Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-67-2016.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U., S. (F. V. č. XX), podnikajúci pod obchodným menom F. Y. - RANCH AMADEUS, s miestom podnikania Valentová /Ranč Amadeus/ 74, 038 43 Laskár, IČO: 31 083 404 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 12.04.2016 do 12.04.2019), zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom XXX XX S. XX, proti žalovanému: INKUR, s.r.o., so sídlom Robotnícka 1C, 036 01 Martin, IČO: 31 568 700, právne zastúpenému AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 188/15-35 zo dňa 21.01.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 188/15-35 zo dňa 21.01.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Martine sp.zn. 18Cb 39/2014 zamietol a uložil žalobcovi povinnosť uhradiť na účet právnej zástupkyne žalovaného trovy konania v sume 944,62 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odvodnení poukázal na návrh, ktorým žalobca žiadal povoliť obnovu konania vo veci Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb 39/2014 o zaplatenie 9.122,50 Eur s príslušenstvom, a to v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) OSP. V tomto konaní bol návrh žalobcu zamietnutý z dôvodu, že mal porušiť podstatnú povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zmluvy uzavretej dňa 17.01.2012, na základe ktorej mal zabezpečiť reklamnú prezentáciu žalovaného prenechaním reklamnej plochy na dočasné užívanie žalovaným, pričom mal okresný súd preukázané, že dňa 15.05.2012 reklamná tabuľa nebola umiestnená na prenajatej reklamnej ploche a že tam nebola umiestnená v mesiaci marec a apríl 2012. Žalobca návrh na povolenie obnovy odôvodnil tým, že dňa 08.07.2015 bol nútený riešiť problémy s prevádzkou motorového vozidla v autoservise vo Vrútkach, kedy pri rozhovore s H. Z. uviedol záležitosť ohľadom reklamnej tabule a že súdny spor prehral, lebo sa mu nepodarilo preukázať, že na jar 2012 bola reklamná tabuľa umiestnená. Asi o týždeň sa opäť zastavil v autoservise u pána Z., ktorý mu povedal, že ich rozhovor si vypočul čakajúci zákazník Ing. O. G. a ten si spomenul, že vlani navštívil ranč Amadeus, kde sa stretol so žalobcom a že si spomína, že tam reklamná tabuľa bola. Vzhľadom na toto zistenie žiadal žalobca povoliť obnovu konania a navrhol vypočuť svedkov Ing. O. G. a H. Z..
2. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím sporových strán, svedkov a oboznámením spisového materiálu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb 39/2014, pričom pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 228 ods. 1 písm. a) a b) a § 230 ods. 1 OSP. Okresný súd vykonané dôkazy hodnotil aj
s prihliadnutím na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 18Cb 188/2015 (poznámka krajského súdu správne malo byť uvedené v konaní sp.zn. 18Cb/39/2014). Okresný súd po vypočutí dvoch navrhnutých svedkov konštatoval, že vykonané dôkazy neodôvodňujú povolenie obnovy konania. Výpoveď svedka Ing. G. hodnotil okresný súd ako nedôveryhodnú s tým, že je nepravdepodobné, aby si s takým odstupom času pamätal, že niekedy v marci 2012 bola umiestnená reklamná tabuľa pri vchode do reštaurácie na ranči žalobcu. Svedok na jednej strane tvrdil, že žalobcu nepozná, avšak vo svojej výpovedi uviedol, že si ho zapamätal z jednej návštevy, ktorú tam mal vykonať. Ani opis reklamnej tabule, na ktorej podľa svedka mala byť napísaná voda a tiež to, že tam nebola napísaná firma, sa nezakladajú na pravde, lebo znenie reklamnej tabule, ktoré bolo ustálené v konaní Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb 138/2015 (poznámka krajského súdu správne malo byť uvedené sp.zn. 18Cb/39/2014) je odlišné. Na tejto tabuli nie je uvedená voda a je tam uvedený názov firmy. Obdobne ako nevieryhodnú vyhodnotil okresný súd aj svedeckú výpoveď svedka Z., ktorý je priateľom žalobcu. Ako nevieryhodné boli svedecké výpovede okresným súdom hodnotené aj vo vzťahu k dokazovaniu vykonanému v pôvodnom konaní, keď napr. zo súboru počítačového systému Rudolf Hajzlár - RDESIGN reklamnej agentúry bolo preukázané, že žalobca zadal výrobu reklamnej tabule na splnenie svojej zmluvnej povinnosti až dňa 29.05.2012 a je preto nelogické tvrdenie žalobcu, že reklamná tabuľa tam bola umiestnená už vo februári. V zmysle zmluvy mala byť reklama inštalovaná od 01.02.2012 a ak by tomu tak bolo, tak by nebolo zadanie na jej výrobu zo dňa 25.05.2012. V predmetnom konaní žalobca sám vypovedal, že výrobu tabule zadal iba jedenkrát vo februári, čo však bolo v pôvodnom konaní vyhodnotené ako nepravdivé a bolo zistené, že objednávka tabule bola až z mája 2012. Skutočnosť, že sa tam tabuľa nenachádzala, bola preukázaná aj fotografiami žalovaného z mája 2015. V pôvodnom konaní rozhodoval aj Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom vo veci sp.zn. 13Cob/351/2014 potvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu a vo svojom rozhodnutí zistenia okresného súdu potvrdil s tým, že ak by reklamná tabuľa bola umiestnená u žalobcu v zmysle zmluvy, nebol by zo strany žalovaného žiadny dôvod, aby sa na ranč žalobcu vracal a aby opakovane zisťoval umiestnenie reklamnej tabule dňa 15.05.2012. Okresný súd tak s ohľadom na dokazovanie vykonané v pôvodnom konaní a vyhodnotenie výpovedí svedkov ako nevieryhodných, nezistil dôvod na povolenie obnovy konania, nakoľko zistený skutkový stav v pôvodnom konaní Okresného súdu Martin nebol spochybnený. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP a zaviazal žalobcu uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 944,62 Eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Žalobca mal za to, že okresný súd o jeho návrhu rozhodol na základe nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov, čím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu a zamietnutiu návrhu na povolenie obnovy. Podľa žalobcu z výpovede svedka Ing. G. a svedka Z. vyplýva pravdivosť jeho tvrdenia v návrhu na obnovu konania a tvrdenie okresného súdu, že ich výpovede sú nepravdivé a nedôveryhodné, sa nezakladá na presvedčivej úvahe okresného súdu. Žalobca tak žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bolo uznesenie okresného súdu potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
6. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/67/2016-51 zo dňa 06.04.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.04.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
7. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 22.03.2016 (č.l. 39 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd s prihliadnutím na povinnosť postupovať a konať od 01.07.2016 podľa ustanovení Civilného sporového poriadku poukazuje na znenie ust. § 414 CSP, v zmysle ktorého sa o povolení obnovy konania alebo o zamietnutí žaloby na obnovu konania rozhoduje rozsudkom. Krajský súd potom bez ohľadu na skutočnosť, že okresný súd v zmysle ust. § 234 ods. 1 OSP platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu o návrhu na obnovu konania rozhodoval uznesením, pristúpil v rámci odvolacieho konania k rozhodnutiu o podanom odvolaní žalobcu formou verejne vyhláseného rozsudku.
9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."
14. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom okresného súdu vrátane pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/39/2014 nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietol nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie vo veci návrhu na povolenie obnovy konania. Krajský súd vo vzťahu k námietke nesprávneho vyhodnotenia dôkazov poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo
rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
15. Krajský súd zo spisového materiálu dospel k obdobnému záveru ako súd prvej inštancie v tom smere, že skutkový stav zistený v pôvodnom konaní sp.zn. 18Cb/39/2014 nebol dôkazmi, vykonanými v rámci konania o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania, spochybnený. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi svedka Ľubomíra Schimika (č.l. 29 spisu) možno uviesť, že sa jedná o svedka, ktorý vo výpovedi len objasnil okolnosti, za akých sa mal žalobca dozvedieť o svedkovi Michalovi Kováčovi, k veci samej sa nevyjadroval, k otázke spornej reklamy uviedol, že o reklame nič nevie a u žalobcu v živote nebol. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi svedka Ing. Michala Kováča (č.l. 25 súdneho spisu) krajský súd obdobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že vierohodnosť tejto výpovede je spochybnená predovšetkým dôkazmi, vykonanými v rámci pôvodného konania o zaplatenie sumy 9.122,50 Eur vedeného pod sp.zn. 18Cb/39/2014. Svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že v polovici mesiaca marec 2012 mal predmetnú reklamnú tabuľu vidieť pri vchode do reštaurácie na ranči žalobcu s tým, že na tabuli bolo napísané voda a nebola tam napísaná firma. Tieto tvrdenia sú však v rozpore s obsahom reklamnej tabule zisteným v pôvodnom konaní sp.zn. 18Cb/39/2014 a tiež v rozpore s listinou založenou na č.l. 82 pripojeného spisového materiálu, z ktorej vyplývajú okolnosti, týkajúce sa vyhotovovania predmetnej reklamnej tabule s datovaním ku dňu 29.05.2012. Krajský súd v Žiline, ktorý v pôvodnom konaní rozhodoval o odvolaní žalobcu proti zamietajúcemu rozsudku Okresného súdu Martin, vo svojom rozhodnutí č.k. 13Cob/351/2014-132 zo dňa 18. marca 2015 dospel s prihliadnutím na vyhotovenú fotodokumentáciu k záveru, že na prenajatej reklamnej ploche sa nenachádzala reklamná tabuľa žalovaného ku dňu 15.05.2012, pričom v tomto konaní boli spochybnené aj tvrdenia žalobcu ohľadom zadania výroby reklamnej tabule jedenkrát vo februári 2012. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je krajský súd názoru, že v danom prípade nemožno konštatovať existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, týkajúcich sa predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci tak, ako to pre povolenie obnovy konania vyžadovalo v ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP platné v čase rozhodovania okresného súdu a ako to vyžaduje aktuálne platné ustanovenie § 397 písm. a) CSP. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, pokiaľ odvolaním napadnutým uznesením návrh žalobcu na povolenie obnovy konania zamietol.
16. Z vyššie uvedených zhodnotení bolo preto dôvodné, aby krajský súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Zároveň krajský súd ako vecne správne rozhodnutie potvrdil tiež rozhodnutie okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ktoré ako rozhodnutie závislé od rozhodnutia vo veci samej nebolo odvolaním žalobcu osobitne napadnuté.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalovaného spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.