Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-17-2016.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10Cpr/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: G.. Z. X., J.. XX.XX.XXXX, G. O.. U. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom Centrum 5/9, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Stredná odborná škola Púchov, so sídlom I. Krasku 491, 020 32 Púchov, IČO: 00 632 066, právne zastúpený JUDr. Emíliou Balážovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 812, Púchov, o neplatnosť výpovede, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 18.10.2016, v spojitosti s podaním došlým súdu dňa 12.12.2016 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer žalobcu trvá naďalej a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 822,76 Eur mesačne a to do 01.10.2016 do právoplatného skončenia veci. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe Pracovnej zmluvy č. XX/XX, od 14.10.2002 na dobu neurčitú na pozícii majstra odbornej výchovy. Dňa 30.06.2016 riaditeľ školy ústne oznámil žalobcovi, že mu dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže sa stal nadbytočným. Žalobca prevzatie výpovede ešte v ten deň podpísal. Výpovedná doba žalobcu tak v súlade s § 62 ods. 7 Zákonníka práce začína plynúť od 01.07.2016 a v súlade s § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce je výpovedná doba tri mesiace. Žalobca v zákonnej lehote oznámil žalobcovi, že s takouto výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnaní z dôvodu, že výpoveď vykazuje známky priamej diskriminácie podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Má za to, že pri posudzovaní nadbytočnosti žalobcu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu, keďže žalobca spĺňa všetky predpoklady na výkon práce majstra odbornej výchovy podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 317/2009 Z.z. a ako jediný zo zamestnancov žalovaného bol zaškolený a získal certifikát Základy obsluhy a programovania SINUMERIK840D pre praktické vyučovanie v strojárenskom odbore.. Poukázal, že iní zamestnanci, ktorí túto pracovnú pozíciu zastávajú, takéto kvalifikačné predpoklady nespĺňajú. Pre prípad úspechu si žalobca uplatnil náhrady mzdy vo výške 822,76 Eur mesačne.
2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 28.02.2017 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný na základe počtu prijatých žiakov a po prehodnotení počtu odučených hodín v školskom roku 2016/2017 a na základe predchádzajúceho súhlasu Trenčianskeho samosprávneho kraja rozhodol o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce školy na úseku výchovy a vzdelávania. Funkciu majstra odbornej výchovy - strojárenský odbor u žalovaného vykonávali
traja zamestnanci. V prípade ak zamestnávateľ znižuje celkový počet rovnakých pracovných miest, nemusí zdôvodňovať výber zamestnanca, ktoré mu dal výpoveď. Žalovaný nesúhlasí, že sa dopustil diskriminácie. Pri výbere zamestnanca riaditeľ školy požil nasledovné kritériá: z troch majstrov výroby iba žalobca nemá výučný list. G.. K. G. spĺňa všetky predpoklady na výkon práce majstra odbornej výroby podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona č, 917/2009 Z.z.. G., I. Š. síce nemá pedagogické vzdelanie, ale popri funkcii majstra odbornej výchovy súčasne vykonáva funkciu bezpečnostného technika a okrem neho takúto kvalifikáciu, t.j. kvalifikáciu bezpečnostného technika u žalovaného nikto iný nemá. Je držiteľom pochvalného listu Ministerstva školstva SR za svoju prácu. Žalobca nikdy nepredložil žalovaného doklad „certifikát Základy obsluhy a programovania SINUMERIK840D pre praktické vyučovanie v strojárenskom odbore,“ a nemá ho ani založený v osobnom spise. Takýto stroj sa síce u žalovaného nachádza, ale nikto nikdy na ňom nepracoval. Žalobca má v osobnom spise založené dva záznamy o porušení pracovnej disciplíny, zvyšní dvaja majstri nemajú žiaden záznam. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný k výberu nadbytočného zamestnanca pristupoval objektívne a nebola porušená zásada rovnakého zaobchádzania
3. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 16.03.2017 doplnil, že zamestnávateľ je oprávnený riadiť svoju činnosť a rozhodovať o počte a kvalifikačnej štruktúre svojich zamestnancov. Rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré bolo prijaté, je jasné, zrozumiteľné, konkrétne, na seba viažuce potrebu zasiahnuť do štruktúry pracovných miest. Medzi organizačnou zmenou a následnou nadbytočnosťou zamestnancov je príčinná súvislosť. Poukázal, že rozpis úväzkov na nový školský rok je bez nadčasových hodín. Žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas a ani nemal pre neho žiadnu inú vhodnú prácu. Žalovaný odmietol ukončiť pracovný pomer dohodou s vyplatením štvormesačného odstupného. Žalobcovo vzdelanie je vysokoškolské vzdelanie 1. Stupňa s dosiahnutím titulu Bc. učiteľa praktickej prípravy a stredoškolské vzdelanie získaným štúdiom na Strednej odbornej škole s maturitou v odbore strojárstvo. Žalobca tak nemá dosiahnuté potrebné vzdelanie, nakoľko podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona č. 317/2009 Z.z. by mal mať vyučenie v príslušnom učebnom odbore. V hodnotení zamestnávateľa za výsledky pri vykonávaní pracovnej činnosti za obdobie od roky 2012 do roku 2016 bo žalobca hodnotený hodnotením „štandardne“
4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom strán sporu na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Dňa 14.10.2002 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu majstra odborného výcviku. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 13/2005 zo dňa 01.08.2005 sa pracovný pomer zmenil od 01.05.2005 na dobu neurčitú.
6. Dňa 20.03.2012 bol vykonaný pohovor so žalobcom, kde žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny.
7. Dňa 03.06.2016 bol vyhotovený zápis z pohovoru o porušení pracovnej disciplíny, ktorú žalobca odmietol podpísať.
8. Z písomných záznamov o hodnotení žalobcu za roky 2012, 2014, 2015 a 2016 bol žalobca hodnotený hodnotením štandardne.
9. Dňa 30.06.2016 o 8:50 hod. žalovaný doručil žalovaného výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti s poukazom na pokles vyučovacích hodín odborného výcviku strojárenských odborov pre školský rok 2016/2017 a pre nemožnosť prideliť žalobcovi od 01.09.2016 vyučovací úväzok podľa jeho kvalifikácie.
10. Žalobca listom zo dňa 28.07.2016 oznámil žalovanému, že výpoveď vykazuje známky priamej diskriminácie podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. Zároveň oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní u žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2016 žiadosti žalobcu nevyhovel.
11. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v celej tejto kauze sa cíti byť diskriminovaný. Nie je možné, aby človek, ktorý je pedagóg aj odborne vzdelaný bol prepustený na úkor toho, ktorý nie je pedagógom. V tomto smere bol uplatnený klientelizmus na jeho úkor. Pravou príčinou, prečo bol
vyhodený, je to, že poukazoval na hrubé nedostatky pri odbornom výcviku. Žiaci boli daní do výroby, kde si plnili prakticky len dochádzku a kde sa vôbec nepreberal tematický plán a ani nebol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces. Keď na to upozorňoval, dostal sa do nemilosti. Žiaci robili všetko, len nie to, čo mali robiť. Ako majstri viedli o tom denníky a na svoju vlastnú zodpovednosť podpisovali niečo, čo sa nerobilo. Žiaci si vo firmách plnili len pokyny, ktoré dostali od vedúcich zamestnancov a pritom viackrát sa stalo, že boli porušované aj bezpečnostné predpisy. Stalo sa, že namiesto toho, aby boli žiaci na dielni, tak robili pomocné práce, ako kopanie základov, štiepanie dreva a pod.. Bol zhrozený, keď sa raz dozvedel, že namiesto toho, aby žiaci išli na dielňu, tak 15 km boli odvezení na inú stavbu, kde mali montovať zábradlie. Pýta sa, koho by to bola zodpovednosť, keby sa tam niečo stalo. Viackrát na vedení školy apeloval, aby namiesto toho sa radšej vybavili dielne na škole a aby žiaci zostali v škole. Pre školu bolo ľahké potom urobiť zrušenie pracovného miesta pre nadbytočnosť, keď žiakov vyženú do firiem a potom stačí samozrejme už len 1 majster na jednu triedu alebo aj dve. Jeho by zaujímalo, kto namiesto neho pracuje, či jeho práca je nahradená zamestnancom, ktorý ani nemá pedagogické vzdelanie a ak má stredoškolské vzdelanie, tak ani nevie, v akom odbore. Je presvedčený o tom, že zamestnávateľ mu mohol poskytnúť adekvátnu inú prácu, resp. prácu na skrátený pracovný úväzok. Čo sa týka písomných napomenutí, prvé podpísal, pričom išlo len o to, aby z toho nebol žiaden problém, kde žiadal o poldňovú dovolenku, mal ísť na pohreb a o pár minút odišiel skôr, pričom o tomto ústne informoval zástupkyňu. Aby z toho nemala problém, tak to zobral na seba. V druhom prípade odmietol napomenutie podpísať. Necíti sa byť vinným, keď mu bolo povedané, že má kontrolovať žiakov vo firme X., pričom jeho ani nepustili do výrobnej haly. V školstve pracoval takmer 15 rokov. V súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok. Jeho plat sa znížil o 50 %. Trvá na tom, že pri výpovedi bol diskriminovaný, a to z dôvodu, že má zato, že pedagogické vzdelanie má prednosť pred odborným vzdelaním, ktoré ani nebolo vykonané v tom, čo škola potrebuje.
12. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že čo sa týka politiky školy, resp. duálneho vzdelávania, nie je to výmysel ich, ale štátu, ktorý ich tlačí do toho, aby takýmto systémom vzdelávali. Do roku 2014 mali veľké dielne, ktoré im zobrali, a preto sa museli rozhodnúť, akým spôsobom budú viesť vyučovací proces. Rozhodli sa, že prvákov a druhákov nechajú na škole, pričom tretiakov a štvrtákov poslali do firiem. Tým vznikla aj nová náplň majstrov, ktorí mali hlavne kontrolovať to, čo sa v týchto firmách deje a aby sledovali aj to, či tam žiaci riadne chodia. Krátko po nástupe sa stalo, že u detí, ktoré boli v starostlivosti žalobcu, sa stalo, že už o 10:00 hod. boli z firmy pustení domov, začo som ho ústne napomenula. Až neskôr došlo aj k písomným záznamom. Nebol jej výmysel niekoho prepúšťať, išlo o nevyhnutný krok školy, nakoľko v poslednom období im poklesol počet žiakov až o 50 %, čo viedlo aj k redukcii učiteľov. Išlo o jej prvé prepúšťanie a nebolo to ani pre ňu ľahké, nakoľko boli kolegovia. Trvá na tom, že žalobcu nijakým spôsobom nediskriminovala, bolo to moje osobné a slobodné rozhodnutie, ktoré sa odvíjalo od preštudovania osobných zložiek p. žalobcu a G.. Š., ako aj ďalších. Nakoniec prepustila až 6 ľudí. Keď prepustila pána žalobcu, uvažovala ešte aj o prepustení G.. Š.. Z osobných zložiek zistila, že ani žalobca nemá všetky zákonné predpoklady na vyučovanie, ako aj pán Š.. Avšak pán G.. Š. mal jednak lepšie hodnotenie, mal aj pochvalný pamätný list a ďalej na škole robil aj bezpečnostného technika, teda pre účely a potreby školy bol pre nich dôležitejší G.. Š.. S týmto pánom aj uzatvorila písomnú dohodu, že si čo najskôr urobí pedagogické minimum.
13. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní poukázal, že škola zamestnala ďalších 3 nových pedagogických zamestnancov. Žalovaný v reakcii uviedol, že jednak ide o zastupovanie za učiteľku, ktorá je dlhodobo PN a jednak v odbore chémia a čiastočne slovenský jazyk a ďalej odišiel im jeden učiteľ na dôchodok, preto zamestnali ďalšieho v odbore informatika. Tieto pozície žalobcovi nemohli ponúknuť, nakoľko nespĺňa kvalifikačné predpoklady, a to vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že výpovedi predchádzali všetky formálne podmienky na ukončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť niektorého so zamestnancov školy, že po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi žalobca zistil, že žalobca nespĺňal všetky zákonné predpoklady na majstra odborného výcviku, že G.. Š. nespĺňa pedagogické predpoklady na vykonávanie majstra odborného výcviku odbornej výchovy, výpočet priemernej mesačnej náhrady mzdy. Sporným ostalo, či žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a či mohol žalovanému ponúknuť inú vhodnú prácu, resp. prácu s kratším úväzkom.
15. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
16. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, 7 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
19. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
20. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
21. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
23. Podľa ods. 2 cit. zák. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
24. Podľa §2a ods. 2 cit. zák. priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa podľa § 13 písm. b), c), d), f) a g) a pre odborného zamestnanca je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Požadovaným stupňom vzdelania pre majstra odbornej výchovy je aj vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a vyučenie v príslušnom učebnom odbore alebo príbuznom učebnom odbore alebo úplné stredné vzdelanie a vyučenie v príslušnom učebnom odbore alebo príbuznom učebnom odbore; v tých odboroch, v ktorých sa vyučenie v odbore nevykonáva, je splnením požadovaného stupňa vzdelania aj úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo príbuznom študijnom odbore a doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 ods. 1 písm. a).
26. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. Žalobca ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému zamestnávateľovi domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné z dôvodu, že pri výbere zamestnanca, ktoré mu dal zamestnávateľ výpoveď, bol porušená zásada rovnakého zaobchádzania, resp. zamestnávateľ neponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu.
27. Žalobca uviedol, že po doručení výpovede žalovaný zamestnal ďalších troch pedagogických zamestnancov. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že išlo o pracovné pozície, na ktoré žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady a to najmä vysokoškolské vzdelania druhého stupňa. Žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Z tohto dôvodu je možné uzavrieť, že žalovaný nemohol žalobcovi túto prácu ponúknuť, keďže nešlo o inú vhodnú prácu, ktorú by žalobca mohol u žalovaného vykonávať. Domnienka žalobcu, že u žalovaného zrejme pracujú aj ďalší zamestnanci bez kvalifikačných predpokladov, je v tomto smere irelevantná, keďže žalovaný ani sám nespĺňal kvalifikačné predpoklady na pozícii majstra odbornej výchovy podľa § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z., pričom práve nedostatok kvalifikačných predpokladov žalobcu bol jeden z dôvodov, prečo žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer.
28. V rámci skúmania porušenia zásady rovnakého zaobchádzania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Aby súd mohol posudzovať okolnosti diskriminácie, muselo by sa v konaní preukázať, že žalovaný na úkor žalobcu pri výbere zamestnanca, ktoré ho má prepustiť z dôvodu nadbytočnosti, v obdobných prípadoch by pristupoval rôzne, jeho konanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadami, ktoré by boli zaužívané u žalovaného a bol by naplnený predpoklad diskriminácie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. Žalobca namietal, že žalobca mal mať lepšie kvalifikačné predpoklady ako iným majster odbornej výchovy, G.. Š., ktorému chýbalo pedagogické vzdelanie. Žalovaný reagoval, že G.. Š. mal jednak lepšie hodnotenie, mal pochvalný pamätný list a ďalej na škole robil aj bezpečnostného technika, teda pre účely a potreby školy bol pre nich dôležitejší. S týmto pánom uzatvoril písomnú dohodu, že si čo najskôr urobí pedagogické minimum. I keď pri výbere zamestnanca zamestnávateľom ktorého má zamestnávateľ prepustiť z dôvodu nadbytočnosti, nie je zamestnávateľ ničím viazaný, je to na jeho slobodnom rozhodnutí, súd dospel k záveru, že tým, že žalovaný prepustil z pracovného pomeru žalobcu, nedošlo k žiadnemu porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca ako aj G.. Š. nespĺňali kvalifikačné predpoklady na výkon svoje práce, teda pri výbere zamestnanca z tohto dôvodu nemohlo dôjsť porušeniu dobrých mravov resp. že by žalovaný pri výbere zamestnanca, s ktorým mieni rozviazať pracovný pomer, by neprihliadol na iné postavenie G..
Š., ktoré by zakladalo diskrimináciu žalobcu. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi v tomto dôsledku ani nepriznal žiadnu náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).