Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinová 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1 510,61 eura s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/49/2016-40 zo dňa 06.10.2016 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1 510,61 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 510,61 eura od 6.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z 6.2.2008 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 90,50 eura na účet Okresného súdu Svidník do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že strany dňa 06.02.2008 uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 30.000 Sk (995,82 eura) za poplatok vo výške 25.920 Sk (860,39 eura) s tým, že celkovú čiastku vo výške 55.920 Sk (1.856,20 eura) zaplatí žalovanej v 12 splátkach po 4.660 Sk (154,68 eura), počnúc dňom 12.03.2008. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

3. Z čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako

je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

4. Z vykonaného dokazovania nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 995,82 eura a žalobca žalovanej zaplatil na predmetný úver sumu 2.506,43 eura. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Nakoľko samotná zmluva o úvere neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, súd prvej inštancie považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.510,61 eura (2.506,43 eura - 995,82 eura), ktoré je žalovaná povinná žalobcovi vydať v zmysle I. výroku napadnutého rozsudku podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesla žalovaná, súd prvej inštancie túto považuje za neodôvodnenú. Na predmetnú vec je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu k objektívnej desaťročnej premlčacej dobe súd poukázal na rozhodovaciu prax súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015, sp.zn. 3Co/89/2012 zo dňa 8.2.2012, sp.zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2014). Vo vzťahu k iným dodávateľom rovnako poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, napr. Krajský súd v Prešove - rozsudky 1Co/293/2014, 2Co/9/2012, 20Co/166/2014 atď. Pretože žalovaná svoj dlh žalobcovi včas nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný 5 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy 1.510,61 eura od 6.4.2016, t.j. od nasledujúceho dňa od podania žaloby do zaplatenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal mu plnú náhradu trov konania, t.j. 100 %.

5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že poplatok z predmetného úveru predstavuje 86,40 % navýšenie. Takáto výška ročného úroku je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a rovnako zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatného právneho úkonu. Za tento poplatok žalovaná neposkytla žalobcovi reálne plnenie, bol súčasťou formulárovej zmluvy, nebol individuálne dojednaný a svojou výškou a absenciou protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je pre neprijateľnosť neplatnou podmienkou. S poukazom na to súd prvej inštancie v II. výroku určil zmluvnú podmienku v Zmluve uvedenú vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bode 13, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní opätovne poukázal na premlčanie nárokov a v tomto smere opätovne vzniesol námietku premlčania. Poprel, že by v tomto prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Poukázal na to, že v tomto prípade ide o vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom. V tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie má za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Ako dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, preto sa táto osoba nemôže dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Ak žalobca v zmluvách o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú poskytnuté na účel výkonu jeho zamestnania, je treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Na základe uvedeného odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne.

9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 06.02.2008 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobcovi priznať postavenie spotrebiteľa.

11. účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

14. V Zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto sa úverový vzťah považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň

v Zmluve absentuje aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, preto podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ naňho žalovaný nemal nárok.

15. Údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Určená výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i) citovaného ustanovenia ZoSÚ, kde sa uvádza počet splátok. Počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru. Pokiaľ ide o údaje o úrokovej sadzbe, ktorý rovnako v Zmluve absentuje, ten by bolo možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v Zmluve a počtu splátok v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená ako výška istiny, tak aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje absenciu týchto náležitostí v zmluve o úvere. Neuvedenie týchto náležitostí, ako aj neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve, zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ).

16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy bol správny.

17. Na základe uvedeného mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.

18. Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 z celkového poplatku 860,39 Eur, odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje takmer 86,40 % navýšenie oproti poskytnutej istine. Takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

19. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

20. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 06.02.2008 - dojednanie administratívneho poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a ako taká neplatná.

21. V súvislosti s namietaným premlčaním sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

22. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat

ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).

23. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

24. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 06.02.2008. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 05.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.

25. K napadnutému výroku o náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán konania vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd prvej inštancie správne priznal 100 % náhrady trov konania. Odvolací súd tento výrok rovnako potvrdzuje ako vecne správny.

26. K napadnutému výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovaného odvolací súd potvrdzuje konštatovanie súdu prvej inštancie, že ide o spotrebiteľský spor, žalobca požíva status spotrebiteľa, a preto súd prvej inštancie správne podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. za) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku. Aj tento výrok odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo všetkých napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .