Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-131-2008.pdf
PDF · 95.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/131/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobkyne: AZ. J., X. XX.X.XXXX, V. L. J. XXX, XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpená advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, so sídlom AK v 821 08 Bratislave, Koceľova 9, proti žalovanému: Ľ. Š., V. L. XXX XX Z. Č.. XX, štátny občan SR, o určenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou dňa 12.5.2005, o náhradu mzdy, a predloženie Potvrdenia o zamestnaní s uvedením dôvodu skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru okamžite zo strany žalobkyne zo dňa 15.2.2005 je platné a pracovný pomer sa skončil dňa 25.2.2005.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za mesiac november 2004 vo výške 258,91 eur brutto s 8% úrokom z omeškania od 1.1.2005 do zaplatenia, za 8 dní v mesiaci január 2005 vo výške 98,79 eur brutto so 6% úrokom z omeškania ročne od 1.3.2005 do zaplatenia, za 1 deň v mesiaci február 2005 vo výške 11,98 eur brutto so 6% úrokom z omeškania ročne od 1.4.2005 do zaplatenia a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov sumu 517,83 eur brutto so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 258,91 eur brutto od 1.4.2005 a zo sumy 258,91 eur brutto od 1.5.2005 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalovaný je p o v i n n ý predložiť žalobkyni Potvrdenie o zamestnaní s uvedením dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 12.05.2005 prostredníctvom právneho zástupcu, v zmysle zmeny žaloby, pripustenej uznesením Okresného súdu Pezinok č.k.: 4C 131/2008-97 zo dňa 18.10.2010, na ktorý súd prešiel výkon súdnictva ku dňu 1.1.2008 podľa § 18b ods. 1 Zák. NR SR č. 511/2007 Z.z. (ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru okamžite zo strany žalobkyne zo dňa 15.02.2005 je platné a uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej mzdu za celý mesiac november 2004, 8 dní v januári 2005 a 1 deň vo februári 2005, a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, všetko do troch dní a nahradil jej trovy konania. Súčasne žiadala predložiť jej Potvrdenie o zamestnaní s uvedením dôvodu podľa ust. § 69 ods. 1 písm. c) ZP.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so združením Ľ. Š. - Združenie DUO, Komenského 17, 900 01 Modra, IČO: XX XXX XXX uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 30.3.2004 s nástupom dňa 1.4.2004 na funkciu kuchárka so základnou mesačnou mzdou 7.000,-Sk brutto, ktorá bola splatná do 31. dňa nasledujúceho mesiaca. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 1.10.2004 žalovaný zmenil výšku jej mesačnej mzdy na 7.800,-Sk brutto s účinnosťou od 1.10.2004. Listom zo dňa 15.2.2005 žalobkyňa v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce skončila pracovný pomer okamžite z dôvodov ohrozenia života alebo zdravia, ktorého sa žalovaný dopustil na žalobkyni dňa 2.2.2005 ráno po jej príchode do práce o 4.30 hod., na základe čoho bola žalobkyňa do 14.2.2005 práceneschopná. Žalovaný listom zo dňa 25.2.2005 oznámil žalobkyni, že jej ukončenie pracovného pomeru nemôže akceptovať a jej pracovný pomer trvá, pretože nedoručila ukončenie práceneschopnosti. Následne listom zo dňa 15.3.2005 jej oznámil ukončenie pracovného pomeru ku dňu 15.3.2005, čo odôvodnil opakovaným hrubým porušením pracovnej disciplíny, dobu od 15.2.2005 do 15.3.2005 vykázal ako neospravedlnenú absenciu. Toto skončenie pracovného pomeru považovala za neplatné, pretože žalobkyňa sama listom zo dňa 15.2.2005 ukončila pracovný pomer okamžite a to sa stalo účinné dňom doručenia k jeho rukám. Preto pracovný pomer nemohol trvať ďalej, navyše dňom 15.2.2005 bola prevádzka žalovaného zrušená, od tohto dátumu žalovaný nepodnikal. Preto neobstojí ani tvrdenie žalovaného o jej absenciách v období od 15.2.2005 do 15.3.2005, nakoľko nemala kde pracovať. Ukončenie pracovného pomeru zo dňa 15.3.2005 nemá náležitosti v zmysle Zákonníka práce, nie je zrejmé, či sa jedná o výpoveď alebo o okamžité skončenie pracovného pomeru a pre platnosť výpovedného dôvodu v zmysle ust. § 61 ods. 2 ZP dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nie je možné dodatočne meniť. Preto považovala skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné od začiatku. Medzičasom Združenie na základe výpovede zo dňa 17.12.2003 ku dňu 31.1.2005 zaniklo, v zmysle § 27 Zákonníka práce prešli práva a povinnosti v pracovno-právnych vzťahoch na jeho nástupcu Ľ. Š..
3. K doručenej žalobe /zásielka sa súdu vrátila späť dňa 10.1.2006, 7.3.2006 v odbernej lehote nevyzdvihnutá/ sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkaznými prostriedkami: pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2004, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 1.10.2004, okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyňou zo dňa 15.2.2005, odpoveďou žalovaného zo dňa 25.02.2005, ukončením pracovného pomeru zo dňa 15.3.2005, vyjadrením žalobkyne k ukončeniu pracovného pomeru zo dňa 4.4.2005, Zmluvou o združení osôb zo dňa 17.12.2003, výpoveďou zmluvy o združení osôb zo dňa 29.10.2004, výplatnou páskou žalobkyne za obdobie 1/2005, poštovým peňažným poukazom z 25.2.2005, podnetom na vykonanie inšpekčnej kontroly zo dňa 10.1.2005, priepustkou zo dňa 1.2.2005, potvrdením o zamestnaní zo dňa 15.3.2005, výpisom zo zoznamu podnikateľských subjektov SR, nájomnou zmluvou zo dňa 21.12.2003, výpisom zo živnostenského registra zo dňa 16.7.2007, podacím lístkom z 15.2.2005, a dospel k názoru, že žaloba žalobkyne proti žalovanému je podaná dôvodne.
5. Žalovaný a jeho právny zástupca sa na pojednávania v dňoch 24.9.2012, 27.5.2013, 19.1.2015, 28.4.2016, 24.11.2016, 21.3.2017 a 27.4.2017 bez predchádzajúceho ospravedlnenia neodstavil, na termín pojednávania dňa 27.4.2017 mal žalovaný doručenie predvolania vykázané uložením na pošte dňa 28.3.2017, preto súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 157 Civilného sporového poriadku.
6. Súd mal preukázané, že pracovný pomer žalobkyne, ktorého sa predmet sporu týka, bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2004 medzi zamestnávateľom, označeným: Ľ. Š. - Združenie DUO, Komenského 17, Modra, IČO: XX XXX XXX a zamestnancom - žalobkyňou. Obsahom pracovnej zmluvy bolo dojednanie dňa nástupu do práce 1.4.2004, dojednanie trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou do 30.6.2004, na pracovnej pozícii kuchárka, miesto výkonu práce Modra, dojednanou mzdou 7 000,-Sk brutto mesačne, splatnou 31. dňa nasledujúceho mesiaca a maximálnou dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne.
7. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 1.10.2004 sa zmenila výška mesačnej odmeny žalobkyne na 7.800,-Sk brutto s účinnosťou od 1.10.2004.
8. Dňa 15.2.2005 skončila žalobkyňa v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pracovný pomer so žalovaným okamžite z dôvodu ohrozenia jej života alebo zdravia, ktorého sa žalovaný dopustil na nej dňa 2.2.2005 ráno po jej príchode do práce o 4.30 hod., kedy ju fyzicky napadol a ublížil jej na zdraví, na základe čoho bola od uvedeného dňa práceneschopná do 14.2.2005.
9. Okamžité ukončenie pracovného pomeru bolo žalovanému doručené doporučene podacím lístkom zo dňa 15.2.2005, jej pracovný pomer tak mal skončiť dňom 25.2.2005 (dátum prevzatia zásielky žalovaným), čo žalovaný akceptoval.
10. Podľa výpisu zo živnostenského registra, vedeného býv. Obvodným úradom v Pezinku žalovaný, v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne podnikajúci pod IČO: 40 047 831, ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31.12.2007.
11. V konaní pred súdom žalobkyňa, právne zastúpená, na podanej žalobe v zmysle jej úpravy zotrvala, pričom uviedla všetky skutkové okolnosti priebehu pracovného pomeru žalobkyne tak, ako ich opísala v žalobnom návrhu.
12. V konaní pred súdom žalovaný, právne zastúpený (neskôr plná moc právnym zástupcom 24.11.2016 vypovedaná), na pojednávaní dňa 27.2.2007 uviedol, že so žalobou nesúhlasí s tým, že konkrétne sa vyjadriť nevie, žalobu aj s prílohami obdŕžal. Uviedol, že v súčasnej dobe už nepodniká, je zamestnaný v SSH-DT Trade Group LLC, s.r.o. so sídlom Považská Bystrica ako vedúci predajne v Petržalke na Gessayovej ul. č. 37, Bratislava a uviedol, že si zvolí právneho zástupcu, ktorý sa k veci vyjadrí.
13. Právny zástupca žalovaného písomne dňa 26.7.2007 uviedol, že pracovnú zmluvu so žalobkyňou uzavrel žalovaný v zastúpení občianskeho združenia pod názvom Ľ. Š. - Združenie Duo, združenie ku dňu 31.1.2005 zaniklo bez právneho nástupníctva a preto i všetky právne úkony i podania žalobkyne sú právne irelevantné, preto žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v konaní a nemôže vystupovať na strane žalovaného a k uvedenému dňu 31.1.2005 skončil i pracovný pomer žalobkyne.
14. Žalovaný ako strana sporu zostal vo veci nečinný a ako bývalý zamestnávateľ žalobkyne napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia tak, aby súd mohol preskúmať jeho námietky.
15. K platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru:
16. Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce v znení platnom v čase skončenia pracovného pomeru zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
17. Podľa odseku vyššie citovaného ustanovenia zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
18. Podľa odseku 4 vyššie citovaného ustanovenia zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
19. Podľa ust. § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
20. Skutočnosť, že žalobkyňa bola na PN od 2.2.2005 do 14.2.2005, žalovaný nesporoval, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
21. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom v čase výpovede(ďalej len „ZP“) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
22. Podľa § 61 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
23. Podľa § 62 ods. 1,2 ZP ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
24. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
25. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
26. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
27. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah, založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2004, ako aj že žalobkyňa ukončila pracovný pomer okamžite písomne dňa 15.2.2005 a toto bolo žalovanému doručené dňa 15.2.2005. Pracovný pomer žalobkyne tak skončil ku dňu 15.2.2005. Žalobkyňa uplatnila žalobu na určenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde dňa 12.5.2005, teda v lehote podľa § 77 ZP.
28. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovaného v konaní, ktorý síce so žalobou nesúhlasil, súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel , keďže žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k: 1/ preukázaniu existencie výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ZP - opakované hrubé porušenie pracovnej disciplíny; 2/ preukázaniu existencie porušenia pracovnej disciplíny 3/ preukázaniu, že výpoveď zo dňa 15.3.2005 vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ZP. S poukazom na uvedené, keďže výpoveď zamestnávateľa neobsahovala náležitosti ZP a hlavne nebol v nej vymedzený skutkový dôvod, považoval ju súd za neplatnú.
29. K náhrade mzdy:
30. Podľa ust. § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
31. Podľa § 69 ods. 4 ZP zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
32. Pracovný pomer žalobkyne skončil okamžitým zrušením dňom 25.2.2005.
33. Žalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady mzdy vo výške jej základného platu 7800,-Sk mesačne, ako bol dojednaný v pracovnej zmluve, za dobu celého mesiaca november 2004, za 8 dní v januári 2005 a 1 deň vo februári 2005, nakoľko žalovaný mal problém počas zamestnávania zamestnancov s vyplácaním miezd, pričom za žalované obdobie žalovaný vykázal žalobkyni absencie s odôvodnením, že nebola zapísaná do knihy dochádzky a odchodov, hoci fyzicky na pracovisku prítomná bola. V uvedené dni podľa žalobkyne kniha dochádzky na prevádzke nebola a keď sa domáhala zapísania do knihy dochádzok, žalovaný jej na žiadosť ani neodpovedal, ona nemala k nej žiadny prístup, žalovaný knihu dochádzok zamykal do svojej kancelárie. O tomto konaní bol informovaný aj Inšpektorát práce podaním žalobkyne zo dňa 11.1.2005. Vo februári 2005 - 1.2.2005 bola žalobkyňa na prehliadke u lekára - o čom predložila súdu potvrdenie od lekára H.. H.Í. F.. Žalovaný skutočnosti ohľadne absencií žalobkyne v práci žiadnym spôsobom nepreukázal, v tomto rovnako neuniesol dôkazné bremeno.
34. Žalobkyni na základe preukázaného skutkového stavu vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie november 2004 vo výške 7800,-Sk (258,91 €), 8 dní január 2005 vo výške 2.976,- Sk(98,79 €) a 1 deň február 2005 vo výške 361,-Sk (11,98 €), preto súd náhradu mzdy v tomto konaní žalobkyni priznal tak, ako sa jej domáhala vo výške jej priemerného zárobku, ktorý súd vyčíslil v súlade s ust. § 134 ods. 1, 2, 4 ZP, zo mzdy zúčtovanej žalobkyni, podľa ňou predložených výplatných pások, vystavených jej zamestnávateľom - žalovaným, k výplate: 7 800,- Sk, 2.976,- Sk, a 361,- Sk v rozhodnom období pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 40 hodín týždenne. Priemerný zárobok navrhovateľky v rozhodnom období bol //7 800,- Sk +2.976,- Sk + 361,- Sk Suma náhrady mzdy predstavuje sumu 11.137 Sk, po prepočte sumy v súlade s § 2 ods. 3 Zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa jedná o 369,68 eur.
35. O povinnosti žalovaného na zaplatenie aj úrokov z omeškania s plnením peňažného dlhu - náhrady mzdy, vyčíslenej vyššie, súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. s použ. § 1 ods. 2 Zák. práce, vo výške upravenej v § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa splatnosti náhrady mzdy za ten ktorý mesiac, keď splatnosť mzdy bola medzi stranami dojednaná v pracovnej zmluve bod 7.
36. O povinnosti žalovaného predložiť žalobkyni Potvrdenie o zamestnaní s uvedením dôvodu podľa ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce rozhodol súd v súlade s ust. § 75 ods. 2 ZP.
37. Pokiaľ sa týka námietky pasívnej legitimácie žalovaného, súd zastáva názor, že Združenie DUO zaniklo ku dňu 31.1.2005 a žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 31.12.2007 tak, ako je zrejmé z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 19.11.2009, teda ku dňu podania žaloby na súd Združenie DUO neexistovalo a nemalo právnu subjektivitu a ani pracovný pomer žalobkyne so Združením DUO nebol uzatvorený, na pracovnej zmluve nie je podpis druhého účastníka združenia H. F. - MK Projekt, Družstevná 11, 900 01 Modra. Podľa IČA XX XXX XXX na pracovnej zmluve je jednoznačné, že pracovnú zmluvu so žalobkyňou uzatváral jednoznačne žalovaný, ktorý vyplácal mzdu a odvody do poisťovní zo svojho účtu, t.j. pracovno-právny vzťah vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným, združenie uzatvárať pracovné zmluvy nemôže, o čom svedčia aj právne úkony žalovaného, napr. neplatné skončenie prac. pomeru zo dňa 25.2.2005, vytýka za hrubé porušenie PP zo dňa 3.2.2005, potvrdenie o zamestnaní zo dňa 15.3.2005 a ďalšie, založené v spise, preto súd dospel k názoru, že žalovaný je v súdnom spore pasívne legitimovaný.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
39. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, prvá veta: „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.“
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 CSP) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).