Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: LAMA SK, so sídlom Bratislava, Tomášikova 30, IČO: 36 651 311, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 25 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4835 O-530/2016 zo dňa 5. septembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č.: OPS/BEZ/2016/4835 O-530/2016 zo dňa 5. septembra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.09.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2500 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce spočívajúce v tom, že na pracovisku Hypermarket TESCO, Viestova 5, Myjava a Hypermarket TESCO, Nitrianska 1711/118, Partizánske, ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, poskytol zamestnancom T. D., nar. XX.XX.XXXX v období august - október 2015, J. H., nar. XX.XX.XXXX a J. F., nar. XX.XX.XXXX v období september - október 2015 s dohodnutým druhom práce „samostatný bezpečnostný pracovník“ mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce pracovného miesta charakterizovaného výkonom pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov (t.j. zodpovedajúceho prvému stupňu náročnosti práce), avšak pracovné miesto „samostatný bezpečnostný pracovník“ necharakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, nakoľko podľa predloženej náplne práce - prílohy č. 2 k pracovnej zmluve, zamestnanec vykonáva ďalšie činnosti v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti, ktorý vyžaduje od zamestnancov bezúhonnosť, spoľahlivosť a splnenie ďalších podmienok a uvedení zamestnanci mali taktiež uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na základe uvedeného dohodnutý druh práce „samostatný bezpečností pracovník“ zodpovedá minimálne druhému stupňu náročnosti práce a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za poručenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia:

- § 120 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku Hypermarket TESCO, Viestova 5, 907 01 Myjava a Hypermarket TESCO, Nitrianska 1711/118, 958 01 Partizánske ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, nepriradil pracovnému miestu stupeň náročnosti práce

v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z.z. Zákonníku práce v znení neskorších predpisov podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, nakoľko zamestnanci T. D., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 06.08.2015, J. H., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 07.09.2015 a J. F., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 31.07.2015, mali v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce „samostatný bezpečnostný pracovník“, avšak uvedené pracovné miesto necharakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov podľa predloženej náplne práce - prílohy č. 2 k pracovnej zmluve, na základe ktorej zamestnanec vykonáva ďalšie činnosti v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti, ktorý vyžaduje od zamestnancov bezúhonnosť, spoľahlivosť a splnenie ďalších podmienok a uvedení zamestnanci mali taktiež uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na základe uvedeného dohodnutý druh práce „samostatný bezpečnostný pracovník“ zodpovedá minimálne druhému stupňu náročnosti práce.

- § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že žalobca na pracovisku Hypermarket TESCO, Viestova 5, 907 01 Myjava uzatvoril s fyzickou osobu dohodu o vykonaní práce, v ktorej dohodnutá pracovná úloha nie je vymedzená výsledkom, nakoľko so zamestnancom T. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dňa 31.07.2015 dohodu o vykonaní práce na pracovnú úlohu „kontrolór“, avšak v rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy nejde o práce jednorazového charakteru vymedzené výsledkom práce, ale ide o pracovnú činnosť vymedzenú druhovo a na opakujúce sa činnosti.

2. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom a v nich nemá oporu.

3. Správne orgány podľa jeho názoru nesprávne právne posúdili porušenia pracovnoprávnych predpisov, ktorých sa mal dopustiť a tým určili nesprávnu (neprimeranú) výšku uloženej sankcie. Poukázal na to, že zákon č. 125/2006 Z.z. v ust. § 19 ods. 1 písm. a) ustanovuje len hornú hranicu sankcie vo výške 100 000 eur. Avšak podľa § 19 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektorát uloží pokutu zamestnávateľovi v § 2 ods. 1 písm. a) od 1000 eur do 200 000 eur. Ust. § 19 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. pritom stanovuje, čo je závažné porušenie povinností. Žalobca zdôraznil, že ani jeden z nedostatkov zistených v predmetnej inšpekcii práce nedosiahol úroveň závažnosti porušení uvedených v § 19 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z., napriek tomu však uložená sankcia presahuje aj dolnú úroveň sadzby pokuty, ktorú je možné uložiť za tieto závažné porušenia. Poukázal na to, že za tak závažné porušenie pracovnoprávnych predpisov ako je nelegálne zamestnávanie ukladajú inšpektoráty práce pokutu vo výške 2000 eur. Mal za to že mu za vyplatenej nižšej mzdy (ktorá bola ihneď doplatená) a dve pochybenia formálneho charakteru bola uložená neprimerane vysoká pokuta v sume 2500 eur.

4. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán a žalovaný brali do úvahy pri ukladaní sankcie aj zistenia inšpekcie, pre ktoré však nebolo vedené správne konanie. Uvedené vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia (na strane 6), v ktorom je uvedené že správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že sa nejednalo o ojedinelý nedostatok, nakoľko bolo zistených 10 nedostatkov. Podľa žalobcu je neprípustné, aby správny orgán uložil za zistené porušenia troch nedostatkov sankciu vo výške zohľadňujúcej údajné zistenie ďalších 10 nedostatkov. Navyše nie je zrejmé, o ktoré konkrétne nedostatky malo ísť, preto ani nemal možnosť sa k týmto nedostatkov vyjadriť a prípadné zistenia správnych orgánov napadnúť v rámci odvolania. Uviedol, že v rozsiahlej písomnej komunikácii inšpektorátu zodpovedal na jeho otázky a zargumentoval viaceré nesprávne interpretované ustanovenia zákonníka práce. Žalobca taktiež namietal, že v obdobných veciach boli inými inšpektorátmi uložené nižšie sankcie, vo výške primeranej zisteným nedostatkom. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil správnemu súdu rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov, ktorý kontrolovanému subjektu uložil pokutu vo výške 1000 eur a to za porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce (týkalo sa dvoch zamestnancov) a porušenie § 120 ods. 3 zákonníka práce. Taktiež predložil iné rozhodnutie tohto inšpektorátu, ktorým bola kontrolovanému subjektu uložená pokuta v sume 700 eur za porušenie § 87 ods. 4 a § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že pokuta vo výške 2500 eur bola žalobcovi uložená za porušenie ust. § 120 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 3 zákonníka práce a § 223 ods. 1 zákonníka práce. U žalobcu bolo zistených 10 porušení právnych predpisov, správne konanie bolo vedené za 3 porušenia. Okrem porušenia povinností podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 3 zákonníka práce žalobca porušil aj § 223 ods. 1 Zákonníka práce. K námietke žalobcu, že správny orgán nesprávne posúdil porušenia pracovnoprávnych predpisov, ktorých sa žalobca dopustil a určil nesprávnu (neprimeranú) pokutu uviedol, že inšpektorát jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 120 ods. 1 a 3 a § 223 ods. 1 zákonníka práce. Okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinností, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty.

6. K argumentom žalobcu, že výška uloženej sankcie za zistené porušenia pracovnoprávnych predpisov v predmetnom konaní nie je primeraná závažnosti zistených porušení, uviedol, že výšku sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom považuje za dostatočnú a zohľadňujúcu konkrétny prípad žalobcu. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, správnu použil v súlade so zákonom. Inšpektorát pri určovaní výšky pokuty, prihliadal najmä na závažnosť zistených porušení povinností a závažnosť ich možných následkov, nakoľko účastník konania ukrátil zamestnanca na jeho mzdových nárokoch a tiež prihliadol na počet zamestnancov žalobcu, cca 1000 zamestnancov.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich doterajších argumentoch.

8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s prihliadnutím na ust.§ 195 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci nežiadali, aby bola vec prejednaná na pojednávaní. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.09.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2500 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 1 a ods. 3 a § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce, ktoré sú presne uvedené v odseku 1 tohto rozsudku.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná dňa 13.01.2016 a 16.02.2016 inšpekcia o výsledku ktorej bol spísaný protokol č. ITN-8-52.3/P-E22,24, A25-16 zo dňa 16.2.2016. V protokole je konštatovaných celkovo 10 nedostatkov. Správne konanie však začalo len pre 3 nedostatky, ktoré vyplývajú z porušenia povinností vyplývajúcich z ust. § 120 ods. 1 a 3 zákonníka práce, tak ako sú uvedené v odseku 1 tohto rozsudku. Začatie správneho konania bolo žalobcovi oznámené v súlade so zákonom. K začatiu správneho konania sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril. Pri následnom rozhodovaní inšpektorát vychádzal z protokolu o výsledku inšpekcie.

11. Obsah protokolu bol dňa 16.02.2016 prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu. Správnosť zistení uvedených v protokole žalobca napadol vo vyjadrení doručenom inšpektorátu v stanovenej lehote. V nadväznosti na toto vyjadrenie bol vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu.

12. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

14. Podľa § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

15. Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ust. § 14 zák.č. 125/2006 Z.z.. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. 13. V predmetnej právnej veci predchádzalo začatiu správneho konania vykonanie inšpekcie, ktorej závery sú zhrnuté v protokole zo dňa 16.2.2016. Inšpekciou bolo u žalobcu zistených celkovo 10 nedostatkov, pričom len pre tri z nich správny orgán začal správne konanie a v takto začatom konaní uložil žalobcovi pokutu vo výške 2500 eur. Pri určovaní výšky pokuty však prihliadal na skutočnosť, že celkovo bolo u žalobcu zistených 10 nedostatkov, pričom tieto nedostatky žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Správny súd dovodil, že ide o všetky porušenia, ktoré boli konštatované v protokole z inšpekcie zo dňa 16.2.2016.

14. Správny súd konštatuje, že ust. § 19 ods.6 zákona č. 125/2006 Z.z. príkladmo stanovuje na ktoré skutočnosti a okolnosti má správny orgán pri ukladaní trestu prihliadať, ktoré skutočnosti sú pri takomto rozhodovaní relevantné. Ide najmä o 1) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, 2) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, 3) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. 4) či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku. Správny súd je toho názoru, že vyššie naznačené okolnosti by mal správny orgán v procese rozhodovania o uložení pokuty zohľadňovať vždy, pričom zákon nevylučuje, aby sa podľa okolností tej - ktorej konkrétnej veci prihliadalo aj na iné skutočnosti. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný v plnom rozsahu bez ďalšieho stotožnil, sú uvedené jednotlivé okolnosti stanovené v ust. § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z., pričom pri každej z nich sa správny orgán uviedol, ako na ňu pri určovaní výšky sankcie prihliadal. Výslovne uviedol, že na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa a skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa neprihliadol, nakoľko sa porušenie týkalo pracovnoprávnych vzťahov. Takisto konštatoval, že nebolo zistené opakované zistenie toho istého nedostatku. V rámci § 19 ods.6 písm. d) zák.č. 125/2006 Z.z. však prihliadal na to, že u žalobcu malo byť zistených celkovo 10 nedostatkov. Odhliadnuc od skutočnosti, že správne orgány nesprávne oddelili okolnosti uvedené v ust. § 19 ods. 6 písm. d) zák.č. 125/2006 Z.z. a mali ich za dve samostatné kritéria, pričom je zrejmé, že ide o vyjadrenie jedného kritéria (mali prihliadnuť na to, či ide o systémové zlyhanie riadenia ochrany práce alebo naopak o jednotlivé zlyhanie), prihliadali na také nedostatky, ktoré mali byť u žalobcu zistené, avšak neboli predmetom dokazovania v správnom konaní. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že správne orgány žiadnym spôsobom

tieto nedostatky nekonkretizovali a to dokonca ani odkazom na protokol z vykonanej inšpekcie. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, o aké konkrétne nedostatky ide, akej boli závažnosti a podobne. Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, inšpekcia je procesom zisťovania skutkového stavu ešte pred začatím správneho konania. Protokol z inšpekcie slúži najmä ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, či začať správne konanie a v začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však bez ďalšieho správny orgán povinnosti riadne zistiť skutkový stav a prípadne vykonať za týmto účelom ďalšie dokazovanie. Je zrejmé, že žalobca nesúhlasil so zisteniami uvedenými v protokole z inšpekcie a teda ani zo správnosťou zistení ohľadne týchto nedostatkov. Inšpektorát začal správne konanie len pre tri z konštatovaných porušení zákona. Ostatné zistenia, ktoré žalobca rozporoval pred začatím správneho konania, neboli predmetom správneho konania a teda logicky ani predmetom dokazovania a rozhodovania v rámci takto začatého konania. Z tohto dôvodu sa správny súd nemohol zaoberať ich správnosťou, pričom samotné uvedenie týchto nedostatkov v protokole bez ďalšieho neznamená, že boli naisto zistené. Ako bolo uvedené vyššie protokol z vykonanej inšpekcie je dôkazným prostriedkom v začatom správnom konaní, avšak nevylučuje vykonanie ďalšieho dokazovania ohľadne správnosti zistení, ktoré sú v ňom obsiahnuté. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že tieto nedostatky, resp. porušenia zákona nemôžu byť kritériom pre určovanie výšky pokuty, tak ako tomu bolo v prejednávanej právnej veci. Ak teda správne orgány pri určovaní výšky pokuty prihliadali na presne neurčené ďalšie porušenia zákona, ktoré neboli predmetom správneho konania, zaťažili svoje rozhodovanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd takéto nezákonné rozhodnutie zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, že iné inšpektoráty v obdobných právnych veciach rozhodovali tak, že ukladali kontrolovaným subjektom nižšie pokuty správny súd vo všeobecnosti uvádza, že aj v prípade rozhodovania správnych orgánov platí zásada legitímneho očakávania, ktorá v sebe zahŕňa povinnosť rozhodovať v skutkovo zhodných veciach obdobne, tak aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správne orgány sú povinné udržať pri svojom rozhodovaní určitú mieru kontinuity. Tato zásada označovaná ako legitímne očakávanie sa uplatňuje najmä tam, kde je správnym orgánom dané diskrečné oprávnenie, ktoré svojou samotnou podstatou dáva menšiu právnu istotu než situácie jednoznačne určené právnymi predpismi. Je teda na správnych orgánoch, aby tuto istotu adresátom verejnej správy v maximálnej možnej miere zaistili. Bude teda vecou správnych orgánov, aby následne po zrušení rozhodnutia žalovaného o veci opätovne rozhodli, pričom je potrebné, aby ukladaní sankcie v rámci svojej diskrečného oprávnenia dbali na legitímne očakávanie účastníka a súčasne je potrebné, aby bola výška sankcie určená bez ohľadu na iné, bližšie nešpecifikované porušenia a nedostatky, ktoré neboli predmetom správneho konania.

16. Súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).