúť mala. Prípadom vadného plnenia z právne stránky je, keď sa nadobúdateľ nestáva vlastníkom prenechanej veci. Skutočnosť, že žalovaná ako predávajúca nebola v celom rozsahu vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a nemohla ich teda v celom rozsahu previesť na žalobcu, nespôsobila neplatnosť zmluvy, iba zaťažila predmet plnenia právnymi vadami, v dôsledku, ktorých nenadobudol žalobca vlastnícke právo v celom rozsahu a preto mu vzniklo právo odstúpiť od zmluvy. V čase uzavretia zmluvy bol žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník prevádzaných pozemkov v katastri nehnuteľností. Z údajov katastra v čase uzavretia zmluvy jednoznačne vyplývalo, že žalovaný je oprávnený s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať a preto nič nebránilo účastníkom uzavrieť zmluvu na podklade ktorej napokon príslušná správa katastra zapísala vlastnícke právo v prospech žalobcu. Skutočnosť, že jeden z prevádzaných pozemkov je zaťažený právnou vadou, spočívajúcou vo vlastníckom práve tretích osôb, v časti prevádzaného pozemku vyšla najavo až právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Vranov č. konania 6C/147/2005-728 zo dňa 10.02.2014. Až od tohto momentu sa mohol žalobca domáhať uplatnenia nárokov z vád prevádzanej nehnuteľnosti vrátane nároku na odstúpenie od zmluvy. Do nadobudnutia právoplatnosti uvedených rozsudkov bola skutočnosť, či sú pozemky zaťažené právami tretích osôb sporná a žalobca sa snažil všemožnými prostriedkami voči tomuto tvrdeniu v konaní pred súdmi brániť. Až od momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa vrátenia kúpnej ceny, teda až od tohto okamihu mohla začať plynúť premlčacia lehota na premlčanie uplatneného nároku. Keďže časť pozemku parcely 2092/1, u ktorej bolo určené vlastnícke právo v prospech tretích

osôb, predstavuje výsek viac ako 40% výmery pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorý prechádza priamo stredom daného pozemku, časť pozemku, ktorá ostala vo vlastníctve žalobcu, je preňho nevyužiteľná. Žalobca nadobudol Y. Č.. XXXX/X za účelom jeho rozčlenenia na menšie pozemky, vybudovania prístupovej cesty a predaja jednotlivých rozčlenených pozemkov za účelom individuálnej výstavby. Keďže práve tá časť pozemku, ktorá je vo vlastníctve tretích osôb prekrýva žalobcom vybudovanú prístupovú cestu k novovytvoreným pozemkom, takto novovytvorené pozemky nie je možné využívať.

11. Právny zástupca žalovaného reagoval na tvrdenia žalobcu a uviedol, že v danom právnom vzťahu išlo o počiatočnú právnu nemožnosť plnenia, teda o stav kedy sa právnym úkonom porušila dokonca jedna z hlavných zásad súkromného práva: nikto nesmie previesť na iného viac práv než má sám. Táto zásada obsahuje priamy a výslovný zákaz. V zmysle uvedeného je následne potrebné vykladať všetky právne vzťahy, ako aj ich platnosť v súlade s touto zásadou a na ňu nadväzujúcimi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právny úkon urobený v priamom rozpore s touto zásadou je absolútne neplatný pre nemožnosť plnenia podľa §37 odsek 2 Občianskeho zákonníka respektíve pre rozpor zo zákonom, pričom nemožnosť plnenia sa v danom prípade vzťahovala na každého kto nebol vlastníkom veci. Neplatnosť právneho úkonu podľa §39 Občianskeho zákonníka, možno posudzovať len vzhľadom na okolnosti ktoré existovali v dobe jeho vzniku. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania v danom prípade nevznikol na základe platného právneho úkonu, teda zo zmluvy, ale z bezdôvodného obohatenia a to vo výške prijatého plnenia, keďže zákon túto situáciu vyslovene predpokladá a upravuje. Neplatná zmluva nezakladá práva zo zodpovednosti za vady a nemá ani vecnoprávne účinky. Právne úvahy žalobcu v tomto smere nemajú oporu v platnom práve. Právne vady a s tým spojené úvahy žalobcu, by boli na mieste, ak by žalovaný bol skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zmluva by bola platná a aj napriek tomu by vlastnícke právo neprešlo na žalobcu resp. by prešlo napríklad s vecným bremenom. Rozsudok v konaní o určenie vlastníckeho práva bol nepochybne rozsudkom deklaratórnym. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedel o údajných právnych vadách už oveľa skôr a aj napriek tomu neinformoval žalovaného o tom, že si tretia osoba uplatňuje právo na vec a následne ani nevytkol vady u prevádzajúceho a to aj napriek tomu, že už mal všetky podstatné informácie o okolnostiach zakladajúcich prípadnú zodpovednosť za právne vady predanej vady, keďže bol účastníkom konania o určenie vlastníckeho práva a boli mu doručované viaceré výzvy zo strany žalobcov v konaní o určenie vlastníckeho práva. S poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o vadách predanej veci je prípadné právo zo zodpovednosti za právne vady už prekludované.

12. Žalobca zotrval na svojom stanovisku, že absencia vlastníckeho práva nespôsobuje počiatočnú nemožnosť plnenia v zmysle §37 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že v danom prípade ide o subjektívnu nemožnosť plnenia, ktorá sa vyskytovala len na strane žalovaného. Predmet kúpy bol reálny a existujúci, žalovaný bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník prevádzaných pozemkov v katastri nehnuteľností, avšak vlastnícke právo na žalobcu nepreviedol, čím došlo k porušeniu jeho záväzku z kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že nemožnosť plnenia na strane žalovaného bola subjektívna a následná kúpna zmluva bola aj po vydaní rozsudku Krajského súdu v Prešove č. konania 21Co/110/2014-772 stále platná a žalobca sa od momentu právoplatnosti tohto rozsudku krajského súdu mohol domáhať uplatnenia nárokov z právnych vád prevádzaných pozemkov. Žalobca má jednoznačne za to, že dôsledkom absencie vlastníckeho práva na strane žalovaného ako predávajúceho, ktorá vyšla najavo až následne, nebola neplatnosť zmluvy, ale možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy v zmysle § 499 Občianskeho zákonníka v spojení s §597 odsek 1 a odsek 2 Občianskeho zákonníka. Ak by žalobca pripustil tvrdenie, že kúpna zmluva bola neplatná, tak jej neplatnosť určite nespôsobil žalobca ale žalovaný a bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ak by bola žalovanému poskytnutá ochrana v tom zmysle, že by nemusel vrátiť plnenie, ktoré od žalobcu dostal na základe zmluvy , ktorej neplatnosť spôsobil žalovaný. Ak sa za daného stavu žalovaný bráni námietkami neplatnosti zmluvy z roku 2002, na základe ktorej si žalobca splnil svoje povinnosti a z toho vyvodzuje premlčanie nároku žalobcu, ide evidentne o výkon práv zo strany žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o nedostatok súhlasu obecného zastupiteľstva s predajom pozemku, ktorý spomínal vo svojom rozhodnutí spisovej značky 6C/147/2005 Okresný súd Vranov nad Topľou žalobca uviedol, že predaj pozemku bol schvaľovaný obecným zastupiteľstvom. Za prijatie uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. V zmysle §12 odsek 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie nariadenia je potrebný súhlas 3/5 väčšiny prítomných poslancov. Zákon striktne stanovoval kvórum poslancov obecného zastupiteľstva, ktoré sa vyžadovalo na prijatie platného uznesenia. Táto úprava v zákone o

obecnom zriadení je kogentná a nepripúšťa, aby sa obecné zastupiteľstvo dohodlo na inom potrebnom kvóre. Zákon o majetku obcí č. 138/1991 Zb. upravoval inštitút zásad hospodárenia s majetkom obce a určoval čo môže byť jeho obsahom. Z tohto vymedzenia však nijako nemožno vyvodiť, že by zásady hospodárenia s majetkom obcí mohli nad rámec zákona o obecnom zriadení meniť zákonom vymedzený spôsob rozhodovania obecného zastupiteľstva. Dôvodom neplatnosti nemôže byť ani skutočnosť, že predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva bol daný vo vzťahu k inému kupujúcemu. Ak raz obecné zastupiteľstvo právne relevantným a zákonným spôsobom prejavilo vôľu obce predmetné pozemky predať za istých podmienok, potom je irelevantné kto za týchto podmienok pozemky nadobudne. Žalovaný vo vyjadrení namietal aj preklúziu práva zo zodpovednosti za vady a premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť že jeden z prevádzaných pozemkov je zaťažený právnou vadou spočívajúcou vo vlastníckom práve tretích osôb, vyšla najavo až právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Prešove č. konania 21Co/110/2014-772 zo dňa 19.03.2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. konania 21Co/110/2014-791 zo dňa 21.05.2015, ktorým Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. konania 6C/147/2005-728 zo dňa 10.02.2014. Až od tohto momentu sa mohol žalobca domáhať uplatnenia nárokov z vád prevádzanej nehnuteľnosti vrátane nároku na odstúpenie od zmluvy. Do nadobudnutia právoplatnosti uvedených rozsudkov bola skutočnosť, či sú pozemky zaťažené právami tretích osôb sporná a žalobca sa snažil všemožnými prostriedkami proti tomuto tvrdeniu pred súdmi brániť. Následne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí, ktorými bolo deklarované vlastnícke právo tretích osôb k časti pozemku parcela Č.. XXXX/X, si žalobca v premlčacej dobe uplatnil právo zo zodpovednosti za právne vady u žalovaného ako predávajúceho a odstúpil od kúpnej zmluvy. Až od momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu, teda odo dňa kedy sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovaného (22.07.2015), vzniklo žalobcovi právo domáhať sa vrátenia kúpnej ceny. Od tohto okamihu nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy, začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vrátenie kúpnej ceny. Vzhľadom na to, že v dôsledku odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy sú si žalobca a žalovaný povinný vrátiť všetko, čo podľa tejto zmluvy dostali, žalobca spresnil svoj žalobný návrh a žiadal vydať rozsudok, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 72 017,53 eur aj s príslušenstvom a žalobcovi by bola uložená povinnosť vrátiť žalovanému pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. D. B. Y. Č.. XXXX/X, Y. Č.. XXXX/X, Y. Č.. XXXX/ X, Y. Č.. XXXX/X, Y. Č.. XXXX/XX, Y. Č.. XXXX/XX, Y. Č..XXXX/XX, Y. Č..XXXX/XX, Y. Č..XXXX/XX, Y. Č..XXXX/XX, Y. Č..XXXX/XX, všetko ostatné plochy spolu o výmere 6 641 m2 zapísané na LV Č.. XXXX.

13. Svedok J. B., ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, starostom obce Q. uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy boli vo vlastníctve obce. Po určitom období obec nadobudla presvedčenie, že tieto nehnuteľnosti nemajú pre obec význam, preto obecné zastupiteľstvo rozhodlo o predaji pozemkov. Obecné zastupiteľstvo tiež určilo podmienky predaja. Stanovilo cenu za m2 a požadovalo, aby pozemky boli odpredané vcelku a kúpna cena vyplatená naraz na účet obce. Kupujúci splnil tieto stanovené podmienky, preto došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená až po zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré zmluvu schválilo. V žiadnom prípade zmluva nebola uzatvorená skôr. Ak je na písomnom vyhotovení zmluvy uvedený skorší dátum, pravdepodobne ide len o chybu v písaní. Skorší dátum zrejme ostal na zmluve neopravený, keď sa pripravovali podklady pre predchádzajúceho záujemcu. Po uzavretí zmluvy, podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, po zaplatení kúpnej ceny , obec túto záležitosť považovala za uzavretú. Po určitom období pán Straka informoval obec, že tretie osoby si uplatňujú vlastnícke nároky k nehnuteľnostiam a považujú kúpnu zmluvu za neplatnú.

14. Svedkyňa F. X., ktorá bola v čase schvaľovania predaja pozemkov poslankyňou obecného zastupiteľstva k veci uviedla, že ona osobne spísala zápisnicu zo zasadania obecného zastupiteľstva, ktoré schvaľovalo predaj daných pozemkov. Poukázala na skutočnosť, že program zastupiteľstva a materiály určené na prerokovanie boli poslancom odovzdané vopred. Vzhľadom na odstup času si už svedkyňa presne nepamätala podrobnosti a dátumy, ale prax bola taká, že poslancom boli vždy najprv predložené materiálny, tieto boli schválené obecným zastupiteľstvom a až následne došlo k podpisu zmluvy. Takúto prax potvrdil vo svedeckej výpovedi aj R. J., ktorý bol poslancom obecného zastupiteľstva obce Q. v období rokov XXXX- XXXX. Čo sa týka predmetných nehnuteľností ich predaj bol vopred schválený obecným zastupiteľstvom. Prítomní poslanci mali za to , že prevádzané nehnuteľnosti sú vo vlastníctve obce, nikto z prítomných túto skutočnosť nespochybnil. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré schvaľovalo tento predaj bolo prítomných 6 poslancov z 11, teda bola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

15. V súdnom konaní bol na návrh strany sporu vypočutý aj svedok I. Č., ktorý tvrdil, že jeho mama X. Č. mala ešte tri mesiace pred dátumom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy list vlastníctva na dané nehnuteľnosti. Starosta obce teda predal nehnuteľnosti, ktoré nepatrili do vlastníctva obce.

16. V rámci záverečného zhrnutia právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že spornou otázkou medzi stranami sporu bola kúpna zmluva zo dňa 19.11.2002. Žalovaný namietal, že uvedená kúpna zmluva bola od počiatku neplatná, a preto žalobca nemohol od neplatnej zmluvy odstúpiť, a hoci by sa mohol domáhať vrátenia zaplatenej kúpnej ceny, tento jeho nárok by už bol premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť už v okamihu poskytnutia plnenia žalovanému. Žalobca v konaní predložil zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 20.11.2002, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo " súhlasí s odpredajom parciel Č.. XXXX/X o výmere 10848 m2, ostatná plocha a parciel XXXX/X o výmere 5450 m 2 ostatná plocha pre p. Š.B. T. , P. Ď. - H. XX podľa dohodnutých podmienok 200,- Sk za m2." Z dátumu uvedeného na zmluve sa javí, že tento súhlas dalo obecné zastupiteľstvo žalovaného až po uzavretí kúpnej zmluvy, avšak dátum uvedený na zmluve nezodpovedá dátumu skutočného uzavretia zmluvy. V skutočnosti nebola kúpna zmluva podpísaná dňa 19.11.2002, ale až neskôr, potom, čo obecné zastupiteľstvo udelilo súhlas s predajom pozemkov. Túto skutočnosť potvrdili svedkovia J. B., F. X. S. R. J.. Všetci zhodne potvrdili, že najskôr zmluvu schválilo obecné zastupiteľstvo a až potom došlo k jej podpisu zmluvnými stranami. Je teda nepravdepodobné, že zamestnankyňa obce L. Y., keď pripravovala materiály na rokovanie obecného zastupiteľstva, pripravila aj návrh kúpnej zmluvy, v ktorej uviedla dátum zodpovedajúci tomu kedy tento návrh pripravovala, t.j. 19.11.2002, následne návrh zmluvy dňa 20.11.2002 schválilo obecné zastupiteľstvo žalovanej a následne došlo k podpisu zmluvy, v ktorej však už ostal uvedený dátum 19.11.2002, hoci reálne nezodpovedal dňu, v ktorom bola zmluva podpísaná. Doktrína súkromné práva už konštatovala, že samotný dátum uvedený na zmluve ešte nie je dôkazom toho, že zmluva bola skutočne v daný deň podpísaná.

17. Predmetom skúmania v súdnom konaní bola aj skutočnosť, či súhlas obecného zastupiteľstva žalovaného s prevodom pozemkov bol daný v súlade so zásadami hospodárenia žalovaného, keďže za schválenie prevodu hlasovalo 6 poslancov obecného zastupiteľstva z celkového počtu 11 poslancov, čo podľa zásad hospodárenia obce nebol dostatočný počet poslancov. Zákon o obecnom zriadení vyžadoval v danom čase pre schválenie uznesenia obecného zastupiteľstva súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, čo v danom prípade splnené bolo. Zásady hospodárenia obce pritom nemôžu stanovovať odlišný postup pre schvaľovanie uznesenia obecného zastupiteľstva, inak musia byť v tejto časti neplatné pre rozpor so zákonom. Ak starosta obce podpísal kúpnu zmluvu zo dňa 19.11.2002 neuzurpoval si právomoci, ktoré by mu nepatrili, ale jednoznačne prejavil vôľu obce vyjadrenú minimálne v dvoch uzneseniach obecného zastupiteľstva. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu právnych vád na prevádzanom pozemku. Preklúzia práv z vád predanej veci v dôsledku márneho uplynutia lehoty na ich uplatnenie sa však týka iba faktických vád prevádzanej veci. Pokiaľ ide o povinnosť uplatniť u scudziteľa právne vady scudzenej veci, túto upravuje výlučne ustanovenie § 503 OZ. Žalobca sa dozvedel o tom, že nárok na pozemky, ktoré kúpil od žalovanej si robia tretie osoby na základe žaloby podanej v roku 2005. O tejto skutočnosti upovedomil žalovanú čo potvrdil svedok J. B.. V priebehu konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 6C/147/2005 ešte nebolo zrejmé, či skutočne mala časť pozemku parc. Č.. XXXX/X patriť iným osobám a či teda trpí prevádzaný pozemok právnymi vadami alebo nie. V zmysle § 70 katastrálneho zákona platila vyvrátiteľná domnienka o tom, že žalobca vlastníctvo k tomuto pozemku riadne nadobudol. Až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 6C/147/2005, ktorá určite nenastala skôr ako 09.06.2015 bola táto domnienka vyvrátená a bolo možné konštatovať, že prevádzaná nehnuteľnosť mala právne vady, pre ktoré vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy. Už dňa 16.07.2015 zasielal žalobca žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy. Žalobca je jednoznačne toho názoru, že zmluva, na základe ktorej žalovaný previedol na žalobcu pozemky je platná. Pokiaľ by žalobca prijal názor žalovaného, že uvedená zmluva je absolútne neplatná, na žalovaným uplatnenú námietku premlčania by sa nemalo prihliadať s poukazom na § 107 ods. 3 OZ. Zmluva, od ktorej žalobca odstúpil, zakladala synalagmatický záväzok, na základe ktorého žalovaný previedol na žalobcu vlastnícke právo k pozemkom a žalobca previedol na žalovaného peňažné prostriedky. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje, žalobca nemôže namietať premlčanie práva žalovaného na vydanie pozemkov, ktoré previedol na žalobcu a ktoré neboli dotknuté právnymi vadami a stále sú zapísané na LV v prospech žalovaného. Ide presne o prípad na ktorý pamätá § 107 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého na námietku premlčania vznesenú žalovaným nemožno prihliadať.

18. Právny zástupca žalovaného aj v záverečnom zhrnutí požadoval žalobu zamietnuť už vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2002 je zrejmé, že obe zmluvné strany si boli vedomé, že zmluva sa uzatvára dňa 19.11.2002 a podkladom k zmluvnému prevodu nehnuteľností je uznesenie obecného zastupiteľstva obce Q. Č.. XX/XXXX zo dňa 17.09.2002. Skutkové tvrdenia prezentované žalobcom sú tak zásadným spôsobom v rozpore s vykonanými listinnými dôkazmi a najmä s vyjadreniami samotného žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva. Ani obsah výpovedí vypočutých svedkov neodôvodňuje tak výrazný zásah do výkladu už prejavenej vôle účastníkov právneho vzťahu, ktorý prezentoval žalobca a na základe ktorého následne považuje predmetnú zmluvu za platný právny úkon. Celý prevod nehnuteľností sa vykonával za neštandardných okolností, ktorých dôsledkom je to, že predmetom civilného konania musia byť skutkové tvrdenia žalobcu popierajúce jeho predchádzajúce vyjadrenia, resp. skutkové tvrdenia o viacerých chybách v písaní v zmluve o prevode nehnuteľného majetku obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie. Z uvedeného je zrejmé, že právny úkon nevyvoláva právne účinky. Postup prevodu nehnuteľného majetku obce a postup vytvárania vôle jednotky územnej samosprávy formou konania starostu obce sú upravené najmä zákonom o obecnom zriadení, pričom každý má možnosť ešte pred uzatvorením príslušného právneho úkonu s obcou zistiť, či právny úkon zodpovedá vôli obce. Pokiaľ druhá strana takéto elementárne preverenie neučiní, nemôže sa neskôr odvolávať na dobrú vieru v tom smere, že zákonom splnené podmienky na prevod nehnuteľnosti splnené boli. Žalovaný ma za to, že v danej veci nebola splnená základná podmienka pre prevod vlastníckeho práva nehnuteľného majetku. Obom účastníkom zmluvy bolo ku dňu podpisu zmluvy zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva bez platného titulu nedôjde. Uplatnenie § 107 ods. 3 v danom prípade nie je možné, keďže absentuje synalagmatický záväzok medzi účastníkmi. Žalobca nemôže splniť vzájomnú reštitučnú povinnosť na vrátenie " poskytnutého" plnenia. V posudzovanej veci proti sebe stojí právo žalobcu ako kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy uplatnené voči žalovanému ako predávajúcemu, ktorý navyše ani nikdy nebol vlastníkom časti predmetu kúpy. V prípade, že súd z úradnej moci posúdi kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť z dôvodu nemožnosti aplikácie § 107 ods. 3 pre rozpor s dobrými mravmi. § 107 ods. 3 je potrebné aplikovať a interpretovať na daný skutkový stav v súlade s § 3 ods. 1 OZ.

19. V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

20. Podľa § 597 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

21. Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 107 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu v písomnej forme uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na K. Č.. XXX Q..Ú.. Q. vo vlastníctve žalovaného. Skutočnosť, že došlo k písomnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy nebola medzi stranami sporu sporná. Rozdielny bol pohľad strán sporu na dátum jej podpísania. Žalobca tvrdil, že v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy bol len chybou v písaní nesprávne uvedený dátum 19.11 2002, ale k podpísaniu zmluvy došlo určite až po jej schválení obecným zastupiteľstvom obce, ktoré sa konalo dňa 20.11.2002. Žalovaný naopak považoval zmluvu uzatvorenú v deň , ktorý je uvedený v jej písomnom vyhotovení.

26. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na K. Č.. XXX Q..Ú.. Q. vo vlastníctve obce Q.. Iná skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Svedok I. Č. síce tvrdil, že už pred uzatvorením danej kúpnej zmluvy časť predávaného pozemku bola vo vlastníctve iných osôb ako obce, táto tvrdená skutočnosť ale v súdnom konaní nebola preukázaná listinným dôkazom.

27. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/147/2005 vo veci žalobcov Š. H. a spol. proti žalovanému Š. T., o určenie vlastníckeho práva bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti. Z geometrického plánu Č.. XX/XXXX spracovaného Ing. Haníkom a znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX vypracovaným znalcom Jurajom Gregom bolo zistené, že z parcely Č.. XXXX/X bola novovytvorená parcela Č.. XXXX/XX, ktorá pretína parcelu Č.. XXXX/X stredom a zaberá cca 1/3 tejto parcely. Vlastníkmi novovytvorenej parcely Č.. XXXX/XX o celkovej výmere 4207 m2 sú iné osoby ako pán Š. T.. Parcela Č.. XXXX/XX nikdy nebola poňatá do vyvlastňovacieho rozhodnutia. Štát sa teda nikdy nemohol stať vlastníkom tejto parcely a preto štát nemohol vlastníctvo ďalej previesť na obec Q.. V zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, ani obec Q. nemohla previesť vlastníctvo tejto parcely na žalobcu. Občiansky zákonník v § 123 vymedzuje vlastníkove práva medzi ktoré patrí právo nakladať s vecou. Len vlastník môže vec scudziť. Pri kúpnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu nastala situácia, že parc. Č.. XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z parcely Č.. XXXX/X nebola vo vlastníctve predávajúceho - obce Q.. Kúpna zmluva v tejto časti ( parcela Č.. XXXX/XX) je v zmysle § 39 neplatná pre rozpor so zákonom.

28. Občiansky zákonník v § 457 uvádza, že ak je zmluva neplatná, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Toto ustanovenie má reštitučný charakter. Právo na vrátenie toho, čo druhý účastník neplatnej zmluvy podľa nej dostal, má charakter majetkového práva , ktoré sa premlčuje podľa § 107 OZ. Na daný prípad nebolo možné aplikovať § 107 ods. 3 OZ, keďže toto ustanovenie sa týka len synalagmatických záväzkov, kedy oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu. Žalovaný nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nedisponuje žiadnym nepremlčateľným právom. Aplikáciou § 107 ods. 1,2 možno konštatovať, že právo žalobcu na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny parc. Č.. XXXX/XX o výmere 4207 m2, t.j. ceny 27.929,36 eur je premlčané. Ustanovenie § 107 ods. 2 určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Pre začiatok plynutia 3 ročnej premlčacej doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny parc. Č.. XXXX/XX vo výške 27.929,36 eur považoval súd za premlčaný a preto žalobu v tejto časti zamietol.

29. Čo sa týka zvyšku pôvodnej parcely Č.. XXXX/X o výmere 6641 m2, zapísanej na K. Č.. XXXX Q..Ú.. Q. možno konštatovať, že kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená platne. Predávajúci bol vlastníkom predávanej veci. Obec bola oprávnená predmet vlastníctva scudziť. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( zápisnica zo zasadania obecného zastupiteľstva, obsah spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C147/2005), výpoveďami svedkov mal súd za preukázané, že bol dodržaný zákon o obecnom zriadení a zákon o majetku obcí. Pred podpísaním kúpnej zmluvy obecné zastupiteľstvo N. Q. schválilo zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľného majetku. Aj keď v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2002 sa uvádza ,že súhlas s prevodom nehnuteľností bol prijatý uznesením XX/XXXX zo dňa 17.09.2002 , predložená zápisnica z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 20.11.2002 preukazuje, že obecné zastupiteľstvo tento zmluvný prevod schválilo a schválilo ho potrebným počtom poslancov tak ako to v čase uzavretia zmluvy vyžadoval zákon o obecnom zriadení. Podľa zákona o obecnom zriadení na schválenie uznesenia obecného zastupiteľstva sa vyžadoval

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. V danom prípade bol zákon naplnený. Z celkového počtu 11 poslancov boli prítomní 6 a všetci hlasovali za prijatie uznesenia o predaji nehnuteľností žalobcovi. Je pravdou, že obcou schválené Zásady hospodárenia s majetkom obce vyžadovali na schválenie predaja nehnuteľného majetku 3/5 väčšinu všetkých poslancov. Prijaté Zásady hospodárenia s majetkom obce však boli v tejto časti v rozpore so zákonom a preto neplatné. Či bola kúpna zmluva podpísaná 19.11.2002 alebo 20.11.2002 nie je pre daný sporný prípad relevantné. Písomná forma zmluvy bola dodržaná a vykonaným dokazovaním bolo aj potvrdené, že prevod majetku obce bol schválený obecným zastupiteľstvom.

30. Kúpnu zmluvu v časti týkajúcej sa pôvodnej parcely Č.. XXXX/X o výmere 6641 m 2, zapísanej V. K. Č.. XXX, Q..Ú.. Q. súd považoval za platnú a od platnej zmluvy je možné odstúpiť. Občiansky zákonník v § 597 rieši práva kupujúceho vo vzťahu k predávajúcemu, ak vada predanej veci vyjde dodatočne najavo. V prejednávanej veci žalovaný ako predávajúci v článku 5. kúpnej zmluvy písomne prehlásil, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, ani iné právne vady. Právoplatnosťou rozsudku vydaného v súdnom konaní sp.zn. 6C/147/2005 bolo preukázané, že predaná vec má vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou s prihliadnutím na usporiadanie parciel Č.. XXXX/X D. XXXX/XX. Podľa § 597 bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť a toto svoje právo aj včas využil. Rozsudok súdu č.k. 6C/147/2005-728 nadobudol právoplatnosť 09.06.2015, žalobca listom zo dňa 16.07.2015 od kúpnej zmluvy včas odstúpil a požadoval vrátiť kúpnu cenu pozemku vo výške 72.017,53 eur. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 22.07.2015.

31. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a vzniká povinnosť vyporiadať sa podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. S prihliadnutím na tento záver súd zaviazal žalovaného na vrátenie kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 44.088,17 eur ( výmera nehnuteľností 6641 m2 x 200 Sk) a žalobcu zaviazal na vrátenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom platne uzatvorenej kúpnej zmluvy ( pôvodne parcela Č.. XXXX/X, po vytvorení nových parciel , Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/X, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, Y.. Č.. XXXX/XX, všetko ostatné plochy, spolu vo výmere 6641 m2, zapísané toho času na K. Č.. XXXX).

32. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

33. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

35. Keďže žalovaný po doručení odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 22.07.2015, nesplnil svoj peňažný záväzok vrátiť kúpnu cenu nehnuteľností prvý deň po tom čo ho o plnenie žalobca požiadal, dostal sa dňom 24.07.2015 do omeškania. Žalobcovi preto súd priznal zákonný úrok z omeškania zo sumy 44.088,17 eur odo dňa 24.07.2015 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úrok z omeškania od dátumu 23.07.2015, preto v tejto časti súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 44.088,17 eur a vrátenie nehnuteľností vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol, preto možno konštatovať, že žalobca bol v súdnom konaní úspešný vo výške 61 %.

Po odpočítaní úspechu žalovaného ( 39% ) od úspechu žalobcu ( 61%) , súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 22% z jeho celkových trov ( 61% - 39%) . O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu Vranov nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, môže sa oprávnená osoba domáhať výkonu súdneho rozhodnutia v zmysle zákonných ustanovení Exekučného poriadku.