Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-29-2022.pdf
PDF · 99.65 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci oprávneného: otec S.. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XX/XX, proti povinnej: matka S.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., H. XX, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia súdu o úpravu styku s maloletými deťmi: N. P., nar. XX.XX.XXXX a U. I. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 09. februára 2022 pod č.k. 16Em/1/2021-47 (uznesenie súdu prvej inštancie), takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil výkon rozhodnutia, a to Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky pod sp.zn. 7P/82/2020 - 68 zo dňa 20.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020 a vykonateľnosť dňa 14.12.2020 v časti úpravy styku stretávania sa otca s maloletými deťmi: N. P., nar. XX.XX.XXXX a U. I. P., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod., takýmto spôsobom i počas vianočných sviatkov roku 2020 tak, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku deti odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať. 1.1.Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 376 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 377 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 378, § 384 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, zákon číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“).
1.2. Z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že rozhodnutie o úprave styku s maloletými deťmi, ktoré oprávnený žiada nútene vykonať, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020 a vykonateľnosť dňa 14.12.2020. Bol ním upravený rozsah styku otca s maloletými a matke bola uložená povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť, v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti mal prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdať matke v mieste bydliska. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a taktiež ani materiálna stránka, že by matka na styk maloleté deti nepripravila, sporná nebola. Problémom, ktorý oprávnený považuje za dôvod toho, že sa jeho styk s maloletými nerealizuje v súlade s uznesením, je nedostatočná psychologická príprava maloletých detí zo strany matky z dôvodu, že matka koná úmyselne a zámerne marí jeho styk s maloletými deťmi s odôvodnením, že deti nechcú ísť s ním, nie sú pripravené na styk a sú vychovávané proti nemu a sú pod psychickým tlakom povinnej a jej rodičov. Oprávnený sa snaží a má záujem o stretávanie sa s maloletými deťmi na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Na ilustráciu uviedol situáciu, že dostaví sa na adresu, odkiaľ si má maloleté deti vyzdvihnúť, následne mu povinná vo väčšine prípadov na poslednú chvíľu oznámi, že s ním nechcú ísť, že sú choré a boja sa ho.
1.1. Pri rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že pri úprave styku je povinný rodič, povinný poskytnúť oprávnenému rodičovi všetko materiálne zabezpečenie tak, aby styk oprávneného rodičia s maloletými deťmi prebehol bezproblémovo. V rámci prípravy dieťaťa na styk s oprávneným rodičom je však súčasťou povinnosti riadnej prípravy dieťaťa na styk aj psychologická príprava dieťaťa, teda výchovné pôsobenie povinného rodiča na dieťa tak, aby styk s oprávneným rodičom neodmietalo. Súčasťou tejto prípravy je zrejme veku primeraná informácia dieťaťa, najmä veku odkedy, dokedy by u oprávneného rodiča mali byť. Samozrejme by sa rodič, ktorému bolo dieťa zverené, prípadne jeho príbuzní, s ktorými žije v spoločnej domácnosti nemali vyjadrovať na adresu druhého rodiča v negatívnom zmysle. 1.2. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že povinná - matka dobrovoľne dôsledne neplní právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku, keďže styk oprávneného s maloletými sa nerealizuje a preto návrh oprávneného - otca na nariadenie výkonu rozhodnutia považoval za dôvodne podaný. Neexistujú preto ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa styk oprávneného s maloletými deťmi nerealizuje a preto nariadil výkon rozhodnutia. Záverom opätovne apeloval na rodičov maloletých detí a zdôraznil, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a súd nemá za preukázané, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom, preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. sa stretával len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
2. Povinná, matka maloletých detí, podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Žiadala zastavenie a zrušenie výkonu rozhodnutia. Dôvodila tým, že v dňoch, ktoré otec detí namieta, že odmietla deti na styk pripraviť, dostatočne odôvodnila detským lekárom vyšetrenú a potvrdenú chorobnosť a karanténu detí, ktorá skutočnosť bola aj predmetom prešetrenia polície s výsledkom, že nespáchala žiadny trestný čin. Namietala, že súd prvej inštancie nenáležite vyšetroval vec a nebral do úvahy okolnosti, že ona, ako matka, vždy plnila povinnosti týkajúce sa návštev detí s otcom a to aj nad ich rámec. Otec viackrát neprišiel na návštevu a nedodržiava ani termín, ani čas, viackrát meškal, prípadne sa neohlásil, že nepríde. Deti sa stretávajú s otcom napriek tomu, že k nemu nechcú ísť na návštevu a idú len preto, že sú nútení prostredníctvom súdu a nechcú, aby otec volal políciu. Zároveň podrobne rozpísala, ako v konkrétnych dňoch prebiehal styk otca s maloletými. Poukázala na nezodpovednosť otca, ohrozenie telesného a duševného zdravia a citový vývin detí. K odvolaniu priložila podrobný rozpis návštev otca a potvrdenia od lekárov.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že deti majú právo na zachovanie rovnocenného vzťahu k obom rodičom. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti nemôže argumentovať slovami, že sa dieťa s druhým rodičom nechce stretávať. Výchovnou úlohou rodiča je v tomto prípade dieťa motivovať, nielen zbalením vecí, ale najmä dieťa duševne na stretnutie pripraviť. Naďalej zotrval na názore, že je povinnosťou matky, ktorá má maloleté deti v osobnej starostlivosti, okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem detí vytvárala priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletými deťmi, a to najmä vedením detí k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
4. Oprávnený, otec detí, sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 94 CMP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), prejednal odvolanie povinnej, matky maloletých detí, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej, matky detí, je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Predmetom konania je návrh otca maloletých detí na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, a to uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.11.2020 č.k. 7P/82/2020-68, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020 a vykonateľnosť dňa 14.12.2020. Týmto uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že nariadil výkon rozhodnutia - Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky pod sp.zn. 7P/82/2020-68 zo dňa 20.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020 a vykonateľnosť dňa 14.12.2020 v časti úpravy styku stretávania sa otca s maloletými deťmi: N. P., nar. XX.XX.XXXX a U. I. P., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod., takýmto spôsobom i počas vianočných sviatkov roku 2020 tak, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku deti odovzdá v mieste bydliska matky. Zároveň rozhodol, že matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať. Rozhodol tiež, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia konania vo veci samej vedenej na súde pod sp.zn. 7P/82/2020 o návrhu otca na zmenu styku s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka nedodržiava nielen rodičovskú dohodu, ale nerešpektuje ani súdne rozhodnutia a neodovzdáva mu deti na styk. Matka sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.10.2021 vyjadrila k návrhu na výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti, k čomu zároveň pripojila prílohy preukazujúce uskutočňovanie styku otca s maloletými deťmi. K návrhu sa dňa 19.10.2021 vyjadril aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie pripojil zápisnicu z pojednávania vo veci sp.zn. 7P/82/2020. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré bolo z dôvodu podaného odvolania povinnou - matkou maloletých detí predložené odvolaciemu súdu na preskúmanie odvolacím súdom.
9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
11. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
14. Podľa § 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška MS SR“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
15. Z uvedených právnych ustanovení vyplýva, že ak povinný z exekučného titulu dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený na miestne príslušný súd podať písomný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia by mal obsahovať najmä osobné údaje oprávneného s uvedením jeho mena, priezviska, rodného priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. telefonický alebo emailový kontakt na oprávneného; osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, rodného priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti;
osobné údaje povinného rodiča s uvedením jeho mena, priezviska, rodného priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. telefonický alebo emailový kontakt; z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa oprávnený domáha (napr. že sa domáha výkonu súdneho rozhodnutia v časti úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom); označenie rozhodnutia súdu, ktorého výkonu sa oprávnený domáha, uvedením označenia súdu a spisovej značky; podrobná špecifikácia a konkretizácia vzniknutej situácie, skutkový stav, kedy a akým spôsobom sa oprávnenému bráni pri výkone vykonateľného rozhodnutia; podpis a miesto podpisu oprávneného rodiča.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania matky maloletých detí dospel k záveru, že odvolanie matky detí je dôvodné. Predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že oprávnený, otec maloletých detí, vo svojom návrhu na výkon rozhodnutia o úpravu styku s deťmi podrobne nešpecifikoval a nekonkretizoval vzniknutú situáciu, ani to, kedy a akým spôsobom mu matka detí bráni pri výkone vykonateľného rozhodnutia. Oprávnený nekonkretizoval udalosti, ako konkrétne matka detí nedodržiava rodičovskú dohodu a tiež akým spôsobom nerešpektuje súdne rozhodnutie, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi. Uviedol, že matka argumentuje vymyslenou chorobou detí a odôvodnením, že deti s ním nechcú ísť, nie sú na styk pripravené. Deti však sú pod psychickým tlakom matky a jej rodičov. 16.1.Na rozdiel od otca matka vo svojom vyjadrení presne a podrobne špecifikovala, v ktorý deň a v akom čase styk otca s maloletými prebiehal, či otec svoje oprávnenie v stanovený deň využil, a to aj nad rámec ustanoveného styku, alebo sa na styk nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia. Matka doložila aj potvrdenia od lekára preukazujúce chorobnosť detí, na základe čoho sa v uvedené dni (ktoré otec detí namietal), styk s otcom nemohol realizovať. Rovnako sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že styk zmarený v dňoch 28.05.2021, 11.06.2021, 25.06.2021 a 06.08.2021 matka dostatočným spôsobom odôvodnila. V ďalšom prípade sa styk nemohol realizovať z dôvodu pozitivity na ochorenie COVID-19, o čom tiež matka doložila potvrdenie. 16.2. Vzhľadom na tieto vyjadrenia účastníkov konania, záver súdu prvej inštancie o tom, že matka dôsledne neplní právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku, keďže styk otca s maloletými sa nerealizuje, je podľa odvolacieho súdu predčasný, najmä s poukazom na rozdielnosť vo vyjadreniach matky a otca a taktiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia vôbec neskúmal, z akého dôvodu sa v otcom namietaných dňoch styk nerealizoval, či mala matka na to ospravedlniteľné dôvody. Vzhľadom na predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť s konštatovaním, že matka koná úmyselne a úmyselne marí styk otca s maloletými deťmi.
17. V nadväznosti na spoločné ustanovenie § 392 CMP, podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, a to vyhláška MS SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Cieľom vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť rovnako ako civilnoprávne kódexy, je reagovať na aplikačné problémy, ktoré priniesla činnosť súdov pri uplatňovaní doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 474/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výchove maloletých detí. Nová vyhláška je postavená na troch zásadách, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa, a to zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovania práv dieťaťa a v neposlednom rade vypočutia názoru dieťaťa. Nóvum predmetného právneho predpisu spočíva v tom, že má podporiť princíp spravodlivosti konania o výkone rozhodnutia a plnohodnotne nadviazať na myšlienku mimosporového a čo možno najviac zmierovacieho postupu pri výkone rozhodnutia.
18. V každom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých je prvoradá ochrana maloletých tak, aby nedošlo k ujme v ich právnej sfére. Rešpektovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je procesná zásada vyplývajúca z článku 4 CMP, podľa ktorého, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Hmotnoprávne vyjadrenie najlepšieho záujmu dieťaťa obsahuje Zákon o rodine v článku 5, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa okrem iného zohľadňujú podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi.
19. Vydaniu rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia predchádza zisťovanie súdu, či skutočne nedochádza k dobrovoľnému plneniu a z akých dôvodov, prípadne či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť rozhodnutiu. 19.1. Povinnosť súdu zisťovať tieto skutočnosti vyplýva z ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Uvedené ustanovenie sleduje
záujem maloletého dieťaťa aj v priebehu vykonávacieho konania a zároveň sa sleduje aj ochrana povinnej osoby, a to jednak pred šikanóznymi podaniami oprávnenej osoby, ktoré nie sú opodstatnené, ako aj v situáciách, keď povinná osoba nemá faktický vplyv na plnenie, pretože ona si splnila všetky povinnosti smerujúce k plneniu povinnosti, uložené rozhodnutím. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám povinný príčinou nesplnenia povinností a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia (jeho vzťah k maloletým deťom počas plnenia rozhodnutia, jeho vplyv na maloletého po plnení rozhodnutia a pod.), ako aj správanie sa a názor maloletého. Zisťovanie informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu a preverovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu, vykoná v rámci súčinnosti príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný orgán obce alebo iná osoba, ktorá bola požiadaná o súčinnosť. Následne vypracuje na požiadanie súdu správu zo zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu.
20. V prejednávanej veci matka maloletých detí vo svojom odvolaní dôvodila tým, že súdne rozhodnutie rešpektuje a plní povinnosti týkajúce sa návštevy otca s deťmi, z jej správ a vyjadrení vyplýva, že styk otcovi s maloletými deťmi umožňuje a to i nad rámec a v prípade, ak sa tento nerealizoval, dostatočným spôsobom ho zdokladovala a preukázala. Na druhej strane otec maloletých detí dostatočným spôsobom a riadne neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Začatie vykonávacieho konania je aktom navrhovateľa alebo súdu, ktorým sa začína konanie, predmetom ktorého má byť nútený výkon rozhodnutia. Nariadenie výkonu rozhodnutia nasleduje až v priebehu vykonávacieho konania a súd o ňom rozhoduje uznesením (§ 377 CMP). Vydaniu tohto uznesenia predchádza zisťovanie súdu, či skutočne nedochádza k dobrovoľnému plneniu a z akých dôvodov, a či teda existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
21. Potreba nariadenia výkonu rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých sa javí vtedy, ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom dlhodobo nerealizuje v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), čo s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno v žiadnom prípade bez ďalšieho zistenia konštatovať. 21.1. Súd prvej inštancie v dôsledku toho, že tieto skutočnosti nezisťoval, rozhodol napadnutým uznesením predčasne, keď napriek nedostatočne zisteného stavu, výkon rozhodnutia nariadil. V dôsledku toho došlo k procesnému pochybeniu, keď nevyhodnotil, či skutočne v danom prípade zo strany matky detí dochádza, resp. nedochádza k dobrovoľnému plneniu súdom nariadeného styku, a ak áno, z akých dôvodov. Zaťažil tak súdne konanie vadou, ktorou súd prvej inštancie porušil právo povinnej na spravodlivý súdnym proces, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v takej miere, že bol namieste len taký postup odvolacieho súdu, ktorý viedol k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
22.Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní dostatočne zistiť, či styk otca s maloletými deťmi prebieha, prípadne či sa tento neuskutočňuje v zmysle rozhodnutia súdu, vyhodnotí, či matka zanedbala svoje povinnosti, resp. nerealizovala súdne rozhodnutie. Dôsledne sa bude zaoberať tvrdeniami oboch účastníkov, tak otca maloletých detí, ktorý by mal presne upresniť v čom spočíva pochybenie matky pri realizácii styku s deťmi, v ktorých dňoch a aké boli tvrdenia matky, prečo sa styk nerealizoval. Taktiež sa bude zaoberať aj tvrdeniami matky o jej rešpektovaní súdneho rozhodnutia, či dôvody, kedy sa styk nerealizoval boli vážne, ospravedlniteľné. Pred nariadením výkonu rozhodnutia je súd prvej inštancie oprávnený aj nariadiť pojednávanie, na ktorom výsluchmi rodičov maloletých detí zistí potrebné skutočnosti pre rozhodnutie v danej veci, vyžiadať správu kolízneho opatrovníka, prípadne môže vzhľadom k veku doplniť dokazovanie aj vypočutím maloletých detí. Záverom odvolací súd dodáva, že jeho pozornosti neušlo, že otec vo svojom návrhu poukazuje na dohodu rodičov, avšak v spise sa táto nenachádza. Až po riadnom zistení skutočností potrebné pre rozhodnutie v danej veci, súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní podľa § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné.
22. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s vysloveným záverom odvolacieho súdu a v tomto ohľade vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite a riadne odôvodní.
23. V rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane odvolacieho konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).