Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/160/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou, v právnej veci žalobcu: U.. W. K. T.., bytom I. E. XXX, E. A. nad A., L. republika, zastúpený JUDr. František Kollman, advokát, Komenského 511, Náchod, Česká republika, proti žalovanému: Slovenská republika- Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 141 600 Kč od 01.01.1993 do 10.01.1993 zastavuje.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 141 600 Kč od 12.01.2017 do zaplatenia zastavuje.

III. Súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.6.2008, doplneným na pojednávaní dňa 2.3.2012, domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a zaplatenia 500.000,- Sk z titulu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v konaní Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 10C 92/1991, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Svoj návrh odôvodnil tým, že je autorom vynálezu PV XX XX - 76, ktorý bol zapísaný Úradom pre vynálezy a objavy v Prahe pod č. XXXXXX dňa 8.9.1982 a svoje autorské práva uplatnil voči ZŤS Lučenec št.p. na Okresnom súde v Lučenci v konaní o zaplatenie odmeny za využívanie vynálezu, sp.zn. 10C 92/91. Návrh na zaplatenie odmeny za využívanie vynálezu bol podaný na súde v roku 1991 a pre prieťahy v súdnom konaní ani po 10 rokoch, napriek opakovaným výzvam nebol vypracovaný znalecký posudok a konanie bolo v roku 2006 z dôvodu zániku ZŤS Lučenec št.p., zastavené. Bol toho názoru, že v konaní o zaplatenie odmeny za využívanie vynálezu by bol býval úspešný, pretože jeho patent bol registrovaný a jeho využívaním v inej organizácii mu bola odmena vyplatená. Nečinnosťou Okresného súdu v Lučenci a prieťahmi v konaní sp.zn. 10C 92/91 mu vznikla škoda zodpovedajúca uplatňovanej odmene za využívanie vynálezu vo výške 141.600,- Sk, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal. Zároveň sa domáhal zaplatenia súdneho poplatku vo výške 5.664,- Kčs, zaplateného v konaní sp.zn. 10C 92/91 a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk ako morálnej ujmy, ktorá mu vznikla psychickým vyčerpaním z prieťahov v súdnom konaní, obavou z nepriaznivého výsledku sporu a za to, že súdom priznanú odmenu mohol za 20 rokov zhodnotiť a nakladať s ňou. 2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Bol toho názoru, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb., účinného do 1.7.2004, vzhľadom k tomu, že k nesprávnemu úradnému postupu v konaní Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C 92/91, došlo v čase jeho účinnosti. Namietal, že v konaní nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu v Lučenci v konaní sp. zn. 10C 92/91, pretože Občiansky

súdny poriadok neupravuje pre súd žiadne lehoty na skončenie súdneho konania. Pre rozhodnutie súdu je potrebné zistiť skutkový stav a v konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci v konaní sp. zn. 10C 92/91 išlo o zložitú vec, kedy aj výber znalca bol zložitý. Konanie bolo z dôvodu konkurzu prerušené od 18.12.1997 a nemohlo prebiehať. Bol toho názoru, že súd v konaní o náhradu škody nemôže konštatovať prieťahy v konaní, to prináleží Ústavnému súdu SR, na ktorý sa žalobca mohol vo veci prieťahov v konaní obrátiť. Namietal tiež, že nie sú splnené ani ďalšie dve podmienky pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to škoda a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Škodu uplatňovanú v tomto konaní žalobca videl v súdom nepriznanej odmene za využívanie vynálezu v súdnom konaní vedenom na Okresom súde v Lučenci sp.zn. 10C 92/91, čo podľa jeho názoru nie je škodou, nemožno totiž automaticky predpokladať, že uplatnením nároku na súde bude žalobca v konaní aj úspešný a je otázne či súdom priznaná odmena by bola aj žalobcom reálne vymožená, vzhľadom na nesolventnosť ZŤS Lučenec št.p. Namietal aj žalobcom uplatnenú nemajetkovú ujmu, pretože zákon č. 58/1969 Zb. takýto inštitút neupravoval a žalobca za nemajetkovú ujmu označil ušlý zisk. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991, žalobou žalobcu zo dňa 26.6.1991, autorským osvedčením žalobcu č. 209993, popisom vynálezu žalobcu, vyhodnotením spoločenského prínosu vynálezu č. 209993 zo dňa 2.10.1981, listom Podkolibských strojární Detva št.p. zo dňa 27.8.1990, listom Z´TS Lučenec št.p. zo dňa 26.11.1990, odborným posudkom ZŤS kombinát, výskumno-vývojový ústav Zvolen zo dňa 11.12.1990, korešpondenciou žalobcu so Z´TS Lučenec, zápisnicou zo zmierovacieho konania zo dňa 5.6.1991, podaním žaloby zo dňa 26.6.1991, stanoviskom žalobcu zo dňa 26.1.1992, korešpondenciou žalobcu s Okresným súdom v Lučenci a so správcom konkurznej podstaty úpadcu ZŤS Lučenec št.p. a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Žalobca je majiteľom autorského osvedčenia č. 209993 zo dňa 7.9.1982, vydaného Úradom pre vynálezy a objavy v Prahe, prihláška vynálezu PV 11 31 - 76. 5. Žalobca dňa 23.4.1991 požiadal ZŤS št.p. Lučenec o zahájenie zmierovacieho konania podľa vyhl. č. 106/1972 Zb. za účelom vyplatenia odmeny za využívanie jeho vynálezu vo výške 120.000,- Kčs za 1. rok jeho využívania a 24.600,- Kčs za jeho využívanie po dobu dlhšiu ako 5 rokov. 6. Zo zápisnice zo zmierovacieho konania medzi žalobcom a ZŤS št.p. Lučenec zo dňa 5.6.1991 súd zistil, že ZŤS št.p. Lučenec nevedel o využívaní patentu žalobcu, kúpil projekty od VVÚ Zvolen ako patentovo čisté, navrhol žalobcovi jednorazovú odmenu 10.000,- Kčs, s čím žalobca nesúhlasil a navrhol spor postúpiť súdu. Zmierovacie konanie bolo ukončené bez uzavretia zmieru. 7. Žalobca podaním zo dňa 26.6.1991 uplatnil na Okresnom súde v Lučenci nárok na odmenu za využitie vynálezu od ZŤS št.p. Lučenec vo výške 141.600,- Kčs. 8. Zo súdneho spisu Okresnom súde v Lučenci, sp.zn. 10C 92/91, súd zistil, že dňa 4.7.1991, bol súdu, v zmysle § 127 ods. 1 zákona č. 84/1972 Zb., postúpený spor navrhovateľa proti ZŤS št.p. Lučenec, o vyplatenie odmeny z využívanie vynálezu navrhovateľa č. 209993. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 30.12.1991 a bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu na termín 14.1.1992. Pojednávanie dňa 14.1.1992 bolo odročené s tým, že účastníkom konania bolo uložené doručiť písomné stanovisko k otázke technických problémov využitia vynálezu. Dňa 23.10.1992 súd požiadal navrhovateľa o oznámenie mien a adries znalcov, ktorí podávali posudky týkajúce sa odmien za zlepšovacie návrhy v jeho veciach, pretože v obvode Krajského súdu Banská Bystrica nebol zistený znalec, ktorý by bol spôsobilý vo veci podať znalecký posudok. Navrhovateľ zoznam znalcov súdu doručil dňa 6.11.1992 a súd uznesením, právoplatným dňa 12.11.1993, vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru patenty a vynálezy. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril Ing. K. X. zo Y.. Úlohou znalca bolo v lehote 90 dní určiť výšku odmeny prislúchajúcu navrhovateľovi za využívanie vynálezu č. 209993 s prihliadnutím na výšku spoločenského prospechu a dobu využívania vynálezu. Znalec v súdom stanovenej lehote znalecký posudok nepodal, dňa 8.4.1994 a 17.5.1994, požiadal o predĺženie lehoty na podanie posudku. Súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku dňa 10.5.1995, 7.5.1997, 13.10.1997, 28.7.2003. Manželka znalca dňa 18.9.2003 súdu oznámila, že jej manžel má dlhodobo zlý zdravotný stav v dôsledku mozgovej príhody zo dňa 4.6.2002, v dôsledku ktorej je od 4.6.2003 plne invalidným a je nespôsobilý vykonávať znaleckú činnosť a vrátila súdu spisový materiál, bez podania znaleckého posudku. Súd dňa 9.10.2003 uvedené navrhovateľovi oznámil a vyzval ho, aby súdu oznámil, či na návrhu trvá. Navrhovateľ podaním zo dňa 29.2.2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosť SR a podaním zo dňa 1.3.2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na súd. Predseda Okresného súdu v Lučenci podal na zákonného sudcu v tejto veci návrh na disciplinárne konanie. Podľa výpisu z obchodného registra ZŤS št.p. Lučenec bol na túto spoločnosť dňa 29.12.1998, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 414/98 zo dňa 18.12.1998, vyhlásený konkurz. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K

414/98-559 zo dňa 16.9.2004, právoplatným dňa 3.11.2004, bol konkurz na majetok úpadcu ZŤS št.p. Lučenec, po splnení rozvrhového konania, zrušený. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. Pš 45/S, 27Exre/119/2004 zo dňa 23.6.2005, právoplatným dňa 8.8.2005, bol ZŤS št.p. Lučenec, vymazaný z obchodného registra. Uznesením Okresného súdu v Lučenci č.k. 10C 92/1991-73 zo dňa 20.1.2006, právoplatným dňa 5.9.2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co 151/06-82 zo dňa 26.6.2006, bolo konanie o návrhu navrhovateľa na odmenu za využitie vynálezu od ZŤS št.p. Lučenec, podľa §107 ods. 4 O.s.p., zastavené. 9. Po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 12C/160/2008-70 zo dňa 02.03.2012, tak, že žalobný návrh zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že sa stotožnil s námietkou žalovaného, že uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 1.7.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť prieťahmi v konaní vedenom na Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 o priznanie odmeny za využívanie vynálezu žalobcu č. 209993 od ZŤS št. p. Lučenec, začatého dňa 4.7.1991, po nariadení znaleckého posudku uznesením, právoplatným dňa 12.11.1993, teda za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.. S poukazom na § 18 ods. 1, 2, § 27 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 1.7.2004,súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol s tým, že podľa platnej judikatúry za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj nečinnosť štátneho orgánu, ak jeho úkony nie sú vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote, či v lehote primeranej zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 60/2003 a sp. zn. 3 Cdo 134/2003), ale samotná dĺžka konania neoprávňuje záver o zodpovednosti štátu za vznik škody. Súd sa pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vednom na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 stotožnil s námietkou žalovaného, že Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) neupravuje pre súd žiadne lehoty na skončenie súdneho konania a súd v konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu pre prieťahy v konaní nie je oprávnený konštatovať prieťahy v konaní. To prináleží Ústavnému súdu SR, na ktorý sa žalobca neobrátil. Konanie vedené na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 od 18.12.1997 nemohlo prebiehať, bolo prerušené zo zákona z dôvodu konkurzu, a preto k prieťahom v konaní prísť nemohlo. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (ďalej len predpisom špeciálnym, ustanovenia sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady je preto potrebné použiť ust. § 442 OZ, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk. Žalobca za škodu vzniknutú mu nesprávnym úradným v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C 92/1991 označil súdom nepriznanú odmenu za využívanie jeho vynálezu vo výške 141.600,- Sk a zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania z dôvodu zastavenia súdneho konania pre zánik ZŤS št. p. Lučenec. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že nepriznanie odmeny za využívanie vynálezu v súdnom konaní nie je škodou žalobcu, pretože nemožno automaticky predpokladať, že uplatnením nároku na súde bude žalobca v konaní aj úspešný a úspešný v uplatnenom rozsahu, a súčasne, že súdom prípadne priznaná odmena by bola aj žalobcom reálne vymožená, vzhľadom na nesolventnosť ZŤS Lučenec št. p., v dôsledku ktorej sa dostal do konkurzu a zanikol. Keďže súd v konaní dospel k záveru, že nie je splnená podmienka nesprávneho úradného postupu ani podmienka škody, neexistuje ani podmienka príčinnej súvislosti pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, zákon č. 58/1969 Zb. uvedený nárok neupravuje 10. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní ako žalovaného označil Slovenskú republiku, Ministerstvo spravodlivosti SR. V podstate namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd jeho návrh zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Zdôraznil, že Ministerstvo spravodlivosti SR je súčasťou štátu a tento štát malo v tomto konaní zastupovať. Domnieval sa, že Slovenská republika, aj keď nebola písomne označená v celom názve, ale len písmenami SR, bola ako žalovaný štát označená. Za nesprávny úradný postup považoval postup Okresného súdu v Lučenci, kde od roku 1991 do roku 1997 ako orgán štátu nezaistil žalobcovi spravodlivý rozsudok. Postupom súdov Slovenskej republiky bolo porušené právo jeho právo na vybavenie veci v primeranej dobe, keď súdne konanie trvá viac ako 21 rokov. Jeho záležitosť nebola slovenskými súdmi prejednaná ani spravodlivo, ani včas. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 10C 92/1991 obdržal v polovici decembra 1991 predvolanie k prvému prejednaniu jeho žaloby na súde, ktoré sa malo uskutočniť dňa 30.12.1991. Toto pojednávanie bolo zmarené. Dňa 14.1.1992 bolo rozhodnuté o nutnosti spracovania znaleckého posudku a zároveň bol

požiadaný o spracovanie stanoviska k vynálezu z hľadiska technickej problematiky. Toto stanovisko spracoval a súdu zaslal 26.1.1992. Dňa 11.4.1992 a 8.9.1992 zaslal na okresný súd žiadosť o informáciu o priebehu konania. Na základe požiadavky súdu mu zaslal 3.11.1992 zoznam 17 súdnych znalcov s adresami, ktorí uvádzali ako svoju odbornú špecializáciu medzi iným výslovne "výpočet spoločenského prospechu" dosahovaného využitím vynálezu, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov. Pol roka po zaslaní tohto zoznamu súdnych znalcov súdu oznámil listom zo dňa 4.6.1993, že ho žiadny súdny znalec nekontaktoval vo veci poskytnutia akýchkoľvek podkladov ohľadne využitia technickej stránky vynálezu, ani nezaslal znalecký posudok. Až po jeho druhej urgencii zo dňa 15.10.1993 bol súdom dňa 3.11.1993 vo veci ustanovený súdny znalec U.. K. X., ktorému listom zo dňa 18.1.1994 ponúkol materiály súvisiace s využitím predmetného vynálezu. Po štyroch mesiacoch, keď už mal byť znalecký posudok vypracovaný, celú vec urgoval u znalca listom zo dňa 16.5.1994 a pre širšie objasnenie problematiky mu zaslal dňa 27.5.1994 list, v ktorom ho oboznámil s históriou vzniku vynálezu. Tento prípad bol zrejme nad sily tohto znalca, lebo nereagoval na jeho listy ani na jeho urgencie. Na základe tejto nečinnosti znalca zaslal dňa 4.10.1994 list na Okresný súd v P., ktorý mu listom z 25.1.1995 oznámil, že znalec znalecký posudok dosiaľ nepodal. Listom zo dňa 15.3.1996 navrhol súdu zmenu znalca, na ktorý okresný súd reagoval listom zo dňa 13.10.1997, ktorým ho vyzval, či vzhľadom na nečinnosť znalca trvá na svojej žalobe. Na tento list odpovedal súdu na prelome rokov 1997/98 tak, že nevidí dôvod k stiahnutiu žaloby z dôvodu nechuti či odbornej nedostatočnosti ustanoveného znalca, keď v predchádzajúcej korešpondencii navrhoval prípad odovzdať inému znalcovi. Po dlhšej odmlke cca 5 rokov, keď Okresný súd v P. nebral do úvahy jeho návrh na zmenu súdneho znalca, obdržal list Okresného súdu v P. zo dňa 9.10.2003, v ktorom mu súd oznámil, že po viacnásobných urgenciách bolo zistené, že súdny znalec zo zdravotných dôvodov nemôže spracovať znalecký posudok (od vydania uznesenia o spracovaní tohto znaleckého posudku uplynulo takmer 10 rokov). Súčasne Okresný súd v Lučenci mu navrhol, aby pre neschopnosť znalca zvážil stiahnutie žaloby. Prílohou bol urgentný list okresného súdu adresovaný znalcovi zo dňa 28.7.2003, kde ho súd urgoval po približne 10 rokoch, aby konečne spracoval znalecký posudok. Na základe tejto informácie a neprístojnej požiadavky Okresného súdu v P. na prípadné stiahnutie žaloby, zaslal listom z 29.2.2004 sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a informoval Okresný súd v Lučenci a firmu NOVOSTROJ Lučenec ako nástupnícku firmu bývalého ZŤS š. p. P. s návrhom na možnosť mimosúdneho vyrovnania ( list z 2.3.2004 ). Správca konkurznej podstaty firmy NOVOSTROJ Lučenec, O.. J. mu oznámil i listom z 12.3.2004, že úpadca firma NOVOSTROJ nie je právnym nástupcom po ZŤS Lučenec š. p. v právach vyplývajúcich z priemyslového a duševného vlastníctva, a preto nemožno jeho návrhu vyhovieť. Dňa 23.4.2004 vyzval Okresný súd v Lučenci žalobcu k zloženiu zálohy na vypracovanie nového znaleckého posudku a listom zo dňa 27.5.2004 ho žiadal o nové označenie žalovaného. Na dopyt Okresného súdu v Lučenci ohľadne zloženia zálohy na spracovanie nového znaleckého posudku odpovedal žalobca listom zo dňa 27.6.2005. Dňa 20.1.2006 rozhodol Okresný súd v Lučenci o zastavení konania sp zn. 10C 92/1991, a toto rozhodnutie bolo dňa 26.6.2006 potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustné odvolanie. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2006 v zozname prevzatom k 1.9.2004 nie je meno Ing. K. X. uvedené, list Okresného súdu v Lučenci v tejto veci zo dňa 1.6.2006 a v prílohe (Spr. 4204/89) uvádza jeho meno ako špecialista na roboty bez atestácie na priemyslové práva. Zo žiadnych uvedených materiálov nemožno jednoznačne preukázať, že by súdny znalec ustanovený Okresným súdom v Lučenci dňa 3.11.1993 mal uvedenú odbornú špecializáciu a akreditáciu v odbore priemyslového práva, najmä špecializáciu na výpočet spoločenského prospechu dosahovaného využitím vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyslových vzorov. Neschopný súdny znalec bol spolu s tolerantným prístupom Okresného súdu v Lučenci k práci znalca hlavnou príčinou súčasnej situácie. Listom zo dňa 21.2.2007 predložil právny zástupca žalobcu Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v občianskom súdnom konaní, na ktorú ministerstvo odpovedalo listom až dňa 7.2.2008, č.j. 2109/2008-46, že žiadosti nevyhovelo, a že sa poškodený má domáhať uspokojenia nároku na súde. Týmto postupom rovnako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky porušilo zákon a možno v ňom vidieť nesprávny úradný postup v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca na záver odvolania zdôraznil, že mu škoda preukázateľne vznikla, lebo podľa ustálenej judikatúry sa vo väčšine prípadov priznávalo právo na odmenu za vynálezy a patenty registrované Úradom pre vynálezy a objavy v Prahe. Vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, t. j. nečinnosťou Okresného súdu v Lučenci od roku 1991 do doby, než bol na firmu ZŤS Lučenec vyhlásený konkurz, ako aj nečinnosťou ústredného orgánu štátnej správy, t. j. Ministerstva spravodlivosti SR od roku 2007 až do vyhlásenia napadnutého rozsudku - do marca 2012. Mal zato, že má v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch za morálnu

ujmu, ktorá mu vznikla a bola spôsobená psychickým vyčerpaním z prieťahov v súdnych konaniach a obavou z nepriaznivého výsledku.

11. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.04.2016, č.k. 14Co/346/2012-95 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, rozsudok je sčasti aj nepreskúmateľný, a postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.Poukázal na to, že z obsahu žaloby a priložených listinných dôkazov vyplýva, že sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy (s príslušenstvom) podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom nielen Okresného súdu v Lučenci v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 92/1991 spočívajúcom v prieťahoch v konaní, ale aj Ministerstva spravodlivosti SR spočívajúcom v prieťahoch v konaní o jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Za škodu žalobca označil nevysúdené čiastky, o ktoré by sa zväčšil jeho majetok (141.600,- Sk), a súdny poplatok zaplatený Okresnému súdu v Lučenci (5.664,- Kčs), o ktorý sa jeho majetok zmenšil. Náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslil sumou 500.000,- Sk. Žiadal mu tiež priznať vyčíslený úrok z omeškania od 27.6.1991 do 31.12.1992 vo výške 30.507,- Kčs, ako aj úrok z omeškania 14 % zo sumy 141.600,- Sk od 1.1.1993 do zaplatenia.V žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bol aj jedným z dôvodov, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol. Z obsahu žaloby je však zrejmé, že žalovaného označil ako orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená orgánom verejnej moci, odvolávajúc sa na § 4 ods. 1 písm. a), bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z.. Z obsahu žaloby tak vyplýval zjavný rozpor medzi skutkovým a právnym odôvodnením žaloby, ktorou bol uplatnený nárok zo zodpovednosti štátu, t.j. proti štátu, a označením žalovaného, ktorý v takýchto prípadoch je len orgánom konajúcim v mene štátu. Uvedený rozpor mal za následok nezrozumiteľnosť žaloby vo forme neurčitého nepresného označenia žalovaného subjektu. V zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa uznesením vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady žaloby v určenej lehote a poučiť ho, ako treba vadu v označení žalovaného vykonať. Súd prvého stupňa túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil. Treba však uviesť, že žalobca opravil označenie žalovaného v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa neodstránil riadnym procesným postupom ani nejasnosť žalobného návrhu spočívajúcu v poukazovaní žalobcu a na bližšie nešpecifikované nezákonné rozhodnutia (5. strana žalobného návrhu, označená III.). Vytkol súdu prvého stupňa, že sa nesprávne stotožnil s námietkou žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 1.7.2004, lebo k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť prieťahmi v súdnom konaní za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.. Úplne pri tom opomenul prihliadať na skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 10C 92/1991 pretrvávali aj po 1.7.2004, kedy už nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď napr. uznesením zo dňa 28.7.2010, sp. zn. 1 Cdo 107/2009, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 2/2014, pod č. 19 už judikoval, že: "Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Pokiaľ bola v súdnom konaní žalobcovi spôsobená škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do obdobia pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak prieťahy pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, treba žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona."Súd prvého stupňa mal preto posúdiť nárok žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, 2). Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1.). Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní (§ 5 ods. 1). Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 1, 2). Nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom (§ 15 ods. 1). Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§ 16 ods. 1). Podľa ustanovení § 17 a § 18 uvedeného zákona, ktoré upravujú spôsob a rozsah náhrady škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Tým, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou nesprávneho postupu a vec nesprávne právne posúdil, a zjavne ani nerozhodoval o celom nároku žalobcu, nedostatky ktoré predstavujú zároveň prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov, pričom aj nedostatočne zistil skutkový stav, odvolaciemu súdu neostalo iné, len zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Jeho povinnosťou v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu v naznačenom smere, ktorým je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný; ustáliť, aký nárok navrhovateľa je predmetom konania, a po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o celom uplatnenom nároku navrhovateľa, a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj riadne odôvodniť.

12. Súd konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

13. Žalobca zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach v celom rozsahu. Čiastočne zobral svoj žalobný návrh späť v časti o zaplatenie úroku z meškania vo výške 14% ročne zo sumy 141 600 Kč od 01.01.1993 do 10.01.1993 a v časti o zaplatenie úroku z meškania vo výške 14% ročne zo sumy 141 600 Kč od 12.01.2017 do zaplatenia. Uviedol, že predmetom tohto konania je jeho nárok vo vzťahu ku konaniu vedenému pred Okresným súdom v Lučenci pod spisovou značkou 10C/92/91. Mal za to, že v jeho odvolaní z roku 2012 bola preukázaná nečinnosť Okresného súdu v Lučenci ako aj príčinná súvislosť. Uviedol, že nesprávny úradný postup OS Lučenec trvá od 27.06.1991 do dnes.

14. Žalobca v priebehu konania uviedol, že si ďalších 500 000 Sk titulom nemajetkovej ujmy uplatňuje z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. z. 12C/160/2008 od roku 2007 do vyhlásenia rozsudku do marca 2012. Súd uvedený nárok žalobcu vylúčil uznesením sp. zn. 12C/160/2008 zo dňa06.03.2017 na samostatné konanie.

15. Žalovaný zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Mal za to, že z vykonaného dokazovania bola jednoznačne nepreukázaná dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym postupom Okresného súdu Lučenec poukázal na ust. § 9 ods. 2 Zák. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého možno vychádzať pri konštatovaní nesprávneho právneho postupu v podobe prieťahov iba z výsledkov sťažnosti na prieťahy v konkrétnom konaní, pričom z oboznámeného rozhodnutie disciplinárneho súdu sp. zn. 1 Ds 18/04 zo dňa 26.11.2004 v ktorom hoci bolo konštatované, že sudca konal od 18.9.2003 do 27.7.2004 neefektívne zároveň bolo konštatované, že nešlo o zavinené prieťahy. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že sťažnosť zo strany žalobcu na prieťahy v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10 C 92/1991 bola podaná až dňa 29.2.2004 to znamená viac ako 5 rokov po tom čo spoločnosť ZTS Lučenec sa dostala do konkurzu. Inak povedané žalobca si riadne nestrážil svoje práva a nakoľko na prípadné prieťahy upozornil až v roku 2004 v čase keď už bolo začaté konkurzné konanie na spoločnosť ZTS Lučenec. Škodu, ktorej náhrady sa domáha žalobca považoval za nepreukázanú a výlučne v hypotetickej rovine, v súvislosti s uplatnením nemajetkovej ujmy mal za to, že táto nebola preukázaná, nakoľko žalobca sa obmedzil výlučne na uvedenie požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy bez toho že by špecifikoval a zároveň preukázal v čom konkrétne v akých oblastiach vznikla nemajetková ujma žalobcu. Záverom poukázal na to, že vzhľadom na neexistenciu nesprávneho úradného postupu ako aj škody nie je daná ani existencia príčinnej súvislosti ktorá predstavuje taktiež nevyhnutnú podmienku pre vznik náhrady škody. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

16. Z pripojeného spisu Okresnom súde v Lučenci, sp.zn. 10C 92/91, súd zistil, že dňa 4.7.1991, bol súdu, v zmysle § 127 ods. 1 zákona č. 84/1972 Zb., postúpený spor žalobcu proti ZŤS št.p. Lučenec, o vyplatenie odmeny z využívanie vynálezu navrhovateľa č. 209993. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 30.12.1991 a bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného na termín 14.1.1992. Pojednávanie dňa 14.1.1992 bolo odročené s tým, že účastníkom konania bolo uložené doručiť písomné stanovisko k otázke technických problémov využitia vynálezu. Dňa 23.10.1992 súd požiadal žalobcu o oznámenie mien a adries znalcov, ktorí podávali posudky týkajúce sa odmien za zlepšovacie návrhy v jeho veciach, pretože v obvode Krajského súdu Banská Bystrica nebol zistený znalec, ktorý by bol spôsobilý vo veci podať znalecký posudok. Navrhovateľ zoznam znalcov súdu doručil dňa 6.11.1992 a súd uznesením, právoplatným dňa 12.11.1993, vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru patenty a vynálezy. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril Ing. K. X. zo Žiliny. Úlohou znalca bolo v lehote 90 dní určiť výšku odmeny prislúchajúcu žalobcovi za využívanie vynálezu č. 209993 s prihliadnutím na výšku spoločenského prospechu a dobu využívania vynálezu. Znalec v súdom stanovenej lehote znalecký posudok nepodal, dňa 8.4.1994 a 17.5.1994, požiadal o predĺženie lehoty na podanie posudku. Súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku dňa 10.5.1995, 7.5.1997, 13.10.1997, 28.7.2003. Manželka znalca dňa 18.9.2003 súdu oznámila, že jej manžel má dlhodobo zlý zdravotný stav v dôsledku mozgovej príhody zo dňa 4.6.2002, v dôsledku ktorej je od 4.6.2003 plne invalidným a je nespôsobilý vykonávať znaleckú činnosť a vrátila súdu spisový materiál, bez podania znaleckého posudku. Súd dňa 9.10.2003 uvedené žalobcovi oznámil a vyzval ho, aby súdu oznámil, či na návrhu trvá. Žalobca podaním zo dňa 29.2.2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosť SR a podaním zo dňa 1.3.2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na súd. Predseda Okresného súdu v Lučenci podal na zákonného sudcu v tejto veci návrh na disciplinárne konanie. Podľa výpisu z obchodného registra ZŤS št.p. Lučenec bol na túto spoločnosť dňa 29.12.1998, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 414/98 zo dňa 18.12.1998, vyhlásený konkurz. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24K 414/98-559 zo dňa 16.9.2004, právoplatným dňa 3.11.2004, bol konkurz na majetok úpadcu ZŤS št.p. Lučenec, po splnení rozvrhového konania, zrušený. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. Pš 45/S, 27Exre/119/2004 zo dňa 23.6.2005, právoplatným dňa 8.8.2005, bol ZŤS št.p. Lučenec, vymazaný z obchodného registra. Uznesením Okresného súdu v Lučenci č.k. 10C 92/1991-73 zo dňa 20.1.2006, právoplatným dňa 5.9.2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co 151/06-82 zo dňa 26.6.2006, bolo konanie o návrhu žalobcu na odmenu za využitie vynálezu od ZŤS št.p. Lučenec, podľa §107 ods. 4 O.s.p., zastavené. Konanie bolo právoplatne skončené dňa 05.09.2006. Ďalej z pripojeného spisu nevyplýva skutočnosť, že by bol v konaní uhradený súdny poplatok. Zo spisu ďalej vyplýva, že spis bol v období od 04.11.2004 do 08.03.2005 zapožičaný na Najvyššom súde k sp . zn, 1Ds/18/04. 17. Z pripojeného disciplinárneho spisu súd zistil, že disciplinárny návrh na sudcu bol podaný z dôvodu nekonania v období od 18.09.2003 do 27.07.2004. Disciplinárny súd vo svojom rozhodnutí vytkol sudcovi, že v období od 18.09.2003 do 27.07.2004 konal neefektívne. Zároveň konštatoval, že sa nejedná o zavinené prieťahy. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2007 (ďalej len cit.zákona) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 cit.zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit.zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit.zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 1 cit.zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit.zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit.zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 19. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

20. Žalobca sa v predmetom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 141.600,- Kč spolu s vyčísleným úrokom z omeškania zo sumy 141 600 Kč, ďalej sa domáhal sumy 5.664,- Kč predstavujúcej zaplatený súdny poplatok za návrh v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/92/91 z titulu náhrady škody a zaplatenia sumy 500.000,- Sk z titulu nemajetkovej ujmy, za nesprávny úradný postup- prieťahy v konaní Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 10C 92/1991, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 21. Za majetkovú škodu vzniknutú mu nesprávnym úradným v súdnom konaní vednom na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C 92/1991, označil súdom nepriznanú odmenu za využívanie jeho vynálezu vo výške 141.600,- Sk a zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, z dôvodu zastavenie súdneho konania pre zánik ZŤS št.p. Lučenec. 22. Žalobca za nesprávny úradný postup označil nečinnosť a prieťahy v súdnom konaní vednom na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C 92/1991, od podania žaloby dňa 27.06.1991 do dnes. 23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nepreukázal vznik škody a s časti nepreukázal ani nesprávny úradný postup.

24. Podľa platnej judikatúry za nesprávny úradný postup (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 60/2003 a sp.zn. 3 Cdo 134/2003) je potrebné považovať aj nečinnosť štátneho orgánu, ak jeho úkony nie sú vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote, či v lehote primeranej zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotná dĺžka konania však neoprávňuje záver, o zodpovednosti štátu, za vznik škody. 25. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byt' nielen tvrdená (domnelá), ale musí byt' bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade

toho účastníka, ktorého tvrdenie má byt' preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho.Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovaľnou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zodpovednosti za škodu") len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve, resp. iba týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť podľa stanoviska súdnej praxe nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou aj následkom musí byť (bezpečne preukázaný) bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky. 26. Ak nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, ktoré je potrebné charakterizovať ako príčinu, má byť spôsobený následok - škoda, musí ich spájať príčinná súvislosť, ktorá ak by chýbala, štát by nemohol niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, by ku škode nebolo došlo. ( Nález ÚSSR sp. zn. I. ÚS 177/08) 27. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditiosinequanon), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 6 Cdo 103/2011.

28. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov SR možno konštatovať, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, avšak samotná táto ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Štát teda automaticky nezodpovedá za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo po jeho nesprávnom úradnom postupe.

29. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

30. O vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím ide vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.

31. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. 32. Ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tomže v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré mohol poškodený odôvodnene, teda preukázateľne očakávať so zreteľom k obvyklému chodu vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí

(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti napr.sp. zn. 4 Cdo 319/2008) 33. Nepostačuje teda hypotetický ušlý zisk, vždy sa musí jednať o zisk, ktorý bolo možné reálne očakávať, čo so sebou prináša povinnosť dôveryhodne preukázať zo strany poškodeného reálnosť zisku. Priznanie ušlého zisku musí ísť o vysokú pravdepodobnosť realizácie zisku, ktorá sa podľa bežného uvažovania blíži k istote. Platí, že konkrétnu výšku ušlého zisku je potrebné dokázať, pričom dôkazné bremeno viazne na poškodenom. Nie je prípustný zjednodušený spôsob vyčíslenia ušlého zisku prostredníctvom tzv. abstraktného ušlého zisku na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov. 34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obdobia, rozhodné pre posudzovanie, či došlo v namietanom konaní ku prieťahom možno rozdeliť do dvoch, a to prvé obdobie od 26.06.1991 do 18.12.1998, nakoľko vyhlásením konkurzu na žalovaného v namietanom konaní prieťah skončil a druhé obdobie po zrušení konkurzu od 04.11.2004 do 20.01.2006, resp. do 05.09.2006, teda do právoplatného skončenia namietaného konania. Po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. 10C/92/91 nie je možné vo vzťahu k uvedenému súdnemu konaniu konštatovať, že v ňom došlo a dochádza k nesprávnemu úradnému postu- prieťahom v konaní, nakoľko právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania došlo aj k ukončeniu tohto konania. Inak povedané v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/92/91 od dňa 06.09.2006 do dnes k nesprávnemu úradnému postupu v konaní nedošlo. Konanie vedné na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 10C 92/1991 od 18.12.1998 nemohlo prebiehať, bolo prerušené zo zákona z dôvodu konkurzu do 03.11.2014, a preto v uvedenom období rovnako k prieťahom v konaní prísť nemohlo. 35. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa neobrátil v súvislosti s namietanými prieťahmi na Ústavný súd SR, ani žiadnu inú sťažnosť okrem sťažnosti podanej dňa 29.02.2004 nepodal. Rovnako si žalobca svoju pohľadávku uplatnenú v namietanom konaní neprihlásil do konkurzu. 36. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že nepriznanie odmeny za využívanie vynálezu v súdnom konaní nie je škodou žalobcu, pretože nemožno automaticky predpokladať, že uplatnením nároku na súde bude žalobca v konaní aj úspešný a úspešný v uplatnenom rozsahu a že súdom prípadne priznaná odmena by bola aj žalobcom reálne vymožená, vzhľadom na nesolventnosť ZŤS Lučenec št.p., v dôsledku ktorej sa dostal do konkurzu a zanikol. Žalobca jej výšku ním vyčíslenej náhrady odmeny za využívanie vynálezu stanovil hypoteticky za situácie, že by mu bola v namietanom súdnom konaní priznaná odmena tak ako ju vyčíslil podľa odmeny mu priznanej iným subjektom bez prihliadnutia na rozhodnutie súdu v namietanom konaní a bez prihliadnutia na skutočný stav majetku povinnej osoby. Navyše aj v prípade úspechu žalobcu v namietanom konaní žalobca nebral do úvahy skutočnosť, že z majetku daného do konkurzu sa uspokojujú pohľadávky veriteľov, len čo do výšky majetku, ktorý v podniku zostal. Preto vyčíslenie škody žalobcom je čisto hypotetické a nie je z neho možné usudzovať že sa jedná o škodu, ušlý zisk, ktorý mu aj skutočne vznikol. 37. Vo vzťahu k žalobcom požadovanej náhrade majetkovej škody vo výške 5664 Kč, ktorá predstavovala zaplatený súdny poplatok v konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 10C/92/1991 súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca nepreukázal vznik uvedenej škody. Z obsahu spisu Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 10C/92/1991 totiž nevyplýva, že by žalobca uvedený súdny poplatok zaplatil a preto mu ani nemohla z tohto dôvodu vzniknúť uvedená škoda, nakoľko sa tým pádom jeho majetok o sumu vo výške 5664 Kč nezmenšil. 38. Pokiaľ žalobca namietal postup Ministerstva spravodlivosti SR spočívajúci v prieťahoch v konaní o jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a jeho "rozhodnutie", ktorým mu oznámil, že jeho nároky uplatnené v rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody neuspokojí, súd k uvedenému konštatuje, že tento postup nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup v rámci zákona č. 514/2003Z.z. a rovnako oznámenie Ministerstva spravodlivosti zo dňa 07.02.2008, č. 2109/2008-46 nemožno označiť ako nezákonné rozhodnutie na účely aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. Nakoľko uvedené rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. Na to aby sa žalobca mohol domáhať nároku na náhradu škodu v režime zákona č. 514/2003 Z.z. musel najskôr požiadať orgán konajúci za štát o predbežné prejednanie svojho nároku a až v prípade ak orgán konajúci za štát neuspokojil sám jeho nároky uplatnené v žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa žalobca mohol obrátiť na súd, aby o taktojeho uplatnených nárokoch rozhodol. 39. Žalobca nepreukázal ani samotnú nemajetkovú ujmu, ktorá mu mala v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť.Žalobca bol v rámci zásad sporového konania, v rámci ktorých v sporovom konaní nepostačuje iba tvrdiť, ale tvrdenia dokázať, povinný preukázať ním uvádzané tvrdenia ohľadom vzniku nemajetkovej ujmy a dopadu ním namietaného nesprávneho úradného postupu na jeho osobu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Inak povedané, v danom prípade, ak chcel

žalobca uniesť dôkazné bremeno, bol povinný preukázať, že došlo u neho k vzniku nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s ním uvádzaným nesprávnym úradným postupom. Žalobca však zostal iba v rovine tvrdenia a subjektívnych pocitov. Svoje tvrdenia však ničím nepreukázal a po oboznámení sa s predbežným názorom súdu v otázke, čo považuje za sporné skonštatoval len, že ponecháva rozhodnutie na súd. Súd v sporovom konaní nie je oprávnený vykonávať a vyhľadávať dôkazy slúžiace na preukázanie žalovaného nároku. V sporom konaní je dôkazné bremeno na stranách v spore a preto mohol súd vychádzať len z tých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli sporovými stranami predložené a produkované.

40. Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal súčasné splnenia troch podmienok: vznik škody, nesprávny úradný postup a príčinnú súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom , teda základný predpoklad vyvodenia zodpovednosti žalovaného za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody. Nakoľko súd zamietol žalobný návrh žalobcu v časti žalovanej istiny ako nedôvodný, zamietol súd žalobný návrh aj v časti príslušenstva- žalobcom vyčísleného úroku z omeškania ako nedôvodný.

41. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods.1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné pre jednanie sporu podľa § 168C.s.p. alebo pojednávanie.

42. Nakoľko žalobca v priebehu konania zobral svoj návrh čiastočne v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 141 600 Kč od 01.01.1993 do 10.01.1993 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 141 600 Kč od 12.01.2017 do zaplatenia spať, súd v tejto časti za súhlasu žalovaného konanie zastavil.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaný ktorý mal plný úspech vo veci si náhradu trov konania základe jej výslovného vyjadrenia neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 27. apríla 2017 Mgr. Jana Janics Bajánková sudca