Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/517/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobkyne M. K., J.. XX. XX. XXXX, G. Č. M. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4610501692 zo dňa 08. novembra 2013 je bezúročná a bez poplatkov

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 11. 2013 je bezúročná a bez poplatkov. V žalobe uviedla, že dňa 08. 11. 2013 ako dlžníčka uzavrela so žalovaným ako veriteľom Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy jej žalovaný poskytol bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 59,39 Eur. Zo zmluvy vyplývajú údaje o výške úrokovej sadzby 32 %, o sadzbe poistenia 2,90 % z výšky každej splátky, priemernej RPMN 18,84 %. V zmluve je tiež uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru 11/2015, nie je však uvedený presný deň splatnosti úver. Podľa zmluvy celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru sú 2.155,84 Eur a celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovanému zaplatiť činila 4.155,84 Eur. Súčasťou zmluvy o úvere bola aj poistná zmluva na poistenie splácať pôžičku s výškou poistného 1,67 Eur, splatnou spolu so splátkou úveru. Tvrdila, že zmluva uvádza nepravdivé údaje v jej neprospech ako spotrebiteľa o RPMN a celkovej čiastke, ktorú má za poskytnutý uver zaplatiť, keďže nie je v týchto údajoch uvedená platba poistného, preto ako priemerný spotrebiteľ nemohla posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť predmetného úveru. Okrem toho zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ani rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú plátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to i napriek tomu, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tieto údaje vyžaduje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto je daná zmluva zjavne neurčitá v predmete plnenia, pretože ako spotrebiteľ nevie, ktorá časť splátky pripadá na úrok, ktorá na poplatok a ktorá na istinu. Od žalovaného si vyžiadala prehľad úhrad úveru, z ktorého vyplýva, že žalovanému spolu už zaplatila sumu vo výške 2.527,04 Eur. Tvrdila, že zmluva má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, preto ako spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zdôraznila, že zmluva, ktorú uzavrela so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje ochrana spotrebiteľa podľa zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ až k/ a v/ zákona č. 129/2010 Z. z., je potrebné tento úver považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b/ za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako zákon sankcionuje aj uvedenie nesprávnej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto pre uvedenie nepravdivého údaju o jej výške, je nutné považovať úver aj podľa § 11 ods. 1 písm. d/ za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EU Mostaza Claro vo veci C-168/05, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 15.06.2009 a Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015 z 20.04.2015.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila ako dôkazy Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX z 08.11.2013, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 08.11.2013, Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, Informácie o finančnom sprostredkovaní z 08.11.2013, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky klientov Consumer Finance Holding, a. s., Potvrdenie o prevzatí hotovosti z 08.11.2013, Rozpis splátok úveru od 08.11.2013 do 29.09.2015, ktoré k podanej žalobe aj pripojila.

3. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržiavala podanej písomnej žaloby. Ďalej uviedla, že spotrebiteľská zmluva, ktorú uzavrela so žalovaným neobsahuje všetky náležitosti a podmienky, v zmysle súčasnej právnej úpravy a je vo vzťahu k nej klamlivá a odporuje účelu právnej úpravy. V zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru, rozpis výšky a počtu termínov splátok istiny úroku, ďalších poplatkov, poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Vzhľadom k absencii týchto zákonných náležitostí je zmluva pre ňu ako spotrebiteľa zjavne neurčitá v predmete plnenia, nakoľko ako spotrebiteľ nevie, ktorá časť splátky pripadá na úrok, ktorá na poplatok a ktorá na istinu. K výške úrokovej sadzby poskytnutej pôžičky uviedla, že ročná percentuálna miera nákladov, ako aj ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky je 32 %, ktorá predstavuje viac ako dvojnásobku úrokovej sadzby používanej NBS vo výške 14,27 % a s poukazom na celkovú sumu 4.155,84 Eur, ktorú má žalovanému vrátiť, je táto výška neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Poukázal na zmenenú rozhodovaciu prax súdov od novembra 2016 v súvislosti s právoplatným rozsudkom ESD vo veci Home Credit a Klára Bírová. K absencii namietaných náležitosti zmluvy uviedol, že rozpis splátky na istinu, úroky, poplatky nie je súčasťou nášho právneho poriadku, pričom rozhodujúca je smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v čl. 22 upravuje kompletnú harmonizáciu a je záväzná pre Slovenskú republiku. Preto Slovenská republika nie je oprávnená si akýmkoľvek spôsobom rozširovať to, čo je v tejto smernici uvedené. Pokiaľ smernica uvádza, že má byť splátka špecifikovaná jednou sumou bez rozpisu, platí to aj v našom právnom poriadku a z ničoho si nemožno vyvodiť záver, že by splátka mala byť rozložená na jednotlivé súčiastky. Zdôraznil, že v zmysle citovaného rozsudku ESD, možno určiť zmluvu o pôžičke alebo úvere za bezpoplatkovú a bezúročnú len vtedy, ak absencia takýchto náležitostí mala taký následok, že spotrebiteľ mal zhoršenú pozíciu rozpoznať výšku svojho záväzku. V danom spore je zo zmluvy jednoznačná istina, úrok, RPMN, výška splátky, počet a termíny ako aj dátum konečnej splatnosti. Zo zmluvy je zrejmé, že nič z toho, čo žalobkyňa namieta, v zmluve neabsentuje, preto schopnosť žalobkyne rozoznať svoj záväzok a jeho výšku, nie je žiadnym spôsobom zmenšený. K výške úrokovej sadzby uviedol, že nie je na mieste posudzovať úrokovú sadzbu nebankových subjektov so sadzbou v bankách, pretože v zmysle platnej vyhlášky pri nebankových subjektoch môže byť úroková sadzba maximálne vo výške 2-násobku toho, ktorý je v NBS, preto ani výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve, neodôvodňuje vyhlásiť zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, uzavreli dňa 08.11.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4610501692. Na základe zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver, označený ako mobilná pôžička vo výške 2.000,- Eur. Prevzatie finančných prostriedkov žalobkyňa potvrdila vlastnoručným podpisom na Potvrdení o prevzatí hotovosti z 08.11.2013. V zmluve sa žalobkyňa zaviazala splácať úver v splátkami v počte 72, pri splátke s poistením vo výške 59,39 Eur, pri sadzbe poistenia 2,90 % a RPMN 32% a splátke (Ak) vo výške 57,72 Eur, mesačnej výške poistenia 1,67 Eur a fixnej ročnej úrokovej sadzbe 32 %. Priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená ako 18.84 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené vo výške 2.155,84

Eur a celková čiastka 4.155,84 Eur. Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 11/2019. V zmluve nie je označené, či sa jedná o zmluvu bez poistenia schopnosti splácania splátky alebo o zmluvu s poistením schopnosti splácania splátky. V Článku 6. Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, označených ako Podmienky splácania, je v bode 6.1 uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, pričom podľa bodu 6.2 splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z Rozpisu splátok úveru, vyhotoveného žalovaným pre žalobkyňu, za obdobie od 08.11.2013 do 29.09.2015 vyplýva, že žalobkyňa z titulu úveru zaplatila žalovanému spolu sumu vo výške 2.529,04 Eur.

6. Podľa ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ Zákon o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Z dôvodu, že predmetom sporu je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, preto súd pred rozhodnutím o merite sporu skúmal, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 224/2008). Podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ako spotrebiteľka má špecifické postavenie slabšej strany v spore, čo nesporne osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskeho spoločenstva, ako aj právna úprava SR. Rozhodnutím súdu sa postavenie žalobkyne stane istejšie. Taktiež z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo

zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie spotrebiteľa, lebo v opačnom prípade by došlo u neho k zásahu do nadobudnutých práv. Okrem toho mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému požičanú sumu (2.000,- Eur), keďže z prehľadu splátok dlhu je nesporné, že žalovanému zaplatila spolu sumu vo výške 2.529,04 Eur. Preto je dôvodné poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi ochranu a dať jej odpoveď na otázku výšky skutočného dlhu. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu právnej istoty v otázke výšky skutočného dlhu, pretože schopnosť žalobkyne rozoznať výšku svojho dlhu je znížená.

11. Následne súd zameral dokazovanie na predmet sporu. Súd mal preukázané, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko v predmete svojho podnikania, zapísanom v Obchodnom registri mal poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a vystupovala ako fyzická osoba. Preto bol žalovaný pri uzatváraní zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa a posudzovaný právny vzťah strán sporu je teda od svojho vzniku právnym vzťahom spotrebiteľským. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické to, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. S prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 vety poslednej Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 01. 04. 2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že Občiansky zákonník, ktorého je súčasťou toto ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, preto od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS. Preto bolo povinnosťou súdu na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu podrobiť kontrole aj v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere (zákona č. 129/2010 Z. z.) účinnom v čase kedy k uzavretiu zmluvy došlo.

12. Dokazovaním mal súd preukázané, že úverová zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 08.11.2013 má písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, najmä podľa písm. písm. g/, k/. Preskúmaním zmluvy súd totiž zistil, že zmluva je neurčitá v údaji o celkovej výške spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/). Z článku V. zmluvy, Pôžička vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 2.000,- Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, čo predstavuje 640,- Eur z poskytnutej pôžičky. Zo zmluvy tiež vyplýva údaj o RPMN vo výške 32 %, ktorá výška je totožná s úrokovou sadzbou, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené v zmluve vo výške 2.155,84 Eur a celková čiastka vo výške 4.155,84 Eur. Nie je potom zrejmé, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, pretože pôžička 2.000,- Eur + úrok 640,- Eur resp. RPMN 640,- Eur činí spolu len sumu 2.640,- Eur a nie celkovú sumu 4.155,84 Eur, ktorú by žalobkyňa mala žalovanému vrátiť spolu s požičanými prostriedkami. Zmluva neobsahuje ani počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zmluva síce obsahuje počet splátok 72, avšak výšku mesačnej splátky určuje s poistením vo výške 59,39 Eur, pri sadzbe poistenia 2,90 % a vo výške 57,72 Eur pri mesačnej výške poistenia 1,67 Eur, pritom zo zmluvy nevyplýva, či sa jedná o zmluvu s poistením alebo bez poistenia a potom ktorá výška mesačnej splátky je správna, teda v akej mesačnej výške má žalobkyňa úver splácať a akú sumu má žalovanému zaplatiť. Okrem toho zmluva neobsahuje žiadny konkrétny údaj s rozpísaním, koľko zo splátky predstavuje splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko poplatky. Pokiaľ sa týka namietanej absencie termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), z obsahu zmluvy vyplýva, že ku konečnej splatnosti úveru dôjde 20. 11. 2019 so zreteľom na splatnosť jednotlivých splátok do 20. dňa v mesiaci a počte splátok 72. Potom z dôvodu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpísané náležitosti, najmä podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g/, k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje sankciu v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorou je určenie úveru poskytnutého na základe takejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Preto potom súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

13. Preskúmaním úverovej zmluvy súd tiež zistil, že v článku V. zmluvy, označeného ako Pôžička, je uvedená sadzba dohodnutého úroku z úveru vo výške 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS vyplýva, že priemerné úrokové miery z úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru nad päť rokov (72 splátok v danom prípade) v novembri 2013 predstavovali úrok 14,27 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobkyňou a žalovaným prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami viac ako o 100 %. Najvyšší súd SR v uznesení z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. V danom spore prevýšenie dohodnutých úrokov o viac ako 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami, spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech žalobkyni ako spotrebiteľa. Výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov je v rozpore aj s ustanovením § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností by bolo potrebné považovať aj dohodu o výške úrokov za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje dobrým mravom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu v časti úrokov a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej ani moderovať a ani modifikovať.

14. Súd k argumentácii žalovaného o zmene rozhodovacej činnosti súdov po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej z 9. novembra 2016 konštatuje, že Súdny dvor EÚ rozhodol tak, tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Tiež rozhodol tak, že článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ však vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Preto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a nevyjadroval sa k výkladu Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Preto niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov.

15. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .