Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava I, Justičná 9, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad G. XXX, prechodne G. - K., V. XXXX/XX, resp. G., G. XXXX/XX, o zaplatenie 110,40 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 5C/157/2013-78 zo dňa 01. 12. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol zvyšok nárokov uplatnených žalobou vo výške 907,- eur z dôvodu ich premlčania. Účastníkom náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, § 101, § 103, § 111 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z., pričom konštatoval, že v tomto prípade na posúdenie premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka nie ustanovenia zákonníka Obchodného. Návrh na súd bol podaný dňa 23. 04. 2013, pričom dohodnuté splátky, ktoré mali byť splatné do 20. 04. 2010, sú premlčané. Žalobca zaplatenie prvej splátky mohol uplatniť najneskôr dňa 17. 12. 2012, druhej splátky dňa 20. 01. 2013 a tretej splátky dňa 20. 02. 2013. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu vzhľadom na pomer úspechu v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Dôvodil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Úverová zmluva bola uzatváraná podľa ustanovení Obchodného zákonníka, preto odvolateľ má za to, že aj na premlčanie by sa mali vzťahovať ustanovenia Obchodného a nie Občianskeho zákonníka. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný neuhradil ani jednu dohodnutú splátku (prvá splatná 17. 12. 2009), pričom žalobca mohol uplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka (t. j. právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania žalovaného so zaplatením splátky, pričom toto právo mohol uplatniť len, ak naň žalovaného upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca má za to, že pri

uplatňovaní svojho nároku na zaplatenie celej pohľadávky, ktorú evidoval voči žalovanému, postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy až po uplynutí troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky a zároveň odo dňa, kedy bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie celej dlžnej sumy (do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu) uplynulo viac ako 15 dní. Až naplnením spomínaných zákonných ustanovení mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde, a teda premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako naplnením zákonných podmienok vyžadovaných od veriteľa - žalobcu. Je nesporné, že k splatnosti celej zvyšnej časti úveru došlo dňa 28. 05. 2009 a tak premlčacia lehota začala plynúť od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. dňom 13. 06. 2010. V zmysle uvedeného uplynula dňom 13. 06. 2014, resp. keby sa uplatňovala premlčacia lehota v zmysle Občianskeho zákonníka, nebola by pohľadávka premlčaná. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a návrhu vyhovel, vrátane uplatnených trov prvostupňového konania.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ako vecne správny potvrdil.

4. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku a podaného odvolania vyplynulo, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 907,- eur s príslušenstvom z titulu vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých úverovou zmluvou zo dňa 17. 11. 2009 vo výške 599,- eur. Na vrátenie bolo dohodnutých 24 mesačných splátok po 36,80 eur. Pretože žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, dňa 28. 05. 2010 ho vyzval žalobca k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma predstavovala 599,- eur istinu, 103,72 eur úrok, 154,08 eur ušlý úrok, 6,60 eur dlžné poistné, 16,- eur upomienku, 0,62 eur úrok z omeškania do zosplatnenia a 214,88 eur úrok z omeškania od zosplatnenia. Prvoinštančný súd dňa 14. 12. 2015 rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/157/2013 a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 488,52 eur spolu s vyčísleným úrokom do zosplatnenia vo výške 103,72 eur, dlžným poistným vo výške 6,60 eur, úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,62 eur, vyčísleným úrokom od zosplatnenia do podania návrhu na súd vo výške 125,04 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 598,84 eur od 16. 04. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Po podaní odvolania do zamietavajúceho výroku, ako aj do výroku o náhrade trov konania (súd žiadnej zo strán náhradu nepriznal), Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/200/2016 zo dňa 30. 06. 2016 výrok, ktorým vo zvyšku súd návrh zamietol (v časti 110,48 eur), ako aj výrok o trovách konania zrušil a v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov, že zamietnutie nároku z titulu premlčania prvoinštančný súd riadnym spôsobom nezdôvodnil, a preto v tejto časti bol rozsudok nepreskúmateľný. V ďalšom rozhodoval teda súd len o zvyšku zamietnutého návrhu, o sume 110,40 eur. Prvoinštančný súd tento nárok zamietol, pričom konštatoval, že v tomto prípade uzavretú zmluvu o úvere považoval za zmluvu spotrebiteľskú, a preto aj bez návrhu rozhodoval o premlčaní nároku, resp. jeho časti. Premlčanie posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä ust. § 101 a § 103 OZ. Takúto aplikáciu práva zvolil vzhľadom na konštantnú judikatúru, keď takéto závery (aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní v prípade posudzovania spotrebiteľských zmlúv) potvrdili viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ako aj ústavný súd uznesením I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013. Keďže boli dohodnuté splátky ako spôsob plnenia dlhu, aplikoval súd ust. § 103 OZ, v zmysle ktorého začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa úverovej zmluvy prvá splátka mala byť uhradená dňa 17. 12. 2009. Úhrada nasledujúcich splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 23. 04. 2013, súd konštatoval, že splátky splatné dňa 17. 12. 2009, 20. 01. 2010 a 20. 02. 2010 sú premlčané.

5. Vzhľadom na takto prijaté závery odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 zdôvodnil.

6. Pokiaľ teda v odvolaní žalobca žiadal posudzovať plynutie premlčacej lehoty v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd má za to, že správne boli aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka z dôvodu ochrany spotrebiteľa, kedy sa aplikuje právo pre neho priaznivejšie. Pokiaľ poukazoval odvolateľ na to, že plynutie premlčacej doby malo nastať až po uplynutí 15 dní po zosplatnení úveru, na prijatie takýchto záverov nie je dôvod, nakoľko z ust. § 103 jednoznačne vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny a keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok, ktorým bol zvyšok nároku zamietnutý, v celom rozsahu potvrdil. Správny bol aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, keď súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (žalovaná bola istina 907,- eur, priznaných na istine 488,52 eur), čo možno hodnotiť ako pomer úspechu obidvoch strán približne rovnaký.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .