Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/818/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Q., zastúpeného K. proti žalovanému 1) K., 2) P., zastúpeného T., o zaplatenie 4.706,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. júla 2015, č.k. 5C/86/2014-244, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu voči žalovanému 2) zamietol, z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.270,55 eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.396,50 Eur od 09.05.2013 do zaplatenia, s 5,50 % úrokom z omeškania zo sumy 3.309,61 Eur od 13.09.2013 do zaplatenia, s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.564,44 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanému 2) zamietol. O trovách konania vyslovil, že rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1) bol v čase dopravnej nehody (dňa 09.08.2012) držiteľom a prevádzkovateľom osobného motorového vozidla PEUGEOT BOXER 23/231VH/231VH2/D, EVČ: X. -Y., ktoré vypožičal žalovanému 2) na účel 10-dňovej dovolenky v K.. Žalovaný 2) ako vodič zapožičaného vozidla PEUGEOT BOXER 23/231VH/231VH2/D, EVČ: X. mal dňa 09.08.2012 na vozidle v K. v meste X. dopravnú nehodu, pri ktorej sa zrazil s motocyklistom, ktorý utrpel škodu na zdraví. Žalobca šetrením v poisťovniach Slovenskej republiky zistil, že žalovaný 1) ako držiteľ a vlastník vozidla nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu v žiadnej z poisťovní na území Slovenska. Žalobca preto plnil K. kancelárii poisťovateľov z garančného fondu dňa 21.03.2013 vo výške 1.596,50 Eur (1.396,50 Eur bola náhrada za bolestné a 200 Eur bol poplatok v zmysle Interných pravidiel), dňa 19.07.2013 vo výške 3.777,11 Eur (3.309,61 Eur ako náhrada za škodu na zdraví a 467,50 Eur poplatok v zmysle Interných pravidiel), dňa 16.10.2013 vo výške 1799,11 Eur (1.564,44 Eur predstavuje náhradu škody na zdraví a 234,67 Eur poplatok v zmysle interných pravidiel). Celkom žalobca zaplatil K. kancelárii poisťovateľov sumu 7.172,72 Eur (1.596,50 + 3.777,11 + 1.799,11) mínus poplatky 902,17 Eur (200 + 467,50 + 234,67), ktoré si žalobca neuplatnil. Žalobca uplatňoval proti žalovaným 1), 2) (po pripustení zmeny žalobného petitu) svoj nárok na zaplatenie sumy 6.270,55 Eur. V danom prípade ide o regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení voči žalovanému 1) ako vlastníkovi a držiteľovi vozidla, t. j. prevádzkovateľovi vozidla, ktorý si nesplnil zákonnú povinnosť stanovenú v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, keď ako vlastník a držiteľ motorového vozidla nemal v čase dopravnej nehody povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola sporná. Žalobca má preto právo podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona na plnenie toho, čo za žalovaného 1) plnil z garančného fondu poškodenému T. X. prostredníctvom K. kancelárie poisťovateľov (R. C. D.). K dopravnej nehode došlo v K., preto sa vysporiadanie nárokov riadi právom

krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode. Žalobca je viazaný vysporiadaním nárokov tak, ako ich vysporiadala K. kancelária poisťovateľov v súlade s ustanovením 3,4 Interných pravidiel. O výške náhrady škody a jej právnom základe bola oprávnená rozhodnúť len K. kancelária poisťovateľov podľa talianskeho právneho poriadku čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody. Aj súd je týmto výsledkom šetrenia viazaný a nemá právomoc preskúmať výsledky šetrenia orgánu na to oprávneného podľa medzinárodných noriem. Súd prvej inštancie zdôraznil, že Interné pravidlá sú základnou zmluvou, upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika a upravujú vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečujú realizáciu pravidiel Doporučenia 5, ktoré 25.01.1949 prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného Prílohou č. l Konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy, ktoré schválil Výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom 66 zasadnutí. Preto námietka žalovaného 2), že dopravnú nehodu nezavinil, nebola dôvodná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovanou osobou na uplatnenie regresného nároku podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je len žalovaný 1) pre porušenie zákonnej povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý bol povinný vozidlo povinne zmluvne poistiť. Žalovaný 2) nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o uplatnenie regresného nároku, lebo riešenie otázky zodpovednosti za škodu v danom prípade nie je v právomoci vnútroštátneho súdu . Mal za to, že vzťah medzi žalovaným 1) a 2) ohľadom vypožičania vozidla je vzťahom súkromnoprávnym, ktorý nemôže meniť zákonom uložené povinnosti, ani osoby, ktoré za ne nesú zodpovednosť a prípadné nároky z neho sa riadia ustanoveniami súkromnoprávnych predpisov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1), aby zaplatil žalobcovi sumu 6.270,55 Eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.396,50 Eur od 09.05.2013 do zaplatenia, s 5,50 % úrokom z omeškania zo sumy 3.309,61 Eur od 13.09.2013 do zaplatenia, s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.564,44 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia. Žalobu voči žalovanému 2) zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v konaní, lebo za nepoistenie vozidla, a teda za refundáciu poistného podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je zodpovedný len žalovaný 1) podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Súd prvej inštancie neriešil otázku zavinenia a náhrady škody žalovaným 2), lebo ide o vec s cudzím prvkom a túto otázku možno riešiť len podľa talianskeho právneho poriadku, teda slovenský súd nemá právomoc túto otázku riešiť, preto posúdil uplatnený nárok výlučne podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. len ako nárok na regresnú náhradu, pričom súd je viazaný výškou regresného nároku tak, ako ho vyčíslil na to oprávnený orgán - K. kancelária poisťovateľov a žalobca ho riadne preukázal.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca výlučne proti výroku, ktorým bola jeho žaloba voči žalovanému 2) zamietnutá a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie i vo vzťahu k žalovanému 2), resp. s poukazom na § 221 ods. 1, ods. 3 O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v časti, ktorou zamietol jeho žalobu voči žalovanému 2), nesprávne právne posúdil. Uviedol, že poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., preto má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 citovaného zákona). Zdôraznil, že citovaný zákon dovoľuje prevádzkovať motorové vozidlo iba tomu, koho zodpovednosť je poistená, čo znamená, že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola, alebo z určitých dôvodov zanikla, poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. za vodiča, či prevádzkovateľa, bol z tohto dôvodu vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť si nárok na plnenie v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 381/2001 Z. z. Zákon žalobcu oprávnil domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, t. j. zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešená Občianskym zákonníkom v ustanoveniach § 420 a § 427 až § 431, keď zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je upravená v § 427 ods. 1 a zodpovednosť vodiča v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom obe skutkové podstaty stoja vedľa seba, a preto za škodu spôsobenú v danom prípade zodpovedá žalovaný 1) i žalovaný 2) spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca má právo uplatniť si svoj

nárok proti ktorémukoľvek zo žalovaných. Vodič motorového vozidla je preto v danej veci pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených a nepochybne zodpovedal podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti a zároveň, keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je osobou bez poistenia zodpovednosti, bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za vodiča žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Na predmetnú zodpovednosť nemá vplyv, či vodič porušil pravidlá cestnej premávky podľa slovenského alebo talianskeho právneho poriadku, nakoľko na zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka postačuje samotné porušenie právnej povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k porušeniu talianskeho právneho poriadku, nakoľko dopravná nehoda sa stala v K., pričom porušenie talianskych právnych predpisov, ako aj mieru zavinenia vodiča, stanovila v konaní K. kancelária poisťovateľov, ktorá je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v K., ako aj vybavenia nároku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/134/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/2837/2007. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 420 Občianskeho zákonníka a zaviazať žalovaného 2) spoločne a nerozdielne so žalovaným 1) na zaplatenie škody, ktorú spôsobil, a ktorú žalobca vyplatil z poistného garančného fondu.

3. Žalovaný 2) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba voči nemu zamietnutá, potvrdiť ako vecne správny. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žalobca sa môže domáhať náhrady podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom len voči osobe, ktorá je povinná mať na motorové vozidlo uzatvorenú poistnú zmluvu, pričom žalovaný 2) takouto osobou nebol. Nepoistenie motorového vozidla v tomto prípade zo strany žalovaného 1) nemôže byť na ťarchu žalovaného 2), ktorý mal dotknuté motorové vozidlo ako spotrebiteľ od žalovaného 1) ako podnikateľa za odplatu v nájme, pričom tento ho výslovne, ako bolo v konaní preukázané, ubezpečil, že vozidlo je poistené a vydal mu o tom tzv. zelenú kartu. Za nepoistenie vozidla preto nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť. Zdôraznil, že zodpovednosť za škodu nenesie, nakoľko dopravnú nehodu nezavinil, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Jeho povinnosť nahradiť škodu nemožno vyvodiť ani zo záverov talianskej kancelárie poisťovateľov, ktorá ustálila spoločnú zodpovednosť žalovaného 2) a vodiča motorového vozidla (poškodeného) na spôsobení dopravnej nehody v pomere 50 % - 50 %, a preto je vylúčené, aby bol zaviazaný k akejkoľvek náhrade vo vzťahu k žalobcovi.

4. Žalobca a žalovaný 1), ktorému bolo vyjadrenie k odvolaniu žalovaným 2) doručené, sa písomne nevyjadrili.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 uviedol, že zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2) zamietnutá, zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) a podľa § 391 ods. 3 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému 1) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.270,55 Eur s príslušenstvom, nadobudol právoplatnosť, nebol odvolaním strán sporu spochybnený, preto sa ho odvolací súd nedotýkal.

8. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému 1) ako vlastníkovi a držiteľovi motorového vozidla PEUGEOT BOXER, ev. č.: X., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovanému 2) ako vodičovi tohto motorového vozidla plnenia z dôvodu, že k predmetnému vozidlu k dátumu dopravnej nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto mu vznikla v zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla a § 24 ods. 7 citovaného zákona mu vzniklo právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným 1), 2), ktorí dlh dobrovoľne neuhradili.

9. Súd prvej inštancie nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1) považoval za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel (v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť). Žalobu voči žalovanému 2) zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že za nepoistenie vozidla, teda aj refundáciu poistného podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je zodpovedný len žalovaný 1) podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, pričom vypožičal žalovanému 2) vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda na území K. a ubezpečil žalovaného 2), že vozidlo je poistené, odovzdal mu zelenú kartu, pričom pre nezaplatenie poistného žalovaným 1) poistenie zaniklo dňa 09.01.2012.

10. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2) sa odvolací súd nestotožňuje.

11. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

12. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

13. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2, písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

14. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá („... za ktorú zodpovedá osoba...“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

15. V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c) má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá

citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

16. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).

17. Ak v danej veci súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, ako bolo vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/134/2009, jeho právne posúdenie odvolací súd nepovažuje za správne. Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom, sa nezaoberal dôsledne otázkou zodpovednosti žalovaného 2) ako vodiča motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú otázku v danej veci súd musel mať vyriešenú ako otázku predbežnú. Je nesporné, že pokiaľ v danej veci k dopravnej nehode došlo na území K., nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody (§ 15 zákona č. 97/1963 Zb.). Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok, vyplývajúci z civilného deliktu poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pokiaľ ku škodovej udalosti došlo na území K., nie je daná právomoc slovenského súdu na určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri predmetnej dopravnej nehode, ale táto otázka, t. j. vyvodenie právnej zodpovednosti (kto porušil a aké dopravné pravidlá, podľa akých ustanovení, a ktorých právnych predpisov sa vyvodzuje zodpovednosť) je v právomoci príslušných talianskych orgánov.

18. Súd prvej inštancie preto po podrobnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, bude opätovne zaoberať otázkou, či príslušný taliansky orgán rozhodol o zodpovednosti žalovaného 2) za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, podľa akých predpisov a v akom rozsahu. Následne sa bude zaoberať výškou žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody a jeho špecifikáciou, nakoľko samotná skutočnosť, že žalobca vyplatil určité (doposiaľ nešpecifikované) sumy K. kancelárii poisťovateľov, nie je relevantným dôkazom o skutočne vzniknutej škode pri dopravnej nehode. V prípade, že u žalovaného 2) bude daná (preukázaná) zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri dopravnej nehode v K. dňa 09.08.2012, je v spore pasívne legitimovaným subjektom.

19. Keďže súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nedostatočne zistil skutkový stav veci, odvolací súd jeho rozsudok vo výroku, ktorým zamietol žalobu proti žalovanému 2), zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v tomto rozhodnutí, vychádzajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/134/2009, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a nemal dôvod sa od neho odchýliť, je pre súd prvej inštancie záväzný.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .